Druhý ročník showcase festivalu Sharpe je za nami. Dva večery plné behania hore dole po schodoch Novej Cvernovky stáli za to. Množstvo koncertov, ktoré vyrážali dych, veľa tých, ktoré potešili, veľa nových zahraničných objavov a veľa slovenskej hudby, ktorá dokazuje, že je stále vo forme, je inovatívna a  hlavne, má svetu ešte čo ukázať. Dokonalo zvládnutá organizácia prispela k dojmu, že Sharpe nie je len hudobný festival, ale je to skôr srdcová záležitosť, rovnako pre organizátorov, tak aj pre návštevníkov.

Mierny ústup gitarovkám v line-upe a príklon k najrôznejším formám elektroniky dokazuje, že tomuto trendu sa nevyhla ani alternatívnejšia scéna. Jediné šťastie je, že práve ona ju dokázala rozdrtiť na prach a z neho vytvoriť nové svety s vplyvmi celého hudobného spektra. Jedným z týchto prípadov bola aj britská formácia Scalping, ktorá v piatok doslova narušila statiku hlavného stejdžu a prítomným pod ním. Gitarové noisy post-punk techno z Bristolu je to, čo som chcela vidieť celý život, aj keď som o tom netušila. Talianska gitaristka a producentka Giungla začala svoju energickú one-woman show poležiačky pod nebom plným hviezd na Kabinet Stage, a skončila ho medzi ľuďmi v publiku. Príjemné.

Vylodenie sa na Ostrove hudby opäť nesklamalo. Množstvo slovenských kapiel a projektov v kmobinácii s vonkajším pódiom mierne navodzovalo Pohoda feels. Nie je to až taká bieda s tou našou hudbou, fakt. Prvým prekvapením soboty boli nečakane Katarzia a Pjoni. Tým spolupráca zjavne prospieva a dalo sa na to aj pozerať. Najväčším potešením druhého večera bol priam neuveriteľne energický a emotívny koncert slovenskej trojice Shallov. Keď si myslíš, že už si od nich na koncertoch zažil všetko ale nakoniec predsa nedokážeš pochopiť, čo sa deje a chceš aby to trvalo navždy. Mám pocit, že aj kapely, ktoré som videla x-tý krát, predviedli na Sharpe životné vystúpenia (okrem iného napr. Our Stories, Ventolin, Market, Catastrofy či Dné).

Highlightov zo Sharpu 2019 je tak veľa, že by som vlastne musela popísať celý jeho priebeh. Priniesť do Bratislavy toľko úžasnej hudby dá určite zabrať, ale úsmevy na tvárach vyčerpaných návštevníkov v nedeľu ráno a reakcie na sociálnych sieťach hovoria samé za seba. Tak asi opäť o rok – inak to nevidím.

Text: Mária Lišková / Foto: Mária Karľaková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *