Flying Lotus bol na mojom pomyselnom zozname umelcov, ktorých jednoznačne treba vidieť už dlhú dobu. Zlomový bol album Until the Quiet Comes, keď som si postupne uvedomil, že sa stávam „závislý“ na tomto producentovi z Los Angeles. Album ma totálne uchvátil po hudobnej aj vizuálnej stránke a priviedol ma k ostatnej tvorbe FlyLa. Takto som sa dostal aj k jeho vydavateľstvu Brainfeeder.

Varšava, Poľsko, utorok 23. júna, okolo 8 hodín ráno. Práve som vystúpil z nočného vlaku z Prahy po 9-hodinovej ceste. Vždy som chcel vidieť toto mesto, ale až do dnešného koncertu a skutočnosti, že tu býva kamarátka, sa mi ešte nenaskytla reálna príležitosť sem merať cestu. Mal som pred sebou takmer celý deň „ničnerobenia“, čo mi vlastne vždy perfektne vyhovuje. Je to výborná príležitosť spoznať zaujímavé miesta a uličky. Staré mesto je veľmi pekné, celkovo mám ale z Varšavy zmiešané pocity, ktoré by som opísal asi ako: „nostalgicko-príjemné, no trochu zabudnuté mesto“.

FlyLo si na svoje dva varšavské koncerty priviezol zverenca z Brainfeederu, britského producenta Lapalux-a. Druhý, pondeľňajší koncert, bol naplánovaný až po obrovskom záujme a rýchlom vypredaní lístkov na prvý ohlásený koncert v utorok. Oba sa odohrávali v Teatr Studio, veľmi dobre pôsobiacom klube so skvelou akustikou. Klub sa nachádza vo vnútri obrovskej historickej budovy zvanej Pałac Kultury i Nauki, najvyššej budovy v Poľsku a ôsmej najvyššej v Európskej únii. Podľa mojich varšavských známych je táto budova darom od Stalina pre poľský ľud.

Predskokanom v utorok bolo lokálne zoskupenie Michal Lewicki so skupinou. Žiaľ, s kamoškou sme do klubu dorazili trochu neskôr a videli sme len posledné dve skladby z ich setu. Skupina sa skladala z dvoch „laptop hudobníkov“ a jedného kontrabasistu, čo bolo celkom osviežujúce po vizuálnej stránke. Ich hudba mi však až tak zaujímavá neprišla.

Po krátkej pauze a príprave pódia prišiel Lapalux a zahral takmer hodinový, veľmi vyvážený set, pozostávajúci hlavne z materiálu z jeho posledného albumu Lustmore, ktorý ale obsahoval aj staršie veci z jeho doterajšej tvorby. Myslím si, že tento konkrétny set bol trošku pomalší a pokojnejší než to, na čo som obvykle u Lapaluxa zvyknutý. Každopádne, počas jeho setu bolo veľa momentov, kedy sa mu podarilo upriamiť moju pozornosť a to hlavne vtedy, keď sa projekcie na plátne za ním prudko zmenili a začali akoby deformovať plátno, miznúť z neho a znova sa tam objavovať; to všetko v dokonalej symbióze s hudbou.

Z konkrétnych odohraných skladieb stoja za zmienku tie, kde na nás z reproduktorov išli veľmi príjemné hlasy Andreyi Triany „U Never Know“ a „Puzzle“ a speváčky Szjerdene „Closure“, ktoré boli veľmi rafinovane umiestnené v celom sete, tak isto ako aj „Make Money“.

Dve videá z Lapaluxovho koncertu:

Po jeho show nastala krátka pauza na finálnu prípravu pódia pre FlyLa, aj keď nebolo veľmi čo robiť, takmer všetko už bolo pripravené a predskokani hrali v podstate pred FlyLovou „zónou“. Steven Ellison vyšiel na pódium presne na čas a po krátkom pozdrave: „Poland! Nice to see you all once again!“, takto spustil svoju show:

Ako vidieť na videu, FlyLo s tak prepracovanými, detailnými vizuálmi takpovediac totálne ukradol pozornosť všetkých návštevníkov koncertu. Stojí však za to dodať, že to, čo priniesol do Varšavy, nie je kompletná zostava HyperCube, s akou koncertuje na vybraných miestach od vydania „You’re Dead!“, tá sa skladá z celkovo troch vrstiev a on je v nej prakticky uväznený. Je to celé v podstate zložené z jedného veľkého plátna za ním, on je potom v strede so svojím štýlovým, na mieru postaveným DJ-pultom a pred ním sa nachádza ďalšie plátno v tvare zrezanej, vystupujúcej kocky. Všetky vizuály sú premietané zo zadu haly (ako v kine) na veľké plátno v zadnej strane pódia, a táto kocka následne odráža v trochu zrezanom uhle všetko naspäť akoby smerom na ľudí, čo vytvára realistický, ale hlavne uchvacujúci 3D efekt.

Musím priznať, že som nikdy predtým nevidel realistickejší 3D efekt, dosiahnutý dokonca bez 3D okuliarov alebo akejkoľvek inej pomôcky na strane diváka. Totižto koncerty DJ-ov, resp. producentov elektronickej hudby, bývajú často nudnejšie ako napr. veľmi pozorne a precízne pripravené koncerty väčších kapiel, s viacerými hudobníkmi na pódiu. Aj kvôli tomuto veľmi rešpektujem a uznávam Flying Lotusa, pretože si na vizuálnom prevedení svojho vystúpenia dáva veľmi záležať.

Jeho hudba sama o sebe je veľmi kinematografická a projekcie, ktoré mal pripravené, kombinované s úžasným efektom kocky/plátien HyperCube veľmi pozdvihli celkový dojem z prevedenia naživo. V prípade FlyLa by som bol veľmi vďačný „len“ za obyčajný DJ set, takto to však bolo naozaj niečo iné. Hneď zo začiatku vystúpenia, pokračujúc celým koncertom až po koniec, boli vizuály jednoducho úchvatné. Mohol som sa úplne a nerušene ponoriť do hudby.

Očakával som možno trochu viac skladieb z posledného albumu, ale na druhej strane som bol veľmi rád, že zahral veľa starších vecí, dokonca zopár aj z dôb pred albumom Cosmogramma. Toto je zoznam skladieb, ktoré sa mi podarilo zachytiť/zapamätať si:

Theme (z „You’re Dead!“), Coronus, the Terminator; Putty Boy Strut, Sultan’s Request, Zodiac Shit, Ready Err Not, Computer Face, Clock Catcher, Dream to Me, Dead Man’s Tetris, You’re Potential//The Beyond.

Na koniec by som rád zmienil dva „highlighty“. Prvý – prevedenie skladby „Wesley’s Theory“. Určite netreba pripomínať, že ide o prvú skladbu z albumu To Pimp a Butterfly Kendricka Lamara, ktorú produkoval práve FlyLo. Tá naživo dostala úplne iný rozmer. FlyLo ju doslova a do písmena celú rozsekal – nečakané pauzy, zmeny tempa, dôraz na iné perkusívné nástroje, neskôr k tomu pridal sample zo zlatej éry amerického funku 70. rokov, ako napr. „That Lady“ od Isley Brothers (táto skladba, resp. hudobný motív z nej je použitý na inom mieste na Kendrickovom albume, v skladbe „i“), pridal rôzne koláže od Queen, obsahujúce rôzne spevácke ekvilibristiky Freddieho Mercuryho, všetko sa to potom zlialo do neuveriteľne dobre fungujúcej koláže… No, je naozaj veľmi ťažké toto opísať slovne, tak radšej pripojím pár ďalších videí (to, ktoré obsahuje „Wesley’s Theory“, je na treťom odkaze):

A nakoniec niečo, čo myslím očakávali všetci prítomní – perfektná „Never Catch Me“ z posledného FlyLo albumu, kde mu skvele hosťuje práve Kendrick Lamar. O ňom písať naozaj nemusím, myslím, že aktuálne zažíva svoju najväčšiu popularitu (zaslúžene). Túto skladbu stále považujem za jednu z vôbec najlepších produkcií FlyLa. Kendrickov prínos do nej je podstatný, rovnako ako Thundercatov, no to, čo robí tento track tak skvelým, je práve citeľný producentský talent Flying Lotusa. Podobne takto naživo prerobil skladbu „Clock Catcher“, kde zakomponoval Kendricka:

Autor: Jozef „Dodo“ Gál je náš externý redaktor žijúci v Prahe

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *