Minulý týždeň sa v Prahe skončil 6. ročník medzinárodného multižánrového Lunchmeat festivalu. Táto udalosť je špecifická svojim zameraním na prepájanie hudby s obrazom. Koncerty, prevažne elektronickej hudby, tak dopĺňajú živé vizualizácie a projekcie. Ako hovorí oficiálny popis: „Už šiesty rok sa snaží byť jednou z vedúcich akcii vo svete svetelných projekcí, nových médii a elektronickej hudby – a prinášať nové podnety naprieč súčasnými umeleckými disciplínami pre profesionálnu aj divácku obec.“
Ak sa mylne môže zdať, že festival je svojim programom určený pre veľmi špecifickú a úzku skupinku profesionálnych divákov, nie je to pravda. Tento ročník sa tešil zatiaľ najväčšej návštevnosti. Exkluzívne prostredie Veľtržného palácu v českej Národnej galérii v Prahe bolo takmer celý večer a noc hlavného eventu plné fanúšikov, ktorí si prišli vypočuť a pozrieť naživo to najlepšie zo svetovej scény.
Prichádzame do českej Národnej galérie
Hlavnej udalosti v piatok 23.10. predchádzala séria warm up-ových večerov a festival doprevádzala aj výstava európskych vizuálnych umelcov. Súčasťou výdatného komplexného programu bol špeciálny opening event Roberta Henkeho s názvom Lumiére II. V tematických festivalových večeroch sa predstavili: čisto ženský lineup na čele s Paulou Temple, premiéru britského inovátora Untolda v Brne a zaujímavý bol aj večer zameraný na kontroverznú estetiku labelu PC Music. V rámci umeleckej rezidencie spoločne odpremiérovali svoj netradičný projekt známy svetový vizulista z Nemecka Robert Seidel a britský elektronický producent Andy Stott.
CoH a slovenský vizuálny umelec gnd sa postarali o skvelý koncert. Pri pódiu rozvášnili aj skupinu tancujúcich fanúšikov.
Mottom tohto ročníka Lunchmeat festivalu bolo heslo: „Pozor!“ – zvolanie, ktoré odkazuje na aktuálnosť a naliehavosť témat, ktorých obsah aj uchopenie odlišuje Lunchmeat fest od väčšiny bežných svetelných shows aj klubovej produkcie. Minimálne v strednej Európe ide naozaj o unikátny a vzácny festival, ktorý si našťastie buduje čoraz väčšiu pozornosť hudobných fanúšikov aj verejnosti. Festival bol sponzorovaný aj Nemeckou ambasádou v Prahe, Ministerstvom kultúry Českej Republiky, mestom Praha či programom Európskej Únie.
Keď sme prišli pred miesto konania, len menšie skupinky ľudí začali vchádzať dnu. Kamarátov vonku, ktorí už mali kúpené lístky sme sa spýtali, ako to vnútri vyzerá. „Je tam strašne velká pohodička. Ale ne taková tá pohodička, kdy si létáš na obláčku a je ti dobře, tam je taková ta temná, ponurá pohodička.“ Vošli sme teda až neskôr, kedy sa priestory postupne, ale isto začali napĺňať. 6. ročník Lunchmeat festivalu bol úplne vypredaný.
Na hlavnom stejdži už začal hrať ruský producent CoH so živým VJ-ingom od slovenského umelca Petra Gondu aka gnd. Ten v úplne temnej miestnosti len s čelovkou na hlave, zhrbený pri svojom VJ pulte improvizoval presne oproti veľkému plátnu. Jeho vizuály výborne doplňali minimalistické techno a dokopy to bol zážitok, od ktorého sme nemohli odtrhnúť pozornosť.
Krátko pred polnocou sme išli na britského producenta Vessel-a, ktorý patrí k novej vlne bristolských producentov združených v kolektíve Young Echo. Jeho špecifickú verziu techna, dubu, noiseu a rocku doprevádzal vizualista Pedro Maia z Portugalska, ktorý žije v súčasnosti v Berlíne. Ten sa špecializuje na analógové filmové premietanie. Jeho diela sú známe po galériach a filmových festivaloch po celom svete. V špeciánom vystúpení s Vesselom natočil čiernobiely Super 8 film, v ktorom v reálnom čase menil zábery a vytváral tak intenzívnu interakciu so zvukovým podkladom. Jeho temné vizuály boli na nás však trochu prehnané. Čiernobiele stroboskopické zábery nejasnej postavy ženy, ktorá sediac na zemi bozkáva ruku muža, alebo muži vo väzenskej cele či čudesnej kúpelni, ktorí lížu kladivá – možno sme slabí, ale nevydržali sme dlho.
O pol jednej sa už všetci tešili na hlavné vystúpenie večera. Britský producent Andy Stott a nemecý vizuálny umelec Robert Seidel boli súčasťou umeleckej rezidencie, kedy si spolu pripravili svetovú premiéru svojho koncertu. Veľkoleposťou, kvalitou a originálnosťou išlo podľa nás jednoznačne o najlepšiu časť večera. Robert Seidel je jeden z najodvážnejších umelcov svojej tvorby na svete. Výnimočný je pre jeho svetelné inštalácie kombinované so živými objektmi. Stačil už vystavovať v prestížnych miestach ako LACMA v Los Angeles, Museum of Image and Sound v Sao Paule, za sebou má aj veľkoplošné projekcie na vodné plochy či najnovšie laserové zásahy priamo v Nevadskej púšti.
Spolu s jednou zo súčasných klubových ikon, Andy Stottom, vytvorili špeciálne pre Lunchmeat festival jedinečnú live show. Jeho temná elektronická hudba, často označovaná ako aj „Dead Disco“ a valivý industriálny zvuk boli spolu s magickou svetelnou show pravým spojením. Ako Lunchmeat uvádza v popise festivalu, snažil sa priniesť originálny synestetický zážitok 2.0. Toto sa jednoznačne podarilo, a my sme nič podobné ešte nikde nevideli.
Po koncerte sme si museli zájsť na čestvý vzduch a trochu si oddýchnuť. Stihli sme sa ešte vráťiť na Nathana Fakea, na ktorého sme sa veľmi tešili. Jeho živé vystúpenie nás trochu sklamalo, neponúkol zvuk, ani skladby, ktoré sme očakávali. Boli sme zvedavý, ako Lunchmeat festival naplní svoje motto „Pozor!“, ktoré sme spomenuli vyššie v článku. Naozaj sme boli svedkami unikátnych audio-vizuálnych vystúpení, ktoré majú ambíciu predstaviť to najlepšie zo svetovej produkcie.
Po vyše štyroch hodinách sme toho mali akurát. Intezita silnej elektronickej hudby a svetelných shows bola veľmi vysoká, tak sme sa radšej pobrali domov. Lunchmeat festival ale môžeme hodnotiť na výbornú. Splnil všetko, čo sľuboval vo festivalových popiskoch, svetové premiéry naozaj unikátnych predstavení vyšli takmer úplne bez problémov a úplne tmavé priestory (osvetlené len svetelnými projekciami a neónovými paličkami na zemi) vytvárali v kombinácii s obrovským počtom návštevníkov skvelú atmosféru. Udalosť, ktorú skúsení profesionáli z Lunchmeat kolektívu vytvorili, si zalúži ešte väčšiu pozornosť sveta. Nielen strednej Európy. Pre všetkých fanúšikov elektronickej hudby, nových médii a svetelnej produkcie jednoznačne povinná jazda. Výborné.
–
Text: Krištof Budke Foto: Verana Dobal Video: TheCeceX Úvodná foto: Dita Havránková, Lunchmeat
Pridaj komentár