Na festival Flaam v nitrianskom kultúrnom centre Hidepark, sa naša výprava tešila ako na podujatie, na ktoré sa návštevník hudobného festivalu môže spoľahnúť. Flaam je koncipovaný tak aby dramaturgicky nerecykloval sám seba, čo je v Českom a Slovenskom priestore obrovský kumšt. Ak chcete dosiahnuť aby vám návštevníci prišli, no nechcete sťahovať niekoho, kto bol pred mesiacom na Pohode. A ono sa im to opäť podarilo!
Headliner, ktorý je prudko aktuálny na súčasnej medzinárodnej scéne a zároveň ešte nehral na Slovensku? Flaam klobúk dole.
Piatkový večer nám otvoril Saul (z kolektívu WELOVEVERYSIMPLE) a dážď. Na atmosfére otvorenia festivalu to neubralo, práve naopak. Návštevníci pretancovali v daždi celú noc. Tanečná a upršaná piatková noc patrila klasicky veľmi dobrému setu od FVLCRVMa. Na hlavnom stagi “Kanoe vest” prvú noc zahrali tiež britskí HMLTD, ktorí mali veľmi pozitívnu odozvu od publika. Ostali sme do skorého rána, vyskákaní v blatku a po strate a náleze telefónu (ďakujeme staff) sme uznali, že je treba ísť sa vyspať.
Deň 2. Sobotné ráno bolo dosť náročné, nepodarilo s nám stihnúť mnoho zo sprievodného programu, čo skúsime napraviť o rok. Oceňujeme však rôznorodosť od športových aktivít až po sprievodnú prehliadku architektúrou Nitry.
Do areálu sme sa vrátili podvečer, po jednom ibalgine. Ku štartovacej, niekoho káve a niekoho pive, nám hrala šikovná Tamara Kramar. Plynulo sme si dali ďalší drink a presunuli sa na stage “kriaky”. Melancholická Nina Kohout si zahrala so svojím tatkom a jeho saxofónovými sólami. Slovenské ťažké gitary slušne zastúpili chalani zo Small Town Life. Následne Luuver pritiahli na hlavný stage väčšinu návštevníkov, ich koncert odštartoval sobotnú noc. Dych vyrazili českí PAST, ktorí ovládli pódium kriaky. Tí, ktorí ich nepoznali si ich po Flaame zapamätajú.
Zvyšok noci sa napäto čakalo na headlinera ročníka. Hudobník ako Sega Bodega môže byť niekedy buď – alebo. Tu však nebolo nič podcenené a jeho intímna live show spolu s vyladeným stage dizajnom hrali pekne dokopy. Ak ste poznali aj jeho tvorbu, zážitok sa násobil.
Dobrý festival však nerobí len kvalitný hudobný program, ale aj celková starostlivosť o návštevníka. Motívom festivalu je navrátiť hravosť dospelým. Naozaj milým symbolom boli detské tetovačky, ktoré sme dostali na vstupe. V gastro zóne bolo zabezpečené o dobrú kávu a vege (!) pochutiny. Na nešťastie sme nestihli chlebík vo vajíčku od vychýreného Bundášika. No a namiesto originálneho merchu sme si v sobotu kúpili pršiplášte v Decathlone, ktoré sme nepoužili. Určite však s nimi prídeme o rok!
Niečo sme aj nafotili, takže prikladáme fotoreport.
Autori textu a fotografii: Soňa Mikulášová + Filip Meheš
Pridaj komentár