Od piatku 10.4. ponúkne Slovenská národná galéria v priestoroch Esterházyho paláca novú výstavu s názvom Sochárky. Pôjde o pomerne nezvyčajnú udalosť, keďže takto komplexne a systematicky sme tu predstavené ženské sochárky ešte nikdy nemali. Výstava sa bude venovať sochárkam od 30. rokov 20. storočia a ponúkne vizuálny i zvukový zážitok. V článku vám prinášame aj rozhovor s kurátorkou výstavy Vladimírou Büngerovou.
Krátky úvod k výstave Sochárky, z textu SNG:
Výstavný a publikačný projekt prezentuje výber ženských osobností československého sochárstva, ich prínos a špecifiká pre dejiny výtvarného umenia v tematických okruhoch, ktoré objasnia nástup žien do sochárskeho umenia, ich pozíciu a umelecké výsledky v sochárstve, považované za výrazne mužské teritórium. Ženské autorky však v ňom našli a mali priestor, ktorého dimenzie je potrebné pripomenúť a „oprášiť“. Výstava a katalóg sa zamerajú na sochárky, ktoré absolvovali klasické sochárske štúdium (ŠUP v Bratislave, AVU v Prahe, VŠUP v Prahe, VŠVU v Bratislave) a mnohé z nich sú neznáme, zabudnuté, stratené, opomenuté dejinami, teóriou umenia a múzejnými zbierkami, alebo predstavované v kontexte úžitkového a dekoratívneho umenia. Dôraz je postavený na autorky tvoriace na Slovensku s doplnením o výber diel sochárok z českého prostredia, niektorých z nich u nás doposiaľ nepredstavených a takmer neznámych (Hana Wichterlová, Vlasta Prachatická).
Julie Horová – Kováčiková. 1954. Obálka časopisu Slovenka.
Prinášame vám rozhovor s kurátorkou výstavy, Vladimírou Büngerovou
Koľko trvali prípravy na výstavu Sochárky? Bola to ťažká práca? Spolupracovali ste aj s inými múzeami?
Výstave predchádzal výskum viac ako dvojročný – zbierky, archívy, dokumentácia, publikácie, katalógy. S inými galériami a múzeami na Slovensku i v Čechách sme intenzívne spolupracovali: Alšova jihočeská galerie v Hluboké nad Vltavou, Galéria mesta Bratislavy; Liptovská galéria Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš; Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne; Galerie hlavního města Prahy; Moravská galerie v Brně; Muzeum umění Olomouc; Múzeum mesta Bratislavy; Múzeum SNP – Digitálne múzeum, Banská Bystrica; Národní galerie v Praze; Slovenská národná knižnica – Literárny archív, Martin; Slovenské múzeum dizajnu – Slovenské centrum dizajnu, Bratislava; Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine; TASR; Turčianska galéria v Martine; Východoslovenská galéria, Košice; Východoslovenské múzeum, Košice; Západoslovenské múzeum v Trnave; Zbierka Márie Bartuszovej, Košice
Bola to „piplavá“ práca, vyžadujúca čas, ale rada som ho projektu venovala. Okrem samotnej výstavy vyšiel aj 160-stranový katalóg.
Ak hovorím správne, hlavný cieľ výstavy je systematicky predstaviť slovenské a české sochárky od 30.rokov 20. storočia? Čo iné ponúkne výstava?
Poznanie a vizuálny i zvukový zážitok. Výstavou sa mnohé diela zo zbierky moderného a súčasného umenia SNG i z iných zbierok dokumentačne aktualizovali – oprava údajov, kontext diela, technika, materiál, reštaurovanie, digitalizácia. To sú muzeálne dôležité veci, ktoré pri výstave tak nevidieť, ale v pozadí nejde len o vystavenie diela a jeho prezentáciu, ale bližšie poznanie – nazýva sa to odborne druhostupňová evidencia.
Inšpirovali ste sa touto témou v zahraničí, alebo ste jednoducho cítili, že na Slovensku ešte v takomto rozsahu ženské sochárky neboli predstavené?
Inšpiroval ma text slovenskej teoretičky umenia Márie Oriškovej –Ženy s dlátom v ruke – a keďže pracujem 5 rokov ako kurátorka zbierky moderného a súčasného sochárstva SNG, chcela som vedieť viac aj o dielach v zbierke a samotných autorkách. V zahraničí už v 90. rokoch podobné projekty boli. Súvisí to s feministickou vlnou a záujmom o genderové štúdiá v humanitných i historických vedách. Sochárka v 20. Storočí je v celých dejinách umenia vlastne „novinkou“. Nevieme, ak nejaké boli pred týmto storočím, žiadne ženské mená a osobnosti z dejín umenia. Pár ich nájdeme v 19. storočí. Chceli sme ukázať, kto boli tie ženy, kde študovali, aké témy v dielach reflektovali, akými technikami a materiálom sa venovali a kde všade v umení sa tento aspekt objavil a rozšíril.
Ako je to v Česku, tam podobná výstava už bola?
V Čechách podobná výstava nebola. Ale množstvo monografických výstav niektorých vystavených autoriek po roku 1990. Okrem toho majú rad zaujímavých projektov ako iných foriem spracovania prítomnosti žien v umení: zenyvumeni.cz alebo vytvarneumelkyne.cz
Ako sú na tom slovenské sochárky dnes? Máme tu veľa talentovaných žien v tomto umeleckom smere? Aké konkrétné mená by ste nám odporučili?
To je ťažká otázka… Samozrejme, že máme.
Myslíte si, že výstava zaujme aj mladých ľudí?
Dozvedia sa nielen o ženách v umení, špeciálne v sochárstve; ale aj o technikách a po dlhom čase je možné vôbec vidieť sochársku výstavu v galérii. Náročnosť týchto výstav je totiž vyššia po finančnej aj po produkčnej stránke. Dúfam, že aj mladá generácia má rada i klasické sochárstvo, materiálovosť sochárskych diel a jeho hodnoty v umení.
Krátky úvod do ženského sochárstva na Slovensku, text SNG
Začiatky etablovania sa ženských autoriek v 30. rokoch 20. storočia súvisia s úžitkovým umením a s ambíciou tvoriť sochárske diela a presadiť sa v oblasti komorného sochárstva. Ich sochárska činnosť preto vychádza z úžitkového a dekoratívneho umenia a sochárstvu sa venovali len epizodicky. Napriek „epizódkam“ ide o diela, ktoré si zasluhujú pozornosť a sú rovnocenným príspevkom i v komornej forme a často odvážnejším ako ich mužských kolegov, ktorí boli zaneprázdnení významnejším politickými a spoločenskými úlohami sochárstva. Roky po druhej vojne a predovšetkým záver 50. rokov sú spojené s rozvojom umeleckého vzdelávania a tiež s monumentálnymi realizáciami vo verejnom priestore.
Eva Kmentová: Ľudské vajce. 1968. SNG.
Sochárky boli a sú výraznými individualitami, ktoré nachádzali svoj priestor mimo hlavných prúdov, neskrývajúc sa za dekoratívne hodnoty, v tom období v modernom umení chápané ako neprogresívne až dekadentné. Výskum v problematike vychádza zo zachovaných diel, z fotodokumentácie, orálnej histórie a z publikovaných materiálov.
Mária Bartuzová. Okolo 1960. Foto: Zdeněk Smieško.
Výstavu nemožno vnímať ako malé monografie vybraných autoriek, je skôr poukázaním na špecifiká ženského aspektu v sochárskom umení – drobná plastika (medaily, šperk, dekoratívne formy plastiky, záhradná plastika), na používaný materiál – keramika, ďalej na témy ako žena, matka, materstvo, plodnosť a tiež na špecifiká sochárskych techník. Okrem trojdimenzionálnych diel sochárskeho a úžitkového charakteru budú vystavené kresby, fotografie, koláže, grafiky, modely a iné dokumentácie sprostredkujúce fenomén sochárok v umení 20. storočia.
Pre pochopenie sochárstva, prechádzajúceho v minulom a súčasnom storočí krízou, je výstavný projekt doplnením neznámych území a sústredením sa na diela a osobnosti, ktoré ostali mimo hlavnej hry.
Zoznam vystavujúcich autoriek:
Hana Wichterlová (1903 – 1990), Alžbeta Čereyová (1906 – ?), Jolana Kirczová (1909 – 1936), Júlia Horová-Kováčiková (1906 – 1978), Marie Bartoňková-Drábková (1908 – 1993), Dagmar Rosůlková (1909 – 1998), Věra Janoušková (1922 – 2010), Eugénia Lugsová (1923 – 2013), Alina Ferdinandy (1926 – 1974), Erna Masarovičová (1926 – 2008), Eva Kmentová (1928 – 1980), Klára Pataki (1930), Anna Drobná (1931 – ?), Mária Bartuszová (1936 – 1996)
Zdroj + Foto: Tlačová správa SNG. Výstava Sochárky bude v priestoroch Esterházyho paláca od 10. 4. 2015 do 16. 8. 2015.
Úvodná fotografia: Alina Ferdinandy pri tvorbe busty. Okolo 1955. Archív výtvarného umenia SNG Bratislava.
Pridaj komentár