Sensorium 2018: náhľad do sveta nových médií v Pisztoriho paláci (report)

Anna: Začalo to počítačovým videním. Ako stroje vidia a učia sa o svete, perspektívy strojového učenia, ale i jeho súčasné limity nám Joshua Noble (jedna z mnohých hviezd festivalu) predstavil v dvojdňovom workshope: Computer Vision Workshop for Mixed Reality. Ten zároveň otvoril brány 3.ročníka festivalu Sensorium. Workshop bol určený pre nadšencov objektového programovania a veľa povedal aj nám, neprogramátorom z pozadia informačnej vedy, a vnukol nápady, ktoré budeme v dohľadnom čase realizovať.

Praktická časť workshopu prebiehala v piatok, kedy účastníci experimentovali s kódom a snažili sa o čo najkreatívnejšie výstupy v podobe detekcie emócií či modifikácie obrazu na základe pohybu.

Ako preniesť myslenie tanečnej choreografie do prostredia nových médií predstavila Mária Júdová na workshope, CHOREOGRAPHIC CODING LABX. Predstavenie sa žiaľ nezačalo načas, čo zapríčinilo, že sme tak trochu stratili trpezlivosť a nezúčastnili sa ho. Áno, Sensorium sa musel vysporiadať aj s takýmito nežiadúcimi okolnosťami, ktoré sú však na festivaloch predsa len bežné.

Počas celého festivalu si mohli návštevníci pozrieť kineticko-svetelnú inštaláciu Red Horizon od Gabey Tjon a Tham charakteristickú precíznym zámerne vyvolaným chaosom, ktorý zanechával doznievajúce sa vlny inštalácie performovať priamo našim mozgom. V inštalácii Tangibles Worlds od Stella Speziali sa hmatová skúsenosť stretávala s vnímaním virtuálnej reality, čo prinášalo otázku, ako sa tieto dva svety – fyzický a virtuálny môžu symbioticky ovplyvňovať.

31947202_1646608978707823_1749990386169806848_n

Vyvrcholením prvých dvoch dní bolo komplexné a prepracované audiovuzuálne predstavenie Lanarka Artefaxa, jedného z najzaujímavejších mien na scéne futuristickej elektronickej hudby. Tohto headlinera doprevádzal Tomáš Prištiak, polovica skupiny Tante Elze, ktorý mal priniesť do kultúrneho centra A4 experimentálne predstavenie pozostávajúce z nahrávky zvuku umelej chlopne srdca.

Krištof: Na pódium vyšiel muž, ktorý sa posadil na stoličku a k telu si priložil nahrávacie zariadenie. V tmavej miestnosti svetlo zaostrilo na neho ako v akomsi bizarnom grotesktnom cirkuse, čo sme s kamarátmi nevyhodnotili ako zrovna najpozitívnejší krok. Z monotónneho beatu srdca, ktorý Tomáš nahral a previedol do počítača, neskôr začal vytvárať loopy a beat postupne gradoval. My sme však po pár minútach odišli a neskôr sme sa pri stole stretli s vydavateľom a promotérom Ondrejom Lasákom z Genot Centre, básnikom Lubošom Svobodom, DJ-kou wyme, maliarkou Luciou Oleňovou či budapeštianskym producentom Imre Kissom.

Na Lanarka sme však ostali od začiatku do konca a išlo o výborný ucelený zážitok so začiatkom, stredom a koncom, ktorý pripomínal cestovanie medzihviezdnym priestorom. Komplikované elektronikcé zvuky a dekonštruované beaty doprevádzalo 13 stroboskopov a veľký “monolit”, ktorý jasne pripomínal film 2001: Vesmírna Odysea. Čo nás počas vystúpenia šokovalo ešte viac bolo, keď sme sa pozreli k zvukárovi. Lanarkov osvetlovač totiž všetky pohyby, blikania a jas svetiel programoval naživo in real time a vyzeral asi takto:

Anna: Hlavný sobotný program napriek počiatočným technickým problémom, ktoré program posunuli o niekoľko desiatok minút a presunutiu prvej prednášky na neskorší podvečerný čas, sa podarilo úspešne otvoriť prezentáciou: Interactive Narratives od Annette Mees. Ako môže divadlo pre divákov prinášať nové skúsenosti pomocou imerzívnych technológií, nám Annette dokázala rôznymi príkladmi. Za zmienku stojí globálny medzigeneračný projekt The Almanac of the Future: 2016-2065, ktorý skúma nové formy kreativity ako zdroj pokroku a umenie ako priestor pre inovácie spojením myšlienok 15 až 65-ročných umelcov, aktivistov a mysliteľov na 6 kontinentoch. O paradoxe, ako robiť veci reálnejšími s nereálnymi konceptami vo virtuálnom prostredí nám povedal Joshua Noble v prezentácii Designing Less Real.

Práve svojim zameraním sa na human centered design, praktickými skúsenosťami s presahom do neskutočne širokého záberu disciplín, ma očaril svojimi znalosťami v oblasti dizajnu, programovania či spojenia fyzikálnych a virtuálnych svetov. Prezentácia predčila moje očakávania.

O tom, že ženy môžu byť excelentné programátorky snáď nikto nepochybuje. Dokazuje to aj architektka, dizajnérka a kreatívna programátorka, Jessica In, ktorá ukončila prvý doobedňajší blok so svojou prezentáciou Interactive Architecture. Ako každý jeden prednášajúci, aj Jessica vo svojej práci spája unikátne koncepty ako sú architektúra, výpočtová technika, interakcia a dizajn. V súčasnosti sa orientuje na kreslenie s prienikom na robotiku a strojové učenie, o čom svedčí aj nedávna inštalácia – Fearful Symmetry, na ktorej sa ako programátorka podieľala.

31947397_1646609015374486_4754361481926017024_n

Okrem zahraničných hostí, v poobednej časti vystúpil so svojou prezentáciou Mixing Reality Andrej Boleslavský o prieniku tanca a virtuálnej reality, kde predstavil svoje projekty. Osobne ma najviac zaujala tanečná inštalácia spojená s vnímaní vo virtuálnej realite – Camouflage. Skôr ako o inštaláciu ide pri tom o nový typ spoločenskej hry. v ktorej účastníci skúmajú rozdiel vnímania v reálnom a digitálnom priestore. 

Joachim Sauter, ako pionier umenia nových médií a zakladateľ štúdia ART+COM predstavil výber zo všetkých svojich dych vyrážajúcich projektov v predposlednej prezentácii. Nepochopiteľné spojenie kinetickej energie, fyzikálnych veličín, programovania, abstrakcie a umenia sa odráža vo všetkých Sauterových projektoch. Pre mňa jeden z najsilnejších zážitkov vôbec. Špeciálne dávam do pozornosti jeho spoluprácu s islandským hudobníkom Olafurom Arnaldsom: Symphonie Cinétique – The Poetry of Motion.

Presunutá prednáška famózneho Christiana “Mia” Loclaireho predstavovala pre mňa dokonalé ukončenie prednáškového cyklu. Jeho plynulý rečový flow, s ktorým prednášal o tom, ako je možné nachádzať hranice pohybu a ľudskej identity zrážajúce sa s digitálnou estetikou v interaktívnych inštaláciách, si ma získal už v prvých minútach a nepustil až do konca prezentácie. Lepšie ukončenie snáď ani nemohlo nastať.

30414922_1620681804633874_636655580185961112_n

Krištof: Ukončenie festivalu prebiehalo v podzemných priestoroch klubu FUGA a promotér Juraj Hoppan opäť zvolil line-up, ktorý sa výborne hodil do programu prednášok a témy festivalu. Hlavným headlinerom bol estónsky producent Norman Orro aka Music For Your Plants. Jeho zvuková paleta sa pohybuje od žánrov ako IDM, grime, abstraktnej elektroniky až po trance či Balearic. Výborné predstavenie doplnili jedny z najzaujímavejších domácich DJ-ských mien netradičnej bass music techna a grime ako w y m e, Detlef Dakar a Inso. 

@sensorium.is festival 🔪 @l_a_n_a_r_k at @astvorka 📑🗡️🔥🔥 Príspevok, ktorý zdieľa swinedaily 🐷 (@swinedaily),

Anna: Sensorium aj tento rok priniesol veľké mená digitálneho umenia a kreatívnych technológii, projekty vznikajúce spojením fyzického sveta s konceptami virtuálnej reality. Náhľad do budúcnosti počítačových systémov, prepojenia umenia s novými médiami premenil historické foajé Pisztoriho paláca na futuristický priestor. Sensorium hodnotím na výbornú a smútim, že som nemohla zažiť aj predchádzajúce ročníky. Uvidíme, čo si pre nás organizátori pripravia budúci rok, ostáva nám len dúfať, že to bude minimálne rovnako dobré, ako teraz.

Report: Anna Mária Brijáková + Krištof Budke

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *