Pred niekoľkými dňami bol na medzinárodnom filmovom festivale v talianskom Terste predstavený dokumentárny film režiséra Roberta Kirchhoffa Diera v hlave. Vo svojej svetovej premiére bol dokument uvedený už na jeseň 2016, a to na 20. ročníku festivalu Ji.hlava. Diera v hlave je celovečerná dokumentaristická esej zaoberajúca sa témou genocídy a rasového prenasledovania Rómov a Sinti počas druhej svetovej vojny v strednej Európe.

DVH_stills_Raymond na traktore 2_1

Na základe rozhovorov, často postavených na hrane štylizovanosti a výraznej inscenácie individuálnych profilov, sa film dostáva k osobným traumám a postojom jednotlivých ľudí, ktorí majú s danými hrôzami priame alebo okrajové skúsenosti. Téma Holokaustu sa tak stáva istým výpovedným jadrom, okolo ktorého sa točia príbehy, tvrdenia a spomienky predstavujúce brutálne zásahy voči ľudskej slobode, dôstojnosti a najmä duševnej pamäti.

Témou vyrovnávania sa so spoločenským dedičstvom či justičnými a ľudskými prešľapmi sa režisér Robert Kirchhoff zaoberá vo väčšine svojich filmoch. Príkladom toho je aj divácky úspešná snímka Kauza Cervanová z roku 2013, ktorá rozoberá príbeh dodnes neuzavretého prípadu vraždy mladej medičky ako rekonštrukciu súdne zatajovaných informácií, komunistických inštitucionálnych podvodov, vydieraní a falošných priznaní.

Diera v hlave je dlhodobý projekt postavený na trinásťročnom hľadaní a analyzovaní medziľudských vzťahov založených na historicky jasnej, no verejne zabudnutej témy o podstate Rómskeho, Sinti obyvateľstva a ničenia ich národnej identity počas druhej svetovej vojny. Príbehy pochádzajú z rôznych častí Európy vrátane Slovenska, Česka, Nemecka či Francúzska a objektívne odkrývajú pozadie tejto spoločensky potlačovanej stigmy.

Pri jednotlivých výpovediach sa naskytuje otázka deformácie kolektívnej pamäti a s tým spojený problém hľadania stratenej histórie, ktorý režisér popisuje ako hlavný zámer filmu.

„Celý život vlastne hľadám stratenú pamäť a snáď je aj film Diera v hlave pokusom dostať spomienky a skúsenosti Rómov a Sinti tam, kam patria – do nášho spoločného vedomia.“

Prehovor jednej z postáv: „Aké je to žiť s dierou v hlave?“ slúži v určitej časti filmu nielen ako prakticky smerovaná narážka na poškodenú lebku postavy, ale hlavne ako metafora na problém interpretácie určitej časti, aj našej spoločnej histórie.

Film Diera v hlave sa 7. marca predstaví na Slovensku v rámci Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest a následne do distribúcie príde 30. marca.

Text: Klára Mamojková Zdroj: TS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *