Pavlína Fichta Čierna a jej odvážna výstava

V stredu 21.1. otvorila rok Galéria Plusmínusnula v Žiline so svojou novou výstavou Pavlíny Fichty Čiernej – Praktické úsilie byť niekde inde, nejako inak, niekedy inokedy. Oficiálny popis výstavy znie: “V našich životoch čelíme náročným situáciám a pri reálnych riešeniach sme prítomní. Snaha zmeniť okolnosti a popritom zachovať seba samého je súčasťou osobných stratégií ľudskej psychiky. Pavlína Fichta Čierna vo svojom diele uvažuje nad univerzáliami (ne)možnosti úniku a nutnosti prekonávania strachu.”

Návštevníkov ako prvý víta obraz videa premietaného na stenu galérie. Pavlína Fichta Čierna na ňom visí zaistená zo skaly a všade okolo sú hory. Čakali by ste niečo viac? Nuž, nie. Video zachytáva autorku ako odovzdane visí uprostred hôr. Na ďalšom videu sa spúšťa z obytnej bytovky blízko Nemocnice s poliklinikou. Tentokrát testuje iné limity svojho tela, pričom to všetko zachytáva video drone. Okrem partie kamarátov pomáhal videá natáčať aj žilinský režisér Peter Pikna.

Osobne mi trochu trvalo kým som sa vcítil do autorky, no pri zahľadení sa do videa, ako Pavlína visí, všade na okolo tiché hory, som pochopil čo chce vyjadriť. Častkokrát sa v živote ocitneme uprostred situácii, odkiaľ je ťažko sa vymaniť. Vtedy len jednoducho chceme byť niekde inde a za iných okolností. A ako hovorí aj samotná autorka, samozrejme, že pri tom stále chceme ostať sami sebou. Výstava v Plusmínusnula nadväzuje na tvorbu odvážnej umelkyne v mapovaní pocitov ľudí na okraji spoločnosti a sleduje ako sa z týchto problémov dostať. Prídite a zažite niečo iné.

Processed with VSCOcam with hb2 preset

Vernisáž výstavy v Plusmínusnula, Žilina

O čom to celé vypovedá, čo máme vidieť za pohupujúcou sa Pavlínou Fichtou Čiernou? O tom nám povedala v spoločnom rozhovore s kurátorkou galérie Katarínou Gatialovou.

Ako vznikla komunikácia medzi Galériou Plusmínusnula a Pavlínou Fichtou Čiernou, poznali ste sa už dlhšie?

Katarína Gatialová: Pavlínu sme ako osobnosť poznali už dlhšie, takže sme pozvali niekoho, koho tvorbu uznávame, máme radi, a zároveň je lokálna zo Žiliny.

Koľko trvala príprava na túto výstavu?

PFČ: Plán, že chcem vystavovať, je už dosť dlho, ale to, ako vznikali moje veci, je iná otázka. A vlastne tie dohovory vznikali pred dobrým polrokom, možno aj viac…

KG: Aj rok podľa mňa.

Aká je hlavná myšlienka výstavy?

PFČ: Asi by som to inak formulovala. Istým spôsobom to nadväzuje na moju predošlú tvorbu, kde sa zaoberám rôznymi formami terapií, či už osobných, alebo takých, kedy sa pozerám na iných ľudí – ako prekonávajú nejaké životné prekážky. Veľmi sa snažím vypichnúť tie situácie, kedy ľudia dokážu nájsť pozitívny spôsob a prekonať svoje problémy. A na druhej strane sa zaoberám i tým, ako spoločnosť môže pomôcť ľuďom, keď sú v ťažkej životnej situácii. Táto výstava je o krok ďalej v tom, že videá nie sú ani štylizované a ani sa nedá povedať, že je to klasický video-art. Je to skrátka záznam nejakého pokusu, kedy sa snažím dostať do stavu, v ktorom budem zažívať niečo výnimočné. Ale pôvodná myšlienka je aj to mystérium, ako väčšina ľudí prežíva traumy, osobné problémy a najradšej by sa každý ocitol niekde inde. Nechcem byť niekto iný, chcem to byť ja, ale niekde inde a za iných okolností. Takže som si to naprogramovala a snažila sa to dosiahnuť.

“Hoci o tom veľa nehovorím, lebo nepochádzam z filmového prostredia, experimentujem s formou a snažím sa nerobiť to, čo už bolo urobené. Aj keď samozrejme neviem o všetkom, nepokladám sa za novátora, ale v tom mojom svete, v tom mojom laboratóriu sa snažím byť novátorom.”

Je pre teba dôležitá práve tá sieť ľudí, ktorí ti pomáhajú, s ktorými spolupracuješ (video, ktoré si môžete pozrieť na výstave, zaznamenal Peter Pikna, pomáhali aj ďalší ľudia, napr. autorkin manžel Anton Čierny, pozn. aut.)?

PFČ: Určite. To je veľmi dobrá otázka, pretože tie zábery môžem vybrať len z toho, ako ma natočia iní. Väčšinou počas svojej tvorby som zvyknutá stáť za kamerou, ale ak ju niekomu dám, potom som závislá na tom, čo to natočí. V prípade Petra Piknu je to veľmi špecifická spolupráca, lebo on má iné oko ako ja a niekedy sa o tom môžeme aj prieť a ja som nútená vo výslednom strihu spraviť nejaké posuny, ale práve toto je pre mňa výzva. Tieto “mantinely,” táto otvorená spolupráca  je pre mňa zaujímavá a dáva mi ďalšie podnety na rozmýšľanie.

Výstava potrvá do ± 20. 2. 2015. Viac o autorke tu. Galéria Plusmínusnula: FBBlog.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *