Toni Erdmann je nemecký film. Film má nemecký názov, nemeckých hercov a z časti sa odohráva aj v Nemecku. Tento film je výnimočný najmä svojim špecifickým použitím filmového jazyka. Prečítajte si už viac o filme od našich dvoch slovensko-českých redaktorov z Ostravy. Píše Mišo Löwy a Petra Matušková.

Ak vás zaujímajú filmy, prečítajte si aj náš prehľad estetiky Stanleyho Kubricka či profil kultového japonského animovaného filmu Cesta do Fantázie.

Filmový jazyk je strohý a práve vďaka jeho jednoduchosti všetky emócie napredujú k divákovi chladným a neúprosným krokom. Kamera je uvoľnená, vyvoláva až dokumentárny dojem. Zábery sú civilné, akoby ste boli priamo súčasťou scény. Žiadne efektové zábery, dronové prelety a zadumane zahmlené scenérie. Obyčajní ľudia, silný príbeh a skutočné kulisy. Malé nemecké mestečko, korporátna nadnárodná firma v Bukurešti, klubový život znudených manažérov, rumunskí občania vo svojich obydliach. Celý film sa odohráva v prítomnosti.

Toni Erdmann copy

Pomocou týchto prvkov filmového rozprávania je film priamočiary až zemitý. Čo nám napovedá aj meno Erdmann. Vďaka strohosti v rozprávaní dáva tým pádom väčší priestor pre hru s emóciami a časom.

V niektorých momentoch pociťujete až zvláštnu trápnosť, akoby ste boli v situácii, ktorá je vám nepríjemná.

Winfried je učiteľ v neurčitom nemeckom mestečku. Má dcéru, ale žije sám. Ešte má psa, ktorý je starý a nevidieť mu do očí. Winfried má veľmi svojskú záľubu v žartoch. Rád si uťahuje sám zo seba, mení vzhľad, nosí krivú zubnú protézu a dostáva tým ľudí do nečakaných situácií. Jeho dcéra Ines žije v Bukurešti. Ikeď by bolo na mieste napísať, že pracuje v Bukurešti. Nadnárodná firma obchodujúca s olejom, konzultačná firma, korporátne prostredie. Jej súkromný život je obmedzený na nútené konverzácie s obchodnými partnermi, alebo kolegami. Kontrast týchto dvoch prostredí navodzuje dobré hracie pole pre stret dvoch realít. A to sa aj stane.

Po smrti svojho psíka sa Winfried rozhodne ísť na návštevu za svojou odcudzenou dcérou. Ich stretnutie nedopadá dobre, ako to býva pri strete tak kontrastných prostredí. Ale kedže je Winfried veľmi svojský, nájde si svoju cestu k dcére. Pomocu prevleku za nemeckého atašé a životného kouča v absurdnej parochni – Toniho Erdmanna, sa začne pohybovať v snobskom prostredí okolo dcéry a vzbudzuje rozruch, zábavu a rozpaky. Hľadá cestu k dcére, ktorá ho nechápe.

Záver filmu svoju zemitosť ešte viac umocní. Z plochého korporátneho sveta sa postupne dostávame medzi jednotlivých ľudí Bukurešti až prejdeme ešte hlbšie, a to do ich národnej mytológie. Ako? To si choďte pozrieť. Toni Erdmann vás obíjme. Nenápadný nemecký snímok boduje svojou úprimnosťou a triezvym pohľadom na svet. Vyhral Cenu medzinárodnej kritiky a Zlatú palmu 2016 Cannes IFF.

V záverečných titulkoch znie pieseň „The Plainsong“ od The Cure. Pokiaľ máte tendenciu pri začiatku titulkov vstať a odísť, tak to nerobte. Tá pieseň a vôbec celé titulky slúžia divákovi, aby celý film strávil, aby mozog ukončil všetky potrebné procesy a hladina emócií sa ukľudnila. Vyskúšajte to. Seďte chvíľu ticho a nechajte sa filmom maznať.

Ilustrácia: Mišo Löwy Text: Mišo Löwy a Petra Matušková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *