Okolie historického mesta Kutnej hory zaplavila minulý víkend vlna ľudí rôznych národností, etník, orientácie a umeleckého zamerania – návštevníkov festivalu CREEPY TEEPEE. Festival s jasnou ideou, vyhranenou hudobnou dramaturgiou a otvoreným spôsobom celkovej realizácie.
Už samotný príchod na CREEPY TEEPEE vám napovie v akom duchu a filozofii sa celý festival bude niesť. To, že v areáli Vitamíny, starého družstva, sa odohráva nejaká udalosť je rozoznateľné len podľa veľkého nadpisu na starých kovových dverách a množstva ľudí posedávajúcich v blízkom parku. Žiadne veľké reklamy či propagačné kampane.
Začiatok festivalu neznepríjemňujú dlhé rady návštevníkov, ktorí by čakali na získanie festivalovej pásky, nekonečné kontroly tašiek alebo otravné slečny propagujúce nejaký produkt z množstva sponzorov. Personál – od organizátorov, cez technikov, až po SBS – vám vychádza v ústrety, je milý, nikoho neobmedzuje a nepoučuje. Nevyslovené pravidlá platia pre všetkých rovnako, všetci ich poznajú a tolerujú.
Akosi sama od seba tu funguje symbióza všetkých návštevníkov, hudobníkov a usporiadateľov, ktorí sa vyskytujú v rovnakom čase na rovnakom mieste. A to bez akýchkoľvek známok hierarchie či vymedzovania sa voči ostatným.
Festival ponúka absolútnu voľnosť, ktorá stojí na báze dobrovoľnosti, tolerancie a možnosti vlastného rozhodnutia, v čom spočíva jeho čaro.
Jediné hranice, ktoré ideológia festivalu CREEPY TEEPEE stanovuje je vyhranenie sa voči akémukoľvek extrémizmu, xenofóbii či nacionalizmu – jednoducho žiadne škatuľkovanie. Tento názor otvorene priznáva a podporuje ho (značí o tom napríklad festivalový merch alebo samotný výzor stageu s veľkým nápisom „Nacionalismus není alternativa“). Festival, rovnako ako jeho usporiadateľ, pražský spolok umelcov A.M.180 collective, neskrýva svoj postoj, postavený na základe podpory menšín, LGBT komunity a antinacionalizmu.
Hudobná dramaturgia malého festivalu je podstatne rôznorodá, a to nie v zmysle obsiahnutia čo najväčšieho množstva žánrov a aktuálne uznávaných mien na poli svetovej hudobnej scény, ale výrazným zámerom na inovatívnosť a presah v hudobnom a audiovizuálnom smere. Princíp presahu je rozoznateľný v rámci nejasného stierania konvencií hudobných štýlov (The Empire Line), svojráznej sebaprezentácie hudobníkov (For You Katrina) a celkového uchopenia live show ako konceptu (Mikki Blanco).
Veľká časť koncertov mala jasný začiatok a koniec, ktorý poukazoval na premyslenú myšlienku predstavenia prechádzajúceho za svoju hudobnú podstatu. Z festivalového programu je rozoznateľná podpora novo-vychádzajúcich hudobníkov (La Zowi, Bad Gyal alebo Wicca Phase Springs Eternal), často stojacich na pomedzí rozpakov a silnej dávky konfrontácie medzi trendom a novým prístupom k hudbe.
Program malého festivalu však vie prekvapiť aj menami na úrovni vačších a komerčnejších festivalov, no to rozhodne nie je na škodu. Práve naopak, atmosféra CREEPY TEEPEE láka aj samotných hudobníkov. Ponúka im možnosť voľne sa prechádzať po areáli bez toho, aby sa báli, že ich bude niekto otravovať „selfiečkami“, a tak sa vám môže stať, že si k vám prisadne Mykki Blanco alebo sa ocitnete v dave s tancujúcou BadGyal.
Festival ponúkol niekoľko hudobných highlightov. Medzi ne určite patrí koncert Amnesia Scanner. Minimalistická svetelná show kontrastne zapasovala k tvrdým a podmanivým tónom elektronickej skladby. Amnesia Scanner, v zastúpení len jedného z dvojice, ovládol svoje publikum bez toho, aby sa vôbec aspoň na sekundu ukázal na pódiu. Nesklamal cyberpunk futuristickým zvukom, ani rezavými vokálmi.
Music For Your Plants – audiovizuálny komorný zážitok zahalil vnútorný stage do atmosféry organickej elektroniky v spojení s vlastným vizuálom projekcií. Prekvapila aj francúzska hudobníčka Coucou Chloe, ktorá svojím skromným prejavom, sofistikovanými beatmi v spojení s osobitou melodikou skladieb a naživo spievanými textami zaujala natoľko, že bola prinútená zahrať prídavok. Mykki Blanco, miláčik Creepka, ukázal svoju typickú crazy queer show. Bolo aj lezenie po konštrukcii pódia, skákanie po mixážnom pulte, aj behanie po areáli. Jeho performance sú založené na excentrickosti a a divokej energii, ktorá je tak silná a úprimná, že nenecháva divákovi priestor na zastavenie.
Mystický výjav Jána Ďurinu – For You Katrina priniesol do tiesnivého priestoru vnútorného stageu ešte dusivejšiu atmosféru. Hudobník zahalený v bábikovských šatách a veľkej hmle predviedol okrem kvalitnej hudby aj temné herecké vystúpenie hlboko zarývajúce sa pod kožu.
Extrémnym vizuálnym a najmä hudobným prekvapením posledného večera bolo trio The Empire Line. Nespútaná agresivita speváka podchytená noisovými zvukmi prekrývajúcimi sa s rytmami hardcore techna vytvárala silný pocit úzkosti, momentov, pri ktorých myslíte len na útek z koncertu, ale zostanete lebo chcete byť tohto zážitku súčasťou. Pri nočných tancovačkách nesklamali mená ako Sega Bodega, kvalita hudobnej kompozície od Yvesa Tumora alebo tanečné beaty dja Mechatok.
Voľnosť festivalu CREEPY TEEPEE nespočíva v jeho veľkosti (aj malý festival môže byť obmedzený), ale v napredujúcom hudobnom výbere, otvorenom spôsobe organizácie a férovom prístupe k svojim hosťom. Preto niet divu, že naň každoročne prichádza množstvo domácich ale aj zahraničných návštevníkov, ktorí namiesto klasickej rekapitulácie súčasne úspešných kapiel a hudobných hviezd očakávajú od hudobného festivalu nový prínos, istý náhľad do budúcich možností hudby.
P.S.: Separovaný odpad na budúci rok.
Čo si o Creepy Teepee myslí náš externý český redaktor Martin Stündl?
V rámci dramaturgie kutnohorského festivalu Creepy Teepee je za poslední dva ročníky znatelný příklon k současnému (nebo vlastně teprve budoucímu?) klubovému zvuku a tendence k selekci vystupujících především v temných zákoutích elektronické scény, a to na úkor dříve hojně zastoupených žánrů jako metal či stoner rock. Ty ve značném měřítku reprezentovaly domácí kapely a projekty, kterých se letos k mé libosti objevilo pouze poskrovnu. Libozvučnost jmen i rozsah programu letošního ročníku činí z Creepy Teepee přehlídku, která nemá obdoby široko daleko.
Konzistentní zůstávají pořadatelé ve svých postojích vůči fašismu, xenofobii, homofobii či transfobii. Creepy Teepee se díky tomuto také záslužně etablovalo jako každoroční třídenní přístřešek pro kohokoliv, kdo se jakýmkoliv způsobem vymyká neohrabanému významu slova „norma“.
Čistě osobním favoritem a nakonec i vrcholem v jinak mnou nadmíru užitém sledu koncertů a setů bylo vystoupení industriálního tria The Empire Line, skládajícího se ze švédského techno producenta a provokatéra Jonase Rönnberga alias Varga, poloviny dánského dua Damien Dubrovnik – Christiana Stadsgaarda a zběsilého Isaka Hansena. Mnohdy až gabberové rytmy z páru CDJs, o strop řinčící kus plechu, maniakální vokální projev, pot srážející se na stěnách industriálního prostoru. Mírným zklamáním pro mne naopak byl neenergický koncert newyorské rapperky Princess Nokia. Na podiu, na rozdíl od před ní vystupující, skvělé Mykki Blanco, působila Nokia laxně a nezaujatě, dobré pětině vystoupení dominoval její back vokal, zatímco Nokia nasávala vytoužený joint z publika. Jakožto omluva může posloužit fakt její koncertní vytíženosti.
Drobnou každoroční skvrnkou jsou též občasná nedorozumění nebo nečekané změny v programové části jednotlivých dnů, která však nutně vycházejí z „udělej si sám“ přístupu a právě tato filosofie se podílí na faktu, že je tzn. „krýpko“ komunitní, téměř až rodinnou záležitostí.
Kolem a kolem, letošní ročník pro mne byl téměř neopakovatelným zážitkem a za předpokladu podobně kvalitního line-upu v příštím roce je pro mne Creepy Teepee jasnou volbou na úkor ve stejnou dobu pořádané, polské Nowe Muzyky.
–
Text: Klára Mamojková + Denisa Funtíková a Martin Stündl
Pridaj komentár