Alberto Rosso je taliansky producent, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Mørkeblå. V marci tohto roku mu na budapeštianskom labeli Farbwechsel vyšiel album Meet Me In a Decompression Chamber, ktorý nasledoval za sériou EP-čiek a výborným debutovým albumom Nowhere, OK, ktorý vyšiel na Where To Now? Alberto je povolaním profesionálny prekladateľ a export manager.
Tvorbe elektronickej hudby sa Alberto venuje posledných 5 rokov. Jeho ambientné skladby atmosférou pripomínajú hudbu z filmov Davida Lyncha a mohli by byť ideálnym soundtrackom pre post-apokalyptické videohry.
Na najnovšom počine Meet Me In A Decompression Chamber Rosso zlepšil svoje producentské schopnosti, jeho tracky sa stávajú bohatšie a komplexnejšie. „Minimalizmus taký bohatý na emócie, až je to skoro bolestivé. Najnovšie EP od Mørkebly je také intenzívne, ako len môže byť,“ uvádza sa na stránke Farbwechselu.
Na albume sa zapojil aj samotný šéf vydavateľstva Farbwechsel – Mikolai Martin aka S. Olbricht, ktorý urobil remix na skladbu „Inhale / Exhale“. Okrem neho prispeli svojimi remixmi aj producenti KETEV či Beatrice Dillon.
Prečítajte si náš rozhovor s Albertom Rossom nižšie.
Kedy si začal tvoriť hudbu? Hral si na nejaký hudobný nástroj? Ako si sa dostal k elektronickej hudbe?
Hudbu som začal tvoriť asi pred piatimi rokmi. Keď som mal asi sedemnásť, hral som na gitaru, ale prestal som s tým, keďže ma to nudilo. Teraz hrám na basgitaru a syntezátory. Každopádne ale nie som nejaký technicky špičkový hráč. K elektronickej hudbe som sa dostal kupovaním vinylov a počúvaním iných žánrov ako black metal, post-rock, noise, krautrock…
Meet Me In A Decompression Chamber je tvoj najnovší album. Ako dlho si ho pripravoval? Bol to náročný proces? Si so všetkým skladbami úplne spokojný?
Príprava albumu mi zvyčajne zaberie veľa času, ale v prípade Meet Me In A Decompression Chamber to tak nebolo. V skutočnosti som k nemu mal veľmi „punkový“ prístup: nahral som ho a zmixoval za päť dní a pôvodne ho nazval Rough Mixes, pričom som ho robil čisto na mašinách, žiadny digitál, všetko šlo na cievkové magnetofóny priamo cez „direct line“. Počas nahrávania sa nerobili žiadne ďalšie úpravy a na zázname sú tak dokonca aj „chyby“. To je to, čo sa mi na albume najviac páči; som spokojný so všetkými skladbami aj remixmi.
Tvoja hudba obsahuje zmes rôznych žánrov; počujem v nej dance music, niečo ako dirty house, ale aj ambientné, veľmi temné a ponuré electro. Máš nejaký konkrétny zámer, typ celkovej atmosféry či pocitu, ktorý chceš dosiahnuť, alebo sa to líši skladbu od skladby?
Svoju hudbu vnímam ako introspektívnu cestu k sebe samému a bol by som rád, keby to platilo aj pre ľudí, ktorí ju počúvajú. Samozrejme, nie vždy sa to podarí a dúfam, že to takto neznie príliš ambiciózne. Hudba je pre mňa katarzia, pomáha mi preniesť sa cez bežné nepríjemnosti. Podľa toho, ako som sa cítil počas komponovania, môžu mať jednotlivé skladby rôzne nálady či štýly. To sa zatiaľ myslím stalo pri všetkých štyroch mojich albumoch, od Nowhere, OK až po Meet Me In A Decompression Chamber.
Foto by: Elisa D’Errico
Páči sa mi tvoj web; sú vizuálna stránka a použité fotografie tvoja práca?
Áno, vizuálnu stránku webu som robil sám. Vizuál, ktorý momentálne používam pri živých vystúpeniach, má na konte taliansky umelec Marco Medeni.
Zastavme sa pri labeli Farbwechsel a pri maďarskom producentovi S. Olbrichtovi, ktorý urobil skvelý remix tvojej skladby „Inhale/Exhale“. Ako došlo k spolupráci s vydavateľstvom a ako si s ňou zatiaľ spokojný?
Farbewechsel poznám a sledujem už dlho, dostal som sa k nim cez hudbu S. Olbrichta a Imre Kissa. Po nejakom čase som s nimi nadviazal kontaktu, neskôr si odo mňa vyžiadali remix tracku Wedding Acid Group a minulé leto som sa s chalanmi stretol v Budapešti a vzájomné pocity boli veľmi príjemné. Po pár pivách sa ma spýtali, či nemám nejaké nové skladby. Bolo to pár týždňov od nahrávania, takže som sa rozhodol im poslať Rough Mixes, ktoré boli následne zmasterované a vydané ako Meet Me In A Decompression Chamber, aj s viacerými skvelými remixmi.
Odkiaľ presne pochádzaš a čo nám môžeš povedať o elektronickej scéne v Taliansku? Môžeš nám odporučiť nejakých svojich obľúbených producentov?
Som z Bielly, čo je malé mesto blízko Turína. Čo sa týka producentov, je ich veľa, ak mám menovať len zopár, určite by ste sa mali pozrieť na mená ako Rainbow Lorikeet, Vaghe Stelle, Cage Suburbia, XIII a Merchants!
–
Meet Me In A Decompression Chamber na Bandcampe.
Vypočujte si viac od Mørkeblå na SoundCloude. Viac info nájdete na oficiálnej stránke alebo Facebooku.
Úvodná Foto od: Stefano Majno
Pridaj komentár