Dňa 12. septembra 2019 bude do kín uvedený nový slovenský dokumentárny film Skutok sa stal režisérky Barbory Berezňákovej, ktorý podáva správu o stave našej krajiny cez životný príbeh a vzťah troch kamarátov – Oskara Fegyveresa, Róberta Remiáša a Petra Tótha. Originálny a vizuálne sugestívny pohľad mladej autorky na našu nedávnu históriu ale aj prítomnosť, sa chce stať naliehavým impulzom pre spoločenskú (seba)reflexiu.

Prvýkrát bude film premietaný pre verejnosť na festivale Cinematik 11. septembra o 17:00 v kine Fontána v Piešťanoch.

Film Skutok sa stal sa zaoberá politickými zločinmi spáchanými v novovzniknutej Slovenskej republike v 90. rokoch minulého storočia, ktoré neboli nikdy potrestané –  akými boli únos prezidentovho syna, vražda Róberta Remiáša a kauza Technopol. Príbeh je rozprávaný prostredníctvom troch zúčastnených postáv – obete vraždy, svedka únosu prezidentovho syna a vtedy mladého investigatívneho novinára. Divák vidí, ako sa traja priatelia (Oskar Fegyveres – svedok, Róbert Remiáš – obeť a Peter Tóth – novinár) zapletú do vysokej politickej hry a sleduje, ako sa ich osobnosti a ľudské osudy ďalej vyvíjajú.

Režisérka Barbora Berezňáková k filmu uviedla: „Môj film nie je len o vražde alebo únose samotnom. Dôležitý je odkaz, ktoré tieto kauzy so sebou nesú. To, že sa „skutok nestal“, napriek tomu, že je tu niekoľko mŕtvych, ovplyvňovalo a ovplyvňuje celú spoločnosť a osudy ľudí až doteraz. Film Skutok sa stal je pre mňa v prvom rade reflexia krajiny, v ktorej žijem/e. Som presvedčená, že precedens nepotrestaného zločinu, ignorovaného toľko rokov, z nás robí apatické obete systému.

Film sa snaží nielen objasňovať zločiny z našej  minulosti, ale aj poukázať na to, do akej miery sú tieto udalosti prepojené s prítomnosťou, a to aj s ľuďmi, u ktorých sa ukázalo, že sú údajne zodpovední za vraždu investigatívneho novinára Jana Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z jari roku 2018.“

Skutok sa stal je silným dokumentárnym odkazom, ktorý prinesie slovenským divákom aj nové a dôležité súvislosti a odhalenia a jeho cieľom je nastoliť v celej spoločnosti diskusiu o tom, že skutok sa stal a celé je to trochu inak.

Rozhovor s Barborou Berezňákovou

Ako sa cítiš pred premiérou svojho prvého dlhometrážneho dokumentárneho filmu?

Spočiatku ma zaujímala táto téma bez ambícií natočiť film. Urobila som dôkladný výskum starých materiálov, novín, kníh a rozhovorov. Jedného dňa som dostala telefonát z neznámeho čísla. Bol to Oskar F., dávno zmiznutý svedok zločinu a môj budúci hlavný hrdina. A prešlo 5 rokov a 12. septembra 2019 máme premiéru. Cítim sa veľmi dobre, som zvedavá na reakcie divákov.

Prečo je politická vražda, ktorá sa odohrala keď si mala 9 rokov, taká dôležitá pre teba, že si jej venovala 5 rokov svojho života a jeden dokumentárny film?

Môj film nie je len o vražde alebo únose samotnom. Dôležitý je odkaz, ktoré tieto kauzy so sebou nesú. To, že sa „skutok nestal“, napriek tomu, že je tu niekoľko mŕtvych, ovplyvňuje celú spoločnosť a osudy ľudí až doteraz. Film Skutok sa stal je pre mňa v prvom rade reflexia krajiny, v ktorej žijem/e. Som presvedčená, že precedens nepotrestaného zločinu, ignorovaného toľko rokov z nás robí apatické obete systému. Film sa snaží nielen vyšetrovať zločiny z minulosti, ale snaží sa poukázať na to, do akej miery sú tieto udalosti prepojené s prítomnosťou, a to spojením zázemia ľudí, u ktorých sa ukázalo, že sú údajne zodpovední za vraždu investigatívneho novinára Jana Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z jari roku 2018.

Film si pripravovala päť rokov, čo bolo najťažšie?

Bola to ťažká práca. Veľmi zložité bolo selektovanie toho, čo je pre mňa, pre film a príbeh dôležité. Veľmi náročným bolo byť blízko takým hnusným veciam, hlavne vtedy, keď sa okolo Petra Tótha a Mariána Kočnera začalo diať akési “pokračovanie”…

Niektorí z tvojich respondentov sú tajnými agentmi, či vyšetrovateľmi. Kauzy, o ktoré sa film opiera sú veľmi spoločensky citlivé. Mala si pri tvorbe filmu Skutok sa stal niekedy strach? Cítila si sa v nebezpečenstve?

Bolo to vzrušujúce tajomné pátranie, ale zároveň aj náročná cesta. Tajomstvá a zločinné hádanky sú zaujímavým objektom na prácu. Mnoho ľudí nechcelo hovoriť priamo na kameru, alebo na akýkoľvek záznam, preto som musela byť citlivá a nezradiť ich dôveru. Mala som v prvom rade záujem na analyzovaní tém ako statočnosť, spravodlivosť alebo zodpovednosť, aby som vytvorila komplexnejší obraz protagonistov, ako aj hlboké a abstraktné vyjadrenie ľudskej povahy. Pri nakrúcaní som nemala vôbec strach, ale po vraždách Kuciaka a Kušnírovej mi bolo strašne zle. Necítila som sa v nebezpečenstve, ale pociťovala som znechutenie aj hnev.

Aký bol Oskar Fegyveres?

Oskar bol pre mňa najbližší človek z celého príbehu. Samozrejme môj pocit z neho sa počas nakrúcania menil. Spočiatku som ho vnímala ako nejakého individualistického hrdinu, potom ako som prenikla hlbšie do témy som prešla cez akési rozčarovanie z jeho osobnosti a nakoniec som dospela k porozumeniu a osoba Oskara sa mi poľudštila.

Aký bol Peter Tóth?

Viem, že to je veľmi nepopulárny názor, ale paradoxne ja osobne nemôže odsudzovať Petra Tótha. Vždy bol veľmi ochotný, ústretový a myslím že aj dosť otvorený. Snažila som sa mu porozumieť ako človeku. Jeho príbehu vo filme Skutok sa stal som vytvorila vlastnú vnútornú logiku, napriek tomu bude pre veľa ľudí ťažké Petra Tótha a jeho výpoveď vo filme rozkódovať.

Prečo si obsadila aj herca? To je pri dokumente neobvyklé.

Pri dokumente je obvyklý anonymný rozprávač ako komentár. Ja osobne som sa musela autorsky vysporiadať s rozvetvenou a rôzne poprepájanou a súčasne zaradiť do príbehu informácie, ktoré mi povedali viacerí len medzi štyrmi očami, pričom odmietli ich oficiálne povedať na kameru. A tak som ich spracovala kreatívne cez priznaného „herca“. Ten súčasne provokuje aj otázku, nakoľko v dnešnej post-faktuálnej dobe vieme, odkiaľ máme zdroje informácií.

Myslíš si, že mladú generáciu zaujímajú politické dokumenty?

Myslím si, že našťastie mladí ľudia v našej ešte stále mlado-demokratickej spoločnosti začínajú chápať, ako veľmi je to dôležité.

Tvoj film prináša v rámci filmovej reči veľmi zaujímavú estetiku. Prečo si sa rozhodla pre estetiku starých VHS-iek a „found footage“?

Túto estetiku som použila v mojej videoinštalácii Remembering‘90, a fungovalo to veľmi dobre na zobrazenie atmosféry tých rokov. Moja generácia má k dispozícii veľa technológií; zhotovovanie dokonalých videí a fotografií je relatívne lacné. A práve preto to ja osobne považujem za nezaujímavé. Cítila som, že téma môjho filmu vyžaduje nedokonalú, neštandardnú vizuálnu techniku ​​a experimentovanie, ktoré milujem.

Prečo by si mal divák ísť pozrieť tvoj film do kina?

Okrem príbehu, ktorý ma upútal svojou tajomnosťou aj absurdnosťou, som sa snažila vytvoriť jedinečnú vizuálnu atmosféru, ktoré žiadne novinové články nesprostredkujú. Dúfam, že diváci budú mať pôsobivý zážitok aj témy na premýšľanie a diskusie po kine.

Zdroj: TS LEON Productions, spol. s r.o., Instagram filmu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *