Lucia Oleňová, je výtvarníčka, ktorá žije a tvorí v Bratislave. Momentálne študuje na Vysokej škole výtvarných umení, v IV. ateliéry Ivana Csudaia. Našli sme ju cez jej Instagram, ktorý aktívne využíva ako svoje portfólio, aj na fotografie z procesu tvorby. Zaujal nás konštantný vývoj a zmena štýlu v diele tejto mladej autorky. V apríli sme si Luciu Oleňovú zavolali na festival Academia Film Olomouc, kde pripravila špeciálny VJ-ing pre koncert Tante Elze.

V bratislavskej Flatgallery prebieha od 11. do 31. augusta výstava „Nekonečná Modrá / Infinite Blue

Najprv tvorila pestré, farebné abstraktné maľby, ktoré pripomínali tvar dúhy; neskôr sa jej paleta začala ponárať do temnejších farieb, až v jednej fáze Lucia maľovala takmer len čierne obrazy. Cez minimalistické geometrické útvary vyplnené zväčša červenou, či modrou, začala prechádzať znovu do farebných, jednoduchých útvarov.

tumblr_oqs2lomzrP1v1atmro8_540

„Zaujíma ma vnímanie priestoru pokračujúcej plochy a smeru línie cez končiacu hranu obrazu. Tvar, ktorý neexistuje v realite, iba v predstavivosti. Predstavujem si jeho smerovanie a nekonečný rozptyl.“ – Lucia Oleňová

_MG_7485

„Prvú fázu – hmotu – nemôžem zmeniť, ale dokážem ju, v ďalšom vývoji ovplyvniť a vnímať zmeny, ktoré mi nasledujú a formujú mi vo výsledku celok. Nechávam sa ovplyvňovať zmenami v čase, procese, no stále zachovávam prvú ideu, čo od obrazu očakávam. Postupne ako sa situácia mení, vyvíja, tak isto sa môj obraz mení, dokončuje, tvorí sa, pribúda ubúda, vrství. Deje sa, vyvíja v časom úseku niekedy trvajúcom mesiac, niekedy hodinu.“

_MG_6750

„Vlastne sú to prvky všedného života, situácie ktoré sa stávajú denno-denne, myšlienky, city, udalosti, ktoré sa mi stávajú. Každodenné cesty, tie isté situácie, maličkosti ktoré ovplyvňujú veľké celky, zmeny v týchto celkoch sa stavajú výraznejšie a ovplyvnia ďalší vývoj, ale stále je prítomný predchádzajúci moment, zdanie skutočnosti klamlivé smerovanie, následne uvedomie, neschopnosť to zmeniť bez toho aby bola viditeľná stopa.“

_MG_6713

„Jednotlivé obrazy, ako sú vyskladané po formálnej stránke, reflektujú vždy len súčasnú podobu myslenia v akom sa nachádzam vo vzťahu k okolitému svetu. Tento zážitok sa pre mňa stáva na ploche viditeľný v súčasnosti, no abstraktný v budúcnosti. To je tá možnosť predstavy o ďalšom smerovaní, môžem predvídať smer pohybu no nedokážem ho kontrolovať.“

Úvodný text: Krištof Budke / Úrivky z anotácie výstavy: Lucia Oleňová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *