Prinášame vám odpovede na otázky čo bude znamenať rok 2016 pre Slovenskú národnú galériu. SNG čaká začiatok veľkej rekonštrukcie pôvodnej budovy, vstupné na výstavy bude stále zadarmo a výstavy, ktoré v sebe kombinujú históriu s technikou. Prečítajte si celé zhrnutie.

Rekonštrukcia areálu Slovenskej národnej galérie

Investičná úloha týkajúca sa rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie na nábreží je aktuálna od roku 2001, keď vtedajšia generálna riaditeľka Katarína Bajcurová z havarijných dôvodov zatvorila Premostenie. Po takmer 15 rokoch sa tak Slovenská národná galéria dočkala začiatku rekonštrukcie, ktorá podpisom zmluvy s dodávateľom dňa 28. 12. 2015 a najmä odovzdaním priestorov dodávateľovi dňa 18. 1. 2016 nadobúda reálnu perspektívu. Stavba je plánovaná na 36 mesiacov a po jej skončení bude mať verejnosť k dispozícii moderný a kultivovaný verejný priestor s 5 385 m² čistej výstavnej plochy.

Rekonštrukciu areálu SNG nevnímame iba ako opravu chátrajúcich budov, ale ako komplexný reštart a jedinečnú možnosť ukázať, čo to znamená byť modernou galerijnou a kultúrnou inštitúciou v digitálnom veku. Chceli by sme, aby k nám po rekonštrukcii nechodili návštevníci iba za výtvarným umením, chceme byť aj dobrým mestským rezidentom, teda verejnosti sprístupniť celý areál vrátane populárneho Letného pavilónu a možností, ktoré ponúkal, o to viac, že nám jeho rozsiahlosť umožňuje pracovať tak, aby sme okolie nerušili. Naše plány teda pripravujeme tak, aby sme okrem prezentácie kultúrneho dedičstva a umenia (čo pokladáme za samozrejmosť) vybudovali verejný areál, ktorý by slúžil ako kultivovaná mestská alternatíva na trávenie voľného času.

Celkový pohľad z nábrežia na zrekonštruovanú SNG

Nová architektúra galérie, ktorá vzišla z medzinárodnej súťaže v roku 2005 (predsedom poroty bol renomovaný architekt profesor Gustav Peichl z Viedne), je dielom architektonickej dvojice Martin KusýPavol Paňák, držiteľov mnohých odborných ocenení. Zvolený prístup vychádza z niekoľkých zásad, rešpektuje pôvodnú architektúru Vladimíra Dedečka, zásadne rieši urbanizmus areálu a jeho zapojenie sa do mestských štruktúr – areál ako malá galerijná štvrť, účelné riešenie prevádzok v súlade s nastavením galerijných štandardov, t. j. nárokov na bezpečnosť umeleckých diel.

 Návštevnosť a vstupné

V roku 2014 Slovenská národná galéria vďaka spolupráci so spoločnosťou J&T Banka zaviedla voľné vstupné do všetkých výstav a expozícií v Bratislave a Pezinku. Tento krok spôsobil prudký nárast návštevnosti, ktorý sme v roku 2015 dokázali udržať, i napriek obmedzeným priestorom. Aj vďaka tomu sa nám v roku 2015 podarilo dosiahnuť celkovú návštevnosť 82 398, k čomu treba prirátať návštevnosť našich neplatených sprievodných a kultúrnych podujatí, ako aj výstav realizovaným mimo SNG, čo toto číslo výrazne zvýši. Môžeme tak konštatovať, že sa tento novátorský krok z roku 2014, nadväzujúci na tradíciu voľných nedieľ a britskú prax lepšieho sprístupňovania umenia, osvedčil.

Dlhodobá stratégia SNG, ktorá chce ako verejnoprávna inštitúcia prinášať čo najviac dostupných služieb, funguje. Výpadky zo vstupného z ostatných služieb, pri ktorých sme zrušili poplatky, sa nám podarilo doplniť novými platenými programami a činnosťou kníhkupectva Ex Libris v SNG. Politika poskytnúť neobmedzený a opakovaný prístup k umeniu a možnosť stráviť v galérii ľubovoľne dlhý čas naozaj formuje hlbší vzťah k umeniu a prináša nám stabilnú návštevnícku základňu. Súčasťou voľného vstupu je aj kampaň smerujúca k dobrovoľnému vstupnému, bohužiaľ táto prax je na Slovensku stále v začiatkoch a dobrovoľné vstupné je prirodzené skôr zahraničným návštevníkom.

V digitálnom svete nás zaujímala aj návštevnosť (nielen) našich zbierok na vynovenom Webe umenia (webumenia.sk), sprístupnenom začiatkom júna 2015. Návštevnosť starej verzie bola 27 794 používateľov (t. j. 173 používateľov denne), novej verzie 61 500 používateľov (t. j. 302 používateľov denne), čo indikuje, že vynovený dizajn a funkcie smerujú správnym smerom.

Koniec národného projektu Digitálna galéria a výstava Uchovávanie sveta

V novembri 2015 skončil národný projekt Digitálna galéria, ktorý bol jedným z národných projektov Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritnej osi 2 „Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry“. Za necelé štyri roky (trvanie projektu: jún 2011 – november 2015) sa počas jeho realizácie podarilo zdigitalizovať 101 394 zbierkových predmetov (z plánovaných 100 100) z 18 slovenských galérií, čo predstavuje 55 % objemu evidovaných slovenských galerijných zbierok. Projekt sa síce skončil, no digitalizácia pokračuje, keďže ambíciou ostáva postupne zdigitalizovať všetky evidované zbierky slovenských galérií.

Digitálny obsah vytvorený v rámci projektu Digitálna galéria otvára nové perspektívy používania a sprístupňovania zbierok. V roku 2016 by sa SNG chcela zamerať na projekty zamerané na rozšírenie služieb, ako napr. digitálny sprievodca, rozšírenie funkcií na webe umenia a pod. Projekt Digitálna galéria umožnil okrem iného aj zakúpenie špičkovej technológie v oblasti starostlivosti o zbierky. Aj v tomto smere chce SNG rozšíriť svoj výskum a služby, a to najmä pri ochrane zbierkových predmetov sterilizačnou komorou.

Za projektom dáva pomyselnú bodku aktuálna výstava Uchovávanie sveta. Rituál múzea v digitálnom veku, pojednávajúca predovšetkým o tom, ako v súčasnosti funguje múzeum umenia a ako v ňom môžeme využiť digitálne vymoženosti. Výstava potrvá do 28. februára 2016.

SNG | Výstavy 2016

Nizozemská maľba | 19. 2. 2016 – 22. 5. 2016

Kurátorka: Zuzana Ludiková

Zbierka starého európskeho umenia Slovenskej národnej galérie s obsahom päťstovky diel v kontexte domáceho zberateľstva predstavuje nezameniteľnú kolekciu. Z nej viac ako polovica reprezentuje diela nizozemskej, flámskej a holandskej proveniencie z obdobia rokov 1500 – 1800. Prostredie, v ktorom sa utvárala zbierka, nepatrí a nebolo ani v minulosti prirodzenou spádovou oblasťou nizozemského maliarstva, aj keď obe oblasti spájala vláda Habsburgovcov. Napriek tomu celok ponúka rozmanitý obraz dominujúcich tendencií v nizozemskom maliarstve. Viac info tu.

Georg Flegel, Lucas van Valckenborch: Alegória leta. 1595.

Georg Flegel, Lucas van Valckenborch: Alegória leta. 1595.

Anton Cepka. Kinetický šperk | 18. 3. – 5. 6. 2016

Kurátorky: Petra Hölscher, Viera Kleinová (SNG)

Retrospektíva šperkára a sochára Antona Cepku (*1936) v Slovenskej národnej galérii je voľným pokračovaním výstavného titulu pripraveného v roku 2015 mníchovským Neue Sammlung – The Design Museum. Slovenská verzia výstavy predstaví okrem reprezentatívneho výberu Cepkových šperkov z mnohých európskych galerijných či súkromných zbierok aj sochársku a dizajnérsku časť jeho tvorby, spolu s kresbou, ktorá je podstatnou zložkou jeho autorského profilu. S ambíciou uviesť osobnosť Antona Cepku nielen ako zakladateľa slovenského a českého šperku, ale aj ako osobitého tvorcu konštruktívno-kinetických objektov, autora nielen drobných, komorných diel, ale aj viacerých exteriérových realizácií určených do verejných priestorov.

Anton Cepka, Brošňa Modul. 1969.

Anton Cepka, Brošňa Modul. 1969.

François Kollar | 10. 6. – 11. 9. 2016

Kurátori: Mathieu Rivallin (Médiathèque de l´architecture et du patrimoine), Pia Viewing (Jeu de Paume) Odborná spolupráca: Lucia Almášiová (SNG)

Francúzsky fotograf François Kollar (1904 – 1979), pôvodom zo Slovenska, je známym predstaviteľom hnutia Novej vecnosti (Neue Sachlichkeit, New Objectivity) a taktiež významným módnym a reklamným fotografom. Monografická výstava venovaná životu a dielu Françoisa Kollara, pripravená prestížnou parížskou fotografickou galériou Jeu de Paume, ukáže okolo 130 originálnych fotografií z muzeálnych zbierok i z autorovej pozostalosti, z ktorých viaceré neboli ešte nikdy predstavené.

François Kollar: Reklamná fotografia. 1931.

François Kollar: Reklamná fotografia. 1931.

Prvá sekcia výstavy bude venovaná raným Kollarovým prácam v oblasti reklamy, módy a priemyslu. Hlavná časť výstavy predstaví Kollarov najväčší fotografický projekt La France travail (Pracujúce Francúzsko) realizovaný v rokoch 1931 – 1934, ktorého hlavnou témou bol pracujúci človek a podoby práce vo Francúzsku. Poslednú sekciu výstavy tvoria Kollarove fotografie po 2. svetovej vojne, keď zostal vyhľadávaným portrétistom francúzskej spoločnosti a zároveň ďalej pracoval na reportážnych objednávkach z oblasti priemyslu a práce, najmä v Západnej Afrike.

Výstava je organizovaná Galériou Jeu de Paume v Paríži, v spolupráci s Médiathèque de l´architecture et du patrimoine v Paríži a s účasťou Slovenskej národnej galérie na prezentácii v Bratislave.

STANO FILKO: POÉZIA O PRIESTORE – KOZME | POETRY ABOUT SPACE – COSMOS 24. 6. 2016 — 18. 9. 2016

Kurátorka: Lucia Gregorová Stach v spolupráci s Aurelom Hrabušickým a Joannou Kordjak

Samostatná výstava jednej z vedúcich osobností stredoeurópskej neo-avantgardy Stana Filka (1937 – 2015) predstaví výber autorovej ranej tvorby zo 60. a 70. rokov. Výstava nadväzuje na projekt FILKO – FYLKO – PHYLKO, ktorý SNG pripravila v spolupráci so Zachętou – Národnou galériou umenia v jej prestížnych priestoroch vo Varšave v lete 2015.

Stano Filko, Serigrafia zo série Mapy. 1967.

Stano Filko, Serigrafia zo série Mapy. 1967.

Aj bratislavská výstava je postavená na kontraste monumentálnych a komorných autorských gest – k realizovaným dielam sú radené projekty, koncepty, náčrty, diapozitívy, grafické listy, archívne dokumenty ako knihy otvorené na čítanie a premýšľanie. Zvolené tematické celky sú obohatené o významovo príbuzné neskoršie zásahy autora, archívne dokumenty a novšie diela, keďže cyklické návraty „v čase“ a spätné usporadúvanie myšlienok a motívov do nových systémov a sérií patrilo k autorovmu unikátnemu a charakteristickému štýlu. Výstavu, ktorá anticipuje budúcu autorovu retrospektívu v SNG, bude sprevádzať uvedenie prvej časti trojdielnej monografickej publikácie o Stanovi Filkovi.

Sen × skutočnosť. Umenie & propaganda 1939 – 1945, 7. 10. 2016 — január 2017

Kurátorky: Katarína Bajcurová, Petra Hanáková (SNG), Bohunka Koklesová (VŠVU)

Obdobie existencie slovenského štátu (1939 – 1945) patrí k najkontroverznejším obdobiam našich novodobých dejín. V poslednom čase vyšiel celý rad publikácií, ktorý sa venuje vývoju slovenskej spoločnosti v tomto období z rôznych aspektov (politické, hospodárske dejiny, holokaust); dodnes však nevznikla publikácia, resp. iné odborné výstupy, ktoré by komplexnejšie interpretovali dejiny výtvarného umenia a vizuálnu kultúru tohto obdobia.

Jozef Teslík, Oslavy II. celoštátneho nástupu HM v Bratislave. 1943. Archív STK, SNA v Bratislave.

Jozef Teslík, Oslavy II. celoštátneho nástupu HM v Bratislave. 1943.
Archív STK, SNA v Bratislave.

Výstava so sprievodným katalógom bude mapovať postavenie a premeny podôb a funkcií umenia, vizuálnej kultúry a propagandy v rokoch existencie slovenského štátu. Cieľom bude ukázať paradoxy fungovania vizuálneho umenia v sieti doteraz viac či menej tabuizovaných kontextov, ideologických a sociokultúrnych väzieb v rámci vtedajšieho režimu v celej žánrovej šírke (maliarstvo, sochárstvo, kresba, grafika, fotografia, film, úžitkové umenie a dizajn); reflektovať možnú závislosť – ne-závislosť (autonómnosť) umenia od spoločnosti (štátu, moci), špecifiká výtvarnej prevádzky, problematiku propagandy či vizuálnej kultúry každodenného života.

Zdroj: TS SNG

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *