Aký bol 8. ročník medzinárodného festivalu Fest Anča 2015 (fotoreport)

Od stredy 24. do nedele 28. júna Žilina opäť ožila tým najlepším zo svetovej animácie. V priestoroch Stanice Žilina-Záriečie, ale aj v ďalších miestach v centre mesta, sa konal už 8. ročník medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča. 

Ten slávnostne vyvrcholil odovzdávaním cien v priestoroch momentálne rekonštruovanej Novej synagógy. Hlavná cena “Anča Award”, honorovaná sumou 800 Eur, poputovala do Ruska Konstantinovi Bronzitovi za film Nemôžeme žiť bez kozmu. Kompletný zoznam ocenených filmov nájdete tu.

Ako sme napísali už v našom rozhovore s jedným z organizátorov, Marošom Brojom: Kedysi malé a útulné podujatie pre relatívne malú skupinku fanúšikov animovaného filmu, dnes veľký festival s etablovanou a starostlivo vybranou medzinárodnou porotou, návštevníkmi z viacerých krajín Európy a bohatým programom. Napriek veľkosti, do ktorej festival vyrástol, si stále zanechal svoju príjemnú a neformálnu atmosféru. Organizátori a účinkujúci umelci sa tu voľne miešajú s návštevníkmi, čo na festivaloch rozhodne nie je samozrejmosťou.

DSCN0435

DSCN0436

Okrem širokého spektra animovaných filmov, ktoré boli na Fest Anči rozdelené do viacerých tematických blokov, sa návštevníci (takisto ako aj pozvaní umelci) mohli odreagovať na večerných koncertoch a neskôr aj DJ setoch v bare na Stanici Žilina-Záriečie. Celý detailný hudobný program si môžete pozrieť v našom predošlom článku.

Jiří Barta a Veronika Kocourková

Pokiaľ bol prvý deň festivalu (streda) určený hlavne deťom, štvrtok sa začal pozvoľne už prvými projekciami na Stanici, ktorá je už tradične hlavným epicentrom Fest Anče. Diváci sa mohli dozvedieť viac o histórii estónskeho animovaného filmu, súčasnej talianskej animácii či pozrieť si výber toho najzaujímavejšieho zo študentského animovaného filmu z krajín V4. Pre študentov či priamo tvorcov animovaných filmov bolo odborné Pitching fórum.

Nám sa podarilo dostať na program festivalu až podvečer do Považskej galérie umenia v Žiline (PGU), kde boli krátko po sebe vernisáže dvoch výstav. Tou prvou bola rozsiahla výstava “Stratený svet Jiřího Bartu”, ktorá ponúka skutočne vzácny náhľad do procesu tvorby tejto, dnes už svetoznámej, osobnosti európskeho animovaného filmu. Výstava je pre všetkých dostupná v PGU do 26.7.2015 (viac info).

DSCN0359

DSCN0358

„Hoci film Na povale tvorí väčšiu a atraktívnejšiu časť expozície, rozhodol som sa vytvoriť predstavu aj o ďalších projektoch, ktoré nemali takú publicitu a z archívnych materiálov ostalo iba pár zaprášených obrázkov či fotiek,” hovorí o výstave samotný tvorca. Jiří Barta bol na Fest Anči spolu s estónskym Priit Pärnom ako špeciálny hosť festivalu.

Druhá, o čosi menšia, bola výstava mladej a talentovanej animátorky a grafickej dizajnérky Veroniky Kocourkovej, ktorá prezentovala najmä jej najnovšie dielo Superkomix. Toto čierno-biely komix špecifickým a najmä vtipným spôsobom zaznamenáva každodenný život autorky, ktorý sa tu miesi so surrealistickými prvkami.

DSCN0395

Naša najobľúbenejšia vystavovaná časť zo Superkomixu bola jednoznačne krátka scéna, kedy sa Veronikin frajer z ničoho nič v posteli premenil na vysmiatu čiernu veľrybu.

Na výstave v PGU sa nám podarilo Veroniku odchytiť a spýtať sa jej pár otázok.

Swine Daily: Kedy si dostala nápad na Superkomix, venovala si sa komixovej tvorbe aj v minulosti?

Veronika Kocourková:  “Začalo to pomerne smiešne. Vždy ma komixy lákali, už dlho som ich fanúšikom. Vždy sa mi to veľmi páčilo, no neinklinovala som k nim nejako aktívne. Študovala som animáciu a môj prvý komix vznikol tak, že som nevedela vymyslieť film k svojej magisterskej záverečnej práci (smiech). Neviem veľmi dobre písať, tak mi napadlo kresliť si to. Celé obrazy v hlave som rovno dávala na papier. No a potom som nakreslila môj prvý komix zo života. Len tak som si čmárala, čo sa mi stalo, rôzne príhody a blbosti. Postupom času som nakreslila komixy s príbehmi, ktoré neboli vhodné na animáciu.

Superkomix vznikol vtipným spôsobom. Pracovala som v jednej pražskej galérii kde som sa priemerne 8 hodín denne nudila. Občas som sa porozprávala s ľudmi… hovorila som si: čo budem robiť? Tak som si začala kresliť. Kreslila som práve tento komix, kde prvým príbehom bolo, že ma prepadli (čo sa mi naozaj stalo, práve v ten deň keď som začala so Superkomixom). Zo scenáristiky som vedela aký je postup tvorby a potom to už išlo. V tej pražskej galérii som pracovala pol roka a nakoniec z toho vyšla knižka. Bavilo ma prepájať moje myšlienky s reálnym životom a s komixom.”

SD: Môžeme sa tešiť na pokračovanie?

VK: “Áno. Síce to už nebude Superkomix, ale chystám druhý komix. Akurát nad tým celým premýšľam. Potrebujem naň zhruba mesiac času.”

SD: V reálnom živote sa živíš ako animátorka a freelance grafická dizajnérka. Dá sa týmto uživiť na Slovensku?

VK: “Myslím si, že je to ťažké. No mňa to tak baví a neviem si predstaviť, že by som sa živila inak. Momentálne máme štúdio s Andrejom Kolenčíkom kde spolu pracujeme na našich projektoch. Vytvárali sme klip pre Janu Kirschner  a jej pesničku “Duch mesta”. Musím poklopať, že sa nám zatiaľ naozaj darí. Dovolím si povedať, že niekedy makáme aj 13 hodín denne. Ak niečo skutočne chceš a baví ťa to, tak sa dá tým aj uživiť.”

Veroniku môžete sledovať na jej zaujímavom blogu cez Tumblr alebo Facebook.

Brazílčania VJ Suave a estónska hudobníčka Vul Vulpes

Piatok a sobota patrili programom medzi najnabitejšie dni. Okrem množstva prednášok, workshopov a súťažných filmov, ktoré sa premietali skoro celý deň, mali návštevníci možnosť pozrieť si v kine Ster Century Cinemas aj niekoľko celovečerných filmov. My sme sa boli pozrieť na novinku LokalFilmis od režiséra Jakuba Kronera, ktorá sa premieta v kinách po celom Slovensku od 18. júna. Tento film s hlavnou postavou Pištu Lakatoša ponúkol veľkú zmenu oproti súčasným svetovým animovaným filmom, ktoré súťažili na Fest Anči, no na chvíľu určite pobavil.

DSCN0520

Grzegorz Miechowski z 11 Bit Studios v prednáške o hre This War of Mine

Sprievodnou a dôležitou časťou festivalu boli aj Game Days v Novej synagóge, ktoré pozostávali najmä z prednášok z herného sveta. Medzi highlighty Game Days určite patrila prednáška od poľského štúdia 11 Bit Studios, ktoré tu odprezentovalo svoju populárnu hru This War of Mine či prednáška rakúšana Michaela Tislera z hry Shadowrun Chronicles, v ktorej Tisler rozoberal aj to, aké je to vyvíjať hru pre už existujúcu komunitu.

Pred večernými koncertmi estónskej audiovizuálnej umelkyne Mari-Liis Rebane aka Vul Vulpes a slovenského producenta s ukrajinským pôvodom Viktora Tverdochlibova (Karaoke Tundra), boli na programe aj masterclass Tomma Moora a duo zo São Paula VJ Suave. Írsky režisér Tomm Moore, ktorý bol so svojimi filmami The Secret of Kells a Song of the Sea nominovaný na Oscara prijal pozvanie na Fest Anču, kde bol členom odbornej medzinárodnej poroty. Okrem toho si záujemcovia mohli pozrieť jeho podrobnú prednášku, kde popísal náročný proces vzniku nezávislého celovečerného animovaného filmu.

DSCN0482oprava

Vul Vulpes odohrala zaujímavý koncert za doprovodu live VJ-ingu od francúzskeho Desaxismundi-ho

„Páči sa mi tu. Cítim sa tu ako u nás v štúdiu. Kopa detí, psov, príjemná uvoľnená atmosféra. Tento typ festivalov mám naozaj rád,“ hovorí sám Tomm Moore tímu festivalových sekúnd. 

Ygor Marotta a Ceci Soloaga tvoria brazílske umelecké duo VJ Suave, ktoré sa venuje mestským zásahom a používajú pri tom nové média. V rámci projektu “Suaveciclo” majú na veľkej trojkolke špeciálne prichytené projektory, cez ktoré premietajú svoje animácie na steny okolitých budov. Dvojica cestuje skoro každé leto po filmových a hudobných festivalov Európy a pozvanie prijali aj na Fest Anču. V sobotu sme sa spolu s ostatnými návštevníkmi Fest Anče vybrali s VJ Suave po uliciach Žiliny, kde sme mohli vidieť naozaj unikátne projekcie.

S VJ Suave sme spravili rozsiahly rozhovor. 

Text: Krištof Budke + Verana Dobal Foto: Verana Dobal Úvodná foto: Juraj Starovecký

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *