Bratislavská post-rocková kapela The Ills vyráža už tento piatok 24. apríla na svoje ďalšie turné. Skupina ovplyvnená štýlmi ako shoegaze a math-rock na ňom zahrá deväť koncertov v siedmich krajinách. Na ceste strávia minimálne 40 hodín a prejdú vyše 4000 kilometrov.

„Celé toto turné je pre nás veľká výzva, obehneme sedem krajín a v prípade niektorých z nich to bude prvá návšteva vôbec, takže sme naozaj zvedaví na reakcie publika.“ vraví gitarista Martin Krajčír. „A samozrejme sa tešíme, že opäť otestujeme naše vnútrokapelové vzťahy, zavretí dlhé hodiny v dodávke.“ dodáva.

Prvou zastávkou bude slovinský Maribor, odkiaľ sa kapela presunie do strediska Kranj v blízkosti Julských Álp, ďalej do srbského Belehradu, pokračovať bude v Banja Luke, Záhrebe, Prahe, Budapešti a skončí doma na východe komorným koncertom v Spišskej Belej a napokon kamarátskou oslavou v košickej Tabačke.

Dátumy:
24.04.2015 | Maribor, Gustaf Hall – Pekarna, Slovinsko
25.04.2015 | Kranj, Trainstation Squat, Slovinsko
26.04.2015 | Belehrad, MKC Kombinat, Srbsko
27.04.2015 | Banja Luka, DKC Incel, Bosna a Hercegovina
28.04.2015 | Záhreb, Klub., Chorvátsko
04.05.2015 | Praha, Roxy, Česko
05.05.2015 | Budapešť, Szimpla Kert, Maďarsko
15.05.2015 | Spišská Belá, Drum Cafe, Slovensko
16.05.2015 | Košice, Tabačka, Slovensko

The Ills sú Martin Krajčír (gitara), Ľuboš Hodás (bicie), Peter Berák (basa) a Miro Luky (gitara). Fungujúc od roku 2008, stihli odohrať vyše stovky klubových koncertov na Slovensku, v Dánsku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Česku, supportovali kapely ako And So I Watch You From Afar, God Is An Astronaut či Russian Circles a zahrali si okrem mnohých iných aj na festivaloch Wilsonic, Pohoda a Waves Bratislava.

10675745_10152717406804326_1551619681905854430_n

Ich atmosférické inštrumentálne skladby sa im doteraz podarilo zachytiť na dvoch EP-čkach a troch albumoch. Po debute To Wish Impossible Things (2010) a oceňovanej nahrávke Splendor (2012) nahrali v poradí tretí album s názvom Zoya vo februári minulého roka v Dánsku, 10. septembra 2014 vyšiel na ich domovskom labeli Exitab. Náš redaktor s nimi ešte minulý rok pred koncertom, v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie, spravil rozhovor. Teraz si ho môžete prečítať aj na Swine Daily.

Už dva týždne ste na turné so svojím novým albumom Zoya. Ako sa vám zatiaľ koncertuje?

Martin Krajčír: Zatiaľ v pohode. Pre mňa osobne bola Bratislava highlight, ale táto druhá polovica je oveľa lepšia. Včera Bardejov a predvčerom Košická Tabačka – to bolo úplne perfektné. Dosť ľudí a hlavne výborné priestory, Tabačku máme mega radi a Bardejov takisto.

Ako prišlo k tomu, že ste nahrávali v Dánsku?

MK: Money. No to je v podstate jediný dôvod. Skúšali sme osloviť ľudí tu na Slovensku, pýtal som sa na ceny, ale všetko je tu drahé jak sviňa.

Takže vyjde lacnejšie ísť si nahrať album do Dánska?

MK: Podľa toho, aké máš možnosti. My tam máme kamaráta, ktorý študuje sound-engeneering, Dominika Suchého, takže on nám vybavil nahrávanie priamo u nich v škole, kde bolo vlastne profi štúdio, profi vybavenie – a všetko zadarmo. Takže sme platili len za cestu a bolo to úplne super.

Ste spokojní s výsledkom?

Určite. Podarilo sa nám to.

Na slovenské pomery ste spravili celkom netypickú vec, časť albumu ste financovali pomocou crowdfoundingu a podarilo sa vám vyzbierať vyše 1500€, čakali ste taký úspech?

Adam: No, posledných päť dní pred koncom to nevyzeralo veľmi ružovo (smiech). Ale tak ľudia vždy čakajú na koniec. Jeden človek si kúpil súkromný koncert. Hlavne keď sme to robili s minulým albumom, to bola polovičná suma. Teraz to bolo také, že dobre, skúsime, a keď to nevyjde, nevadí… Ale vyšlo, takže sme radi.

Na slovenskú alternatívnu scénu hráte pomerne špecifický štýl hudby. Máte tu nejaké spriaznené kamarátske kapely?

(Ticho). Tak kamarátske máme, ale hudobne spriaznené asi nie.
Basák: Inheritance, to je také najpodobnejšie. A možno ešte…
Bubeník: Akože Line Gate hrajú to, čo my, ale s nimi nehrávame. A potom sú takí, čo nám na koncerte povedia, že hej, aj my máme kapelu, ale nemajú ani nahrávky alebo sa im nechce koncertovať. Hrajú si v garáži a sú spokojní.
MK: Kiežby tu toho bolo viac. Ja dúfam, že to tu rastie, že sa všetci chlapci preberú, alebo aj dievčatá (smiech). Lebo čo ťa má nakopnúť viac než konkurencia?

Aj keď je pre post-rockové kapely typické, že sú čisto inštrumentálne, nerozmýšľali ste niekedy nad spevákom?

Bubeník: Uvažovali, dokonca sme to aj skúsili. Pozvali sme si speváčku z Viedne, ale v podstate to nebolo také, ako sme chceli. Proste keď hráš tie hlučné pasáže, prekryje to len hardcorový hlas, neprekričíš to ženským hlasom. Takže by to zvukár musel dať nahlas, a tým by stlmil pôvodnú hudbu… Nefungovalo to.
MK: Fungovalo by to, ale len keby to bola štúdiová nahrávka. Na koncerte by to bol obrovský problém. Lebo keď sú tichšie časti, tak ok, ale akonáhle tam príde tá stena, tak koniec. Ako možno by sme si zavolali niekoho známeho, nech nám dá to screamo. Ale tak na jednu pesničku, možno by to bolo zaujímavé.
Adam: Alebo detské chorály (smiech).
MK: Tie by som bral.

Ako vznikajú vaše pesničky?

Adam: V skúšobni (smiech).
MK: No, to isto. Nuž, ja alebo Adam máme klasické akustické verzie. Donesieme to do skúšobne a tam sa to nejak obohráva, nabaľuje a formuje do výsledného songu.
Basák: Niekedy je v pesničke až nejakých 6-8 motívov, ktoré postupne prichádzajú, spájajú sa a vytvárajú kompletnú vec.
MK: Keby sme ti to zahrali bez efektov, tak je to akože normálna ohničková p***vina. Ale stále to bude to isté.

15395891301_fc8f9716fb_z

The Ills na Stanici, Foto: Elena Aya Bountouraki

Na stránke máte medzi hlavnými vplyvmi The Cure. Je to ešte aktuálne?

Adam: No, tie popisy sú tak päť rokov staré (smiech). Ten človek, ktorý mal tak strašne rád Cure, už s nami nehrá. Všetci ich máme radi, ale nepovažujeme ich za hlavnú inšpiráciu.

Basák: Skôr hudobne, z môjho pohľadu sa to posunulo trošku iným smerom. Podľa mňa je tam cítiť nejaké prvky psychedelického rocku alebo art-rocku. Neviem, či sú to práve naše vplyvy, ale ja osobne mám rád napríklad Pink Floyd.

Ste v tomto jednotní, všetci považujete za inšpiráciu podobné kapely?

Adam: Ja mám tiež rád Pink Floyd, ale nemyslím si, že sme v tom jednotní.

Basák: Ono je to tak, že každý z nás počúva inú hudbu, ale vždy sa zídeme v niečom, čo sa nám páči všetkým spoločne. A to je lepšie, ako by to robil iba jeden, pretože každý príde do kapely s niečím svojským.

Keď ste dlho zavretí v štúdiu alebo koncertujete a ste v neustálom kontakte s vašou temnou shoegazovou hudbou a stenami hluku, nie je to niekedy vyčerpávajúce?

MK: Nie je to vyčerpávajúce. My si ľudsky rozumieme už strašne dlhú dobu, aj pred kapelou sme boli kamoši. Takže nemyslím si, že by to bol nejaký problém. Nikdy som na to nenarazil. Akože keď sme v aute a ideme spolu dlho, tak niekedy sa pohádame, ale nie je to nič kapelu-devastujúce.

Odohrali ste už vyše stovky koncertov, veľa z nich aj v zahraničí. Čo je podľa vás potrebné pre mladú alternatívnu kapelu, ktorá chce preraziť aj za hranicami Slovenska?

MK: Nič.
Adam: Dodávku (smiech).
MK: Dodávku a lóve. Pretože tam absolútne nezarobíš, ak si takáto kapela. Môžeš mať pokryté tak náklady na benzín a na cestu. Myslím si, že zahraničná scéna je otvorená dostatočne na to, aby si proste mohol vyjsť na cestu alebo teda pár mesiacov dozadu si vybaviť koncerty a obehať to.
Basák: Určite je dobré, aby kapela znela trochu zaujímavejšie a originálnejšie. Pretože v zahraničí je tej hudby strašne veľa, a ty keď si myslíš, že na Slovensku hráš niečo super zaujímavé, zrazu prídeš vonku a zistíš, že ťa všetci skryjú do vrecka.
MK: Slovenčina v textoch napríklad vôbec nie je problém. Stretol som veľa ľudí, ktorí hovoria, že je to pre nich exotické.

Basák: Napríklad na Pohode vidíš kopu kapiel, ktorým nerozumieš ani slovo. Keď ťa chytí hudba, je to jedno.
Bubeník: Ono je to strašne ťažké na začiatku, ale máme super manažérku, ktorá organizuje koncerty v Bratislave, má kontakty aj na iné kapely, tým pádom je to oveľa jednoduchšie. S dobrým manažérom je to lepšie, lebo keby som ja niekde napísal, že som kapela tá a tá, chcem u vás hrať, tak ma buď vysmejú alebo sa mi ani len neozvú. Tie začiatky si treba vydupať. Potom, keď máš za sebou jeden koncert, už máš aj druhý, tretí, už sa to dá, vytvoríš si kontakty a ideš ďalej. Takže určite sa v zahraničí dá preraziť.

Rozhovor bol pôvodne publikovaný 5. 10. 2014 v študentskom magazíne Okružník.

Zdroj: TS The Real Something. The Ills si môžete vypočuť na SoundCloude či Bandcampe a sledovať zas na ich Facebooku.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *