Pokiaľ ide o propagáciu mladých slovenských umelcov, nenájdeme na Slovensku mnoho galerijných priestorov, ktoré by neustále sledovali súčasnú domácu scénu. Práve preto založila maliarka a umelkyňa Alexandra Barth po skúsenostiach z Kunstverein a Photoport galérie svoju vlastnú artist-run galériu.

plagat WIC

Temporary Parapet sa nachádza na Pražskej 11 v Bratislave a 2. 12. otvorí svoju druhú výstavu. “Winter is coming” je veľká prehliadka slovenskej výtvarnej scény. Dokopy sa predstaví až 21 umelcov so svojimi prácami z oblasti maľby, kresby, koláže, fotografie, grafiky či objektu. Prečítajte si nižšie už náš rozhovor s Alexandrou Barth.

„Temporary Parapet je „Artist run“ galéria – výstavný priestor vedený umelcom. Tento formát je bežný aj v krajinách so širokou a fungujúcou sieťou nezávislých galérií. Výhodou tohto formátu je priamy kontakt s generačne blízkymi autormi, nezávislý a slobodný program, ako aj neformálny výstavný priestor, niekde na pomedzí ateliéru a galérie. Autentickosť takéhoto výstavného priestoru preto nevytvára bariéru medzi výstavou a potencionálnym divákom, ktorý oveľa ľahšie urobí „prvý krok“ k súčasnému umeniu, čo je mojou prioritou“ – uvádza oficiálny popis galérie.

Prečo si sa rozhodla založiť galériu Temporary Parapet? Vždy si mala potrebu propagovať a spájať umelcov, alebo je to pre teba niečo úplne nové?

Možno to je skôr o tom, že som chcela mať priestor, ktorý bude celkom v mojej réžii, v ktorom budem môcť prezentovať môj názor na to, čo je hodné pozornosti. Vlastne to začalo uvedomením si, že sama nemám kde vystavovať – ponuky, ktoré som dostávala, mi nevyhovovali buď priestorovo alebo kontextuálne. Každá výstava je pre mňa dôležitou udalosťou, „vyjdenie s kožou na trh“, niečo ako keď hudobník vydá album a teda keď prezentujem to, na čom rok-dva v tichosti pracujem, chcem byť s výstavou maximálne spokojná… Nakoniec, výstava je tiež v istom zmysle dielom, tvorivým aktom.

Vedela som, že najbližšiu výstavu si budem musieť zrežírovať sama, takže keď prišiel vhodný čas, začala som hľadať priestor. No a vtedy som si uvedomila, že to je tá príležitosť realizovať svoje „galeristické“ a ľudí spájajúce, organizačné plány. Skočiť do toho po hlave.

matej fabian

Cítiš, že byť sama umelkyňou ti dáva nejakú “výhodu” pred ostatnými kurátormi a galeristami? Štvalo ťa napríklad niečo konkrétne na galeristoch alebo kurátoroch a ich prístupu k umelcom?

Výhodou je to, že je ľahšie s umelcami komunikovať, keď ste jedným z nich, nekomunikujete z pozície akejsi autority a ste dôveryhodnejším. Nevýhodou môže byť to, ak poznajú vaše práce a nepovažujú vás za dobrého umelca (úsmev). Osobne nemám vyslovene negatívne skúsenosti s inými galeristami, skôr som nenašla nikoho na rovnakej vlnovej dĺžke. Dovolím si však skritizovať to, že máloktorá nezávislá/komerčná galéria loví mimo zabehnutých vôd, hlása svojim výstavným programom svoj špecifický názor.  Už dlhšie pozorujem zvláštny úkaz: mladý slovenský umelec v čase svojho hype-u vystavuje 5-krát za rok, takmer totožné diela, často v totožnom meste. Potom o ňom pár rokov nie je počuť. Sama som v minulosti verila, že čím viac je o mne počuť, tým lepšie, nedbajúc na kvalitu vystavených diel a galerijný kontext… to je, samozrejme, nezmysel.

Čo sa týka kurátorov, k tomu len toľko, že je ich príliš málo na počet umelcov, čím to asi bude? Platové ohodnotenie, prestíž?

martin lukac

Martin Lukáč

peto janosik

Peťo Jánošík

Pomáha ti niekto s vedením galérie, alebo všetko robíš sama?

V podstate sama, ale využívam pritom skúsenosti z Photoportu a Kunstverein Bratislava, kde som sa podieľala na produkcii a vyskúšala si aj úlohu kurátora.

Ako si vyberala umelcov na výstavu “Winter is Coming”? Predstavuje tento výber 21 umelcov to najlepšie na slovenskej scéne?

To najlepšie, samozrejme (úsmev). No vážne, ide o výber ľudí, ktorých tvorba ma oslovuje a zároveň by ich bolo možné vystaviť pod jednou strechou.

jan sipocz

Ján Šipöcz

Veľa umelcov zo zoznamu sú určite aj tvoji známi, sú medzi nimi aj neznámi umelci, ešte mladí študenti výtvarných oborov?

Pri výbere do WIC nebola pre mňa dôležitá etablovanosť umelca, ale to, či mi jeho výpoveď niečo hovorí a či je v tom diele naozaj osobitý prístup. Nikto zo zúčastnených nie je vyslovene blízkym priateľom, s ktorým by som pravidelne chodievala na pivo, ale popravde sa väčšinou poznáme osobne a všetci sú mi aj ľudsky sympatickí…

Čo sa týka študentov, sú tam zastúpení piati. Z VŠVU: Gabriela Halás, Ľubomíra Sekerášová, Margaréta Petržalová a z FUTUKE:  Alex Selmeci a Tomáš Kocka. Ich rukopisy a témy sú veľmi odlišné a to, čo ich spája, je ich autentický prístup a vymykanie sa ateliérovým kánonom.

tumblr_ozw07uiURx1thq4m2o1_r1_1280

Alex Selmeci

Plánuješ k výstave aj nejakú publikáciu alebo diskusiu, resp. artist talk?

Vzhľadom na to, že zatiaľ fungujem iba z vlastných zdrojov, nebolo možné vydať publikáciu ani zorganizovať nejaké zmysluplné sprievodné podujatie. V prípade, že bude schválená moja žiadosť o dotáciu, mám v pláne ku každej prebiehajúcej výstave v budúcom roku organizovať kritickú diskusiu na tému s ňou súvisiacu a okrem toho aj pravidelné prednášky o problémoch vizuálnej kultúry pod palcom dizajnérky Lenky Hámošovej.

Pozývame na otvorenie výstavy Winter is coming 1.12. FB event nájdete tu <<

Text + otázky: Krištof Budke

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *