Pred nedávnom náš šéfredaktor Krištof Budke v Bratislave nahral rozhovor s Kristínou Mihaľovou a Jakubom Šedivým. Slovenské duo vydáva 7.7. svoj debutový album Sleepin‘ With The Lights On pod novými umeleckými menami Kristin Lash a Jakob Grey. Rozprávali sme sa o ich tvorivom procese, bookingoch v zahraničí či hudobnej edukácii.

Hudbu jedného z aktuálne najtalentovanejších hudobných dvojíc na Slovensku často ľudia označujú ako „jazzovú“ alebo „soulovú“. Ich tvorba sa však nedá jednoznačne zaradiť do kategórii, a tak sa miesi aj s vplyvmi svetového R&B aj popu.

Podarilo sa im docieliť svetového soul/pop-ového zvuku a zároveň si zanechať jedinečný autorský štýl. Nahrávka mladej dvojice sa zároveň nepodobá na nič zo súčasnej slovenskej produkcie.

Pozri si prvý videoklip na song „Sleepin‘ With The Lights On“, rozhovor pokračuje nižšie ▼

Pred nedávnom ste si zmenili umelecké mená na Kristin Lash a Jacob Grey. Prečo ste sa takto rozhodli?

Kristína: Pseudonymá sme si zvolili hlavne preto, aby sme mohli bez problémov fungovať aj v zahraničí. Zažili sme už naozaj veľa situácii, kedy moje priezvisko nevedeli správne vysloviť ani ľudia v Čechách. Ak by sme tvorili iba v slovenčine, tak nemáme dôvod pristúpiť k tomuto kroku. Máme za sebou už viacej koncertných a festivalových skúseností zo zahraničia, ktoré nám potvrdili to, aby sme spravili túto zmenu.

Mali ste hrať aj mimo Slovenska?

Kristína: Jasné, ale kvôli korone to všetko padlo. Mali sme hrať na festivaloch v Aténach, Taliansku, Švajčiarsku a momentálne sa už črtajú aj nejaké koncerty v Londýne.

Zmenila vám karanténa nejako zásadne život? Určite vám veľa koncertov odpadlo…

Kristína: My sme sa mali v rámci možností super. Práve naopak, mali sme strašne veľa času na skladanie, produkciu, aranžovanie, dali sme do toho naozaj full time. Mohli sme písať a nahrávať.

Ako dlho ste vlastne dávali dokopy tento album?

Jakub: Nahrávali sme ho postupne v bratislavskom LOSOSOUND štúdiu s Erikom Horákom a Lukášom Zdurienčíkom. Naša spolupráca začala, keď sme sa presťahovali z Prahy do Bratislavy. Tak sme sa tu na jeseň rozkukávali a napadlo nás natočiť si tam jednu skladbu.

Kristína: To bola skladba „Skies“.

Jakub: U Erika nás oslovila veľmi príjemná atmosféra. Zvykli sme si tam chodiť. Bola to pre každú stranu aj veľká sranda, všetci sa cítili uvoľnene a hlavne sme od začiatku vedeli, kam chceme našu hudbu smerovať. A keď kvôli nám kúpil do štúdia aj mlieko do kávy, tak už sa nedalo cúvnuť. Traduje sa, že mlieko do kávy tam pred nami dostal len Milan Kňažko.

Kristína: A ja si myslím, že to bola aj pre neho nová skúsenosť a na podobnom projekte ešte s nikým nespolupracoval. Vlastne, keď sme v štúdiu dokončili celý album, tak nám to všetkým bolo ľúto, že už sme na konci.

Takže nejaký rok ste tam chodili nahrávať?

Kristína: Chodili sme tam pár mesiacov s prestávkami, vačšinou sme nahrali jednu skladbu za deň , potom prišli obmedzenia spojené s covidom a tak sme začali pracovať viac doma. Napríklad vokály, background gitary sme mali presne premyslené, ako by mali znieť a v štúdiu sme ich potom už len prehrali.

Foto pre Swine Daily: Filip Fejdi (MEDYM)

Obidvaja ste z hudobnej školy?

(obidvaja smiech) Kristína: Bola som v Prahe na Voške a Jakub na konzervatóriu. Jazzové zameranie. Tá škola Ti dá super prehľad o veciach, zorientuješ sa, čo ako funguje, ale vo výsledku, najväčšia škola je prax, hranie. A my sme sa tam strašne vyhrali, hrali sme vo veľa kapelách, jazzových projektoch, školských súborovkách. Musíš si to nacvičiť aj keď sa ti niekedy nechce a nie je to úplne tvoja šálka kávy. A som strašne rada, že mi to dalo drezúru a schopnosť veci vnímať ešte úplne inak. Vyskúšaš si to, čo musíš, aby si si potom mohol užiť to, čo chceš.

Neviem, niekto sa rád vystatuje aj tým, že nemá hudobné vzdelanie, ja proti tomu nič nemám, veď aj takto vedia ľudia písať a funguje to.

Podľa mňa ale nie je úplne zlé, keď máš aj komplexnejšie informácie o viacerých prístupoch k hudbe. Nauč sa používať pravidlá, aby si ich mohol správne porušovať.

Jakub: Získaš tam veľkú flexibilitu vo veľa ohľadoch. Nie je to len o hraní na nástroj, ktorý si zvolíš. V dnešnej dobe sa veľa vecí dá naučiť doma, ale doma sa človek nedonúti napísať trúbky do bigbandu len tak z roztopaše. (smiech)

Kristína: Myslím, že je veľmi dôležité veci neustále objavovať v každom smere. Stále hľadáš a nachádzaš, posúvaš sa ďalej. Niekedy si ľudia myslia, že máš schopnosť tvoriť, lebo si niečo vyštudoval… Ale s tým nesúhlasím. Ja som písala pesničky aj predtým, ako som začala študovať. Vôbec to nie je o tom. Skôr je to o cite a vkuse, ktorý v sebe buduješ. Veci, ktoré sa na teba nalepili, keď si bol malý, od rodičov, či od učiteľov, toto sú podľa mňa tie momenty, ktoré ťa formujú ako umelca. Takže škola určite nie je žiadnou zárukou kvalitnej tvorby.

Hudobne sa chcete do budúcna posúvať v štýloch, experimentovať, skúšať napríklad nejaké spolupráce s kapelou, s elektronickými beatmi, či s klasickou hudbou…

Kristína: Toto je náš prvý album a chceme sa prezentovať v prvom rade tak, ako sme spolu začali. Naše skladby sme napísali tak, aby fungovali aj keď vystupujeme akusticky – gitara a spev. Nevozíme si zatiaľ so sebou žiadne sample, ani banery.

Jakub: Našu hudbu sa snažíme ľuďom podávať na čistom tanieri, tak ako vznikla. Keď skladba funguje naživo len jeden nástroj a spev, tak to každý cíti a v tom momente nepotrebuje žiadne ďalšie elementy. Máme však predstavu o koncerte, ktorý bude zvukovo reprezentovať album a dúfame, že sa nám ho aj podarí zorganizovať. Radi by sme si to zahrali, tak ako je to nahraté aj so sláčikovým orchestrom, ale záleží aj na tom koľko si budúci rok vyoblievame.

Kristína: Veď aj prvé klipy sme si natáčali len na iPhone. „Skies“ a „I Wish“, aby hudbu sprevádzal vizuál, ktorý podčiarkuje príbeh skladby. Zakladáme si ale na tom, aby ľudia dnešnej uponáhľanej doby dokázali ešte stále vnímať v prvom rade hudbu.

Počuli album vaši rodičia?

Kristína: Nie, nepočuli! (smiech) Si vlastne asi jediný, čo to zatiaľ počul.

Viackrát sme si povedali, že čím viac ľudí sa spýtaš, tým viac ťa ich názory môžu ovplyvniť. Rozhodli sme sa hudbu tvoriť hlavne podľa našich predstáv, tak ako to cítime my.

A sú aj takí hudobníci, umelci na Slovensku, ktorých rešpektujete a baví vás ich hudba, aj preto, že si napríklad všetko robia sami?

Kristína: Medzi hudbu, ktorú z lokálnej scény radi počúvame určite patrí napríklad album Jany KirschnerKrajina Rovina, Vláska Mariana Slávku, Dan Barta & IlustratosphereEntropicture. Rozmýšľam z nejakých novších umelcov – Andrej Marichel (Andy Switch), alebo gitarista a spevák Homes. Dozvedeli sme sa o nich vďaka ankete Radio_Head Awards 2019, kde boli s nami nominovaní na Objav Roka. Veľmi milo nás ich tvorba prekvapila.

Jakub: Niekedy nás ale mrzí, že viacerí hudobníci sa akoby boja vytvoriť niečo, čo by nebolo prijaté. Častokrát dobrí umelci a speváci znižujú svoj level, toho, čo by mohli povedať a čím by naozaj mohli pozdvihnúť celkovú úroveň slovenskej tvorby.

Ľuďom stačí aj ten nízky štandard, ktorí im umelci dávajú a radi to skonzumujú

Jakub: Práve, že nikto im nedáva to lepšie jedlo. Jesť vyprážaný syr celý život je niekedy chutné, ale prečo si nedať sem-tam niečo zaujímavé.

Kristína: Hm. Vyprážaný syr je dosť dobré porovnanie (smiech).

Nejaké koncerty aktuálne plánujete?

Áno, bude ich veľa. Budeme radi, ak sa tam s Vami uvidíme a prežijeme to spolu naživo, lebo osobný kontakt na koncertoch je pre nás najviac. Začíname už 10. Júla v Žiline (Nová synagóga) a počas celého leta nás môžete vidieť napríklad tu:

10.7. Nová Synagóga, Žilina
17.7. Nádvorie Čierny orol, Rimavská Sobota
18.7. Karloveská knižnica, Bratislava
25.7. Zvuk for Modra festival
27.7. Trnavsky Jazzyk festival
8.8. Festival Atmosféra, Hontianske Nemce
14.8. Zvuk for Štiavnica festival
15.8. Moc umenia v parku, Partizánske
22.8. Tatranská Lomnica
11.9. Festival Svet v meste Lučenec
8.10. Jazzdock Praha support for Madison McFerrin

Foto pre Swine Daily: Filip Fejdi (Medym)

____

Otázky: Krištof Budke / Foto: Filip Fejdi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *