Od 10.2. 2017 do 10.3.2017 bude prebiehať výstava Matej Al-Ali: Trajektória videnia / Trajectory of seeing v Žilinskej galérii ± 0,0 pri zrekonštruovanej Synagóge a Rosenfeldovom paláci.

Chápanie reality je dnes priesečníkom obrazov vytvorených kamerou a ľudským zrakom. Kamera je vo svojej podstate objektívnym pozorovateľom reality, syntetickým svedkom danej udalosti. V rámci zachovania objektivity sa však musí záznam doplniť o prítomnosť manipulátora kamery – kameramana. Alebo ho treba naopak úplne vypustiť a nahradiť ďalším strojovým prvkom.

Kombinácia strojového pohybu a videnia vytvára záznam informujúci skôr o spôsobe vnímania reality, než o jej obsahu. Kamera sa tak premieňa na určitý symbol, kryštál, cez ktorý si vytvárame náhľad a názor na svet.

16716120_1316978078376727_2726430752674893317_o

Kamera je aparát konštruovaný podľa princípu fungovania ľudského zraku. Svetlo je usmernené objektívom – okom a dopadá na sietnicu – čip. Vnem je kódovaný do určitej formy, v kamere ide o spôsob záznamu pohyblivého obrazu. Tu sa však podobnosť rozchádza, pretože kamera vnem nehodnotí, len uchováva. Ľudský mozog naopak vnem hodnotí, priraďuje mu význam a tým ho deformuje.
Vedenie kamery je v určitej forme i vedením zraku diváka. Pokiaľ je záznam vytvorený mechanickým pohybom kamery a táto mechanika je v zázname akcentovaná, záznam sa stáva seba-referenciou na nakrúcanie.

16700320_1316978728376662_1762101227033752008_o
Civilizácia je saturovaná informáciami a obrazmi. Význam umenia spočíva i v definovaní spôsobu čítania a uchopenia týchto referencií. Spektrum saturovanosti obrazov je najhustejšie v polohách subjektívneho pohľadu. To je dané práve nemožnosťou úplne objektívneho spôsobu rozprávania, ako i samotným divákom, ktorý chce informáciu prijímať artikulovanú, predžutú. Umelec však môže byť len tým, kto vedie divákovi ruku a je na divákovi, ako si príbeh zhodnotí a naplní vlastným významom.

Zdroj: TS Plusmínus Galéria

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *