Keď som hľadala novú slovenskú hudbu, o ktorej sa nepíše a možno nevie, napadlo mi otvoriť bandcamp a zadať do vyhľadávania Slovakia. Pod hashtagom #slovakia som našla rôzne metalové, hardcorové kapely (niektoré sú fakt dobré, ale necítim sa na hodnotenie tohto žánru), klasické populárne mená, ale aj menej známeho interpreta: Jeseň. Jeseň je Mário, ktorý tvorí jemne experimentálnu hudbu s prímesou bedroom-popu. Melanchólia, radosť zo samoty, folklórne prvky, klavírne tóny, snové vokály zmixované s náhodnými nahrávkami aj cestujúcich z vlakov. Rozprávali sme sa s Jeseňom (:D) o tvorbe, hudbe, jeseni, speve, inšpirácií a Slovenskej scéne.

(Inak Jeseň-a nenájdete nikde inde iba na Bandcampe)

Ako si sa dostal k hudbe? Študoval si hru na hudobný nástroj alebo ťa viedli k tomu rodičia?

K hudbe ma odmalička viedli rodičia. Keď som mal 6 rokov naši ma dali na klavír na základnú umeleckú školu, na ktorú som chodil v podstate z donútenia. Počas štúdia som si však začal uvedomovať, že klavír nemusí byť len to, čo dostávam na učenie v škole, ale skrz môjho brata, ktorý si začal zháňať noty na známejšie skladby alebo z počutia, som sa sám začal učiť. Pred rokom som opäť začal študovať klavír na konzervatóriu, lebo som cítil, že to potrebujem, dáva mi to veľa a posúva ma to v tvorbe a aj vo vnímaní hudby. Aj tak bolo mojim snom vedieť maľovať 🙂

Dlho si pôsobil v kapele Frequency, ktorá bola viac gitarová a “veselšia”. Prečo si sa rozhodol pre sólo projekt Jeseň?

Kapela Frequency mi dala možnosť trošku nazrieť do toho, ako to funguje v hudobnom priemysle na Slovensku a povedal by som, že nikto z nás nebol pripravený na to zvládnuť ten tlak, ktorý s tým všetkým prichádzal. K záveru sa nám začali rozdeľovať názory a aj keď sme stále hrali ako kapela, myslím, že každý z nás chcel vtedy niečo iné. V tom čase som sa pohyboval vo viacerých projektoch a začínal pomaličky pracovať s hudobnými nástrojmi, ktoré mi boli dovtedy neznáme. S novou inšpiráciou v mojej tvorbe začalo vznikať niečo až príliš osobné na to, aby sa to dalo vložiť do projektov, v ktorých som fungoval, aj keď som sa o to párkrát pokúšal. Bolo by mi strašne ľúto tie skladby odložiť niekam bokom, pretože pre mňa znamenali veľa a popravde mi stále hrali v hlave, tak som sa rozhodol, že si ich nahrám sám a ako pseudonym použijem prezývku, ktorú som dostal od svojich spolužiakov na škole.

Jeseň je kompletne iný ako Frequency. Vždy si chcel mať svoj vlastný sólo projekt?

Práveže vôbec! Jeden čas to bolo v móde, že si každý spevák spravil sólo projekt a išlo mi to skôr na nervy, ako by som po tom mal túžiť. V kapele človek dostáva ihneď spätnú väzbu a má pri sebe najmenej dvoch/troch ľudí, ktorí ho stále podržia. Mať kapelu je veľká vzácnosť! Keď človek pracuje sám, musí sa spoľahnúť na seba a na tú predstavu, ktorú má v hlave. V kapele môže byť výhodou, ale niekedy aj nevýhodou to, že hoci sa tá predstava uberie iným smerom, predsa len vzniká niečo unikátne kolektívne dielo. Jeseň mi naopak ponúkla strašne veľký priestor na experimenty a možnosť nerobiť veci automaticky, ale práve zamýšľať sa nad všetkým a mať vo všetkom úplný poriadok.

 Kedy a kde prichádzaš na nápady?

Najviac toho prichádza za klavírom, kde u mňa najprv vznikne nejaká melódia. Potom postupne prichádza všetko ostatné ako aranžmán, štruktúra, text a toto všetko, aj keď to možno vyznie ako klišé, ma môže zasiahnuť úplne všade a tie najkrajšie veci prichádzajú úplne náhodne, preto mám vždy po ruke nejaký diktafón. Príroda a cestovanie vlakom sú pre mňa časté miesta, kde mám čas o všetkom premýšľať a zapisovať si všetko, čo mi napadne.

 Skladba Awake na Jeseň II, je skutočný skvost. S kým si nahrával sláčiky? Ako skladba vznikala? Má svoj vlastný príbeh?

Je to neuveriteľné, ale sláčikové kvarteto použité v Awake pochádza zo softwéru. Od mojich 15-tich rokov hľadám zvuk huslí, ktorý by bol uveriteľný a bol som sám prekvapený, že svetoví skladatelia filmovej hudby takýmto spôsobom komponujú svoje skladby, ktoré neskôr zapisujú do nôt pre živý orchester. Na mojej analógovej výprave som tentokrát musel prižmúriť oči vzhľadom na čas a prostriedky a vyriešiť veci takým spôsobom, že som napísal noty pre virtuálnych hráčov. Iné virtuálne hudobné nástroje ma napriek tomu stále nedokážu uspokojiť natoľko ako tie, ktorých sa môžem dotknúť. Každý jeden z nich totiž rozpráva svoj vlastný príbeh.

Skladba Awake je také finále celého príbehu ktorý rozpráva Jeseň II. Ako nočný tvor som často úplne prehadzoval režim takým spôsobom, že som spal cez deň a v noci tvoril alebo trávil čas niekde vonku. Nechcel som sa ani prebúdzať do ďalších dní a aj keď som bol hore, nemal som pocit, že som sa prebudil.

Pieseň je o takom celkovom prebudení sa do života. Mám pocit, že som dosť dlho žil iba vo svojich predstavách a snoch a poriadne nevnímal, čo sa vlastne okolo mňa deje. Je to o takom nájdení lásky k životu, k Bohu a k žene svojho života.

Cover fotky na albumoch skvelo dopĺňajú atmosféru celej tvojej tvorby. Ide o tvoje vlastné fotky? Je pre teba dôležitá vizuálna časť projektu?

Určite je pre mňa vizuál takisto dôležitý ako samotná hudba, a preto zatiaľ nemám žiadne videoklipy. (smiech) Obaly albumov som sa snažil vybrať tak, aby dotvárali charakter samotných skladieb. Prvá z fotiek bola zachytená čistou náhodou, pri druhej som už mal približnú predstavu.

Máš osobný cieľ s projektom Jeseň, ktorý by si chcel tento rok dosiahnuť? Možno živé vystúpenia, album a pod.?

Mojím tohtoročným cieľom s projektom Jeseň je hlavne nazbierať dostatok materiálu na ďalšie EP. Páči sa mi  vydávanie skladieb na epizódy skôr než celý album. Mám pocit, že v dnešnej dobe málokto dokáže dopočúvať celý album s tým, aby sa sústredil len na hudbu, a to hovorím z vlastnej skúsenosti. Tohto roku zatiaľ neplánujem ďalšiu časť, chcem si to nechať trochu uložiť v hlave a dať si na tom záležať. Pokiaľ by sa mi podarilo vytvoriť dostatočný počet skladieb na živé vystúpenie, tak by som to veľmi rád skúsil zahrať aj naživo.

Je niekto na slovenskej hudobnej scéne, kto ťa prekvapil alebo možno zaujal v roku 2018?

Už síce nesledujem slovenskú hudobnú scénu tak ako kedysi, mám však pocit, že do popredia sa tlačí rap a veľa možno aj dobrej hudby sa mi popri tom stratí niekde v pozadí. Spomenul by som ale kapelu Darkness Positive a Pištu Kráľoviča aka FVLCRVM u ktorých je vidno, že žijú hudbou a tým si ma získali.

Čomu sa venuješ okrem hudby?

Hudba je v podstate celý môj život a všetko, čo robím, je s ňou buď blízko spojené, alebo je to práve hranie, študovanie, cvičenie, počúvanie alebo pracovanie na hudbe. Popritom sa miestami venujem práci s kamerou a postprodukcii videa.

Ktorý hudobník alebo kapela ťa inšpiruje pri tvorbe?

Je toho určite viac. Na prvom mieste je u mňa stále Thom Yorke a Radiohead. Svojou tvorbou mi otvorili obzory Björk, Aphex Twin, Flying Lotus a další elektronickí producenti a v neposlednom rade ma hlavne zvukovo inšpirujú psychedelické kapely.

Akú hudbu počúvaš v poslednej dobe?

V poslednej dobe to bolo u mňa najmä o rytmoch a minimalistických melódiách v žánroch ako IDM, D’n’B a experimentálnej hudbe. Odvážil som sa pustiť aj do klasickej avantgardnej hudby a na spríjemnenie dní som si veľmi obľúbil Bossa Novu.

Aké máš plány na tento rok?

V prvom rade viac cvičiť, študovať hudbu a dostať sa do hĺbky nástrojov, ktoré mi prišli pod ruky. Dokončiť album s mojou novou kapelou a začať živo hrať a celkovo skúsiť nové veci, vycestovať do zahraničia, navštíviť nové miesta a načerpať inšpiráciu na ďalšie skladby.

Otázky a text: Verana Dobal

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *