Bez naťahovania a dlhých úvodov, pohodlne sa usaďte a ponorte sa do nášho výberu tej najlepšej hudby roku 2023 podľa redaktorov Swine Daily. Ak máte radi viac klubovú a experimentálnu hudbu, odporúčame náš nabitý SoundCloud, kde pravidelne zverejňujeme premiéry a mixy umelcov z celého sveta.

►  Napíšte nám do komentáru alebo Instagrame váš najobľúbnejší album roku.

✱ Natalie Kaincová:

yeule – softscars

Od té doby, co album vyšlo, ho poslouchám pravidelně a nemůžu přestat. Jeho bedroomová atmosféra, společně s texty dodává hrozně intimní pocit, jakoby jste tam byli společně s yeule a prožívali to stejné. Na softscars mě baví i to, že se trochu odklání od elektronického zvuku a můžeme tam slyšet inspiraci prvky alternativního rocku.

JPEGMAFIA & Danny Brown – SCARING THE HOES

Tohle album zase převrátilo naruby celou rapovou scénu. A jako je u JPEGMAFIA běžné, ukazuje, že se dá k tomuto žánru přistupovat úplně jinak. Společně s Dannym Brownem jsou match made in heaven.

Yves Tumor – Praise a Lord Who Chews but Which Does Not Consume; (Or Simply, Hot Between Worlds)

Další z alb, které mi hrálo pravidelně na loop. Album je energické, komplexní a chytlavé. Yves Tumor je totiž další z těch lidí, kteří pravidelně prolamují hranice mezi žánry a vytváří si vlastní, originální zvuk, který v tomto případě je asi nejblíže k alternativnímu popu / rocku.

Caroline Polachek – Desire, I Want To Turn Into You

Na Caroline mi připadá nejzajímavější to, jak skvěle dokáže pracovat se svým hlasem, takže co se produkce týče, nepotřebuje vlastně nic složitého. Ale i tak dokáže vytvořit skvělé album. Doporučuji i krátký záznam Tiny Desk koncertu, kde Caroline předvádí kompletně akustickou verzi některých písniček z Desire, I Want To Turn Into You.

Nation — Nation / Frost Children – SPEED RUN

Jako další bych zmínila alba Nation — Nation a SPEED RUN — Frost Children. Obě dvě dua vystupovala na letošním Creepy Teepee v Kutné Hoře a jejich koncerty mě nejvíce zasáhly z celého festivalu.

✱ Krištof Budke:

Jaimie Branch – Fly or Die Fly or Die Fly or Die ((world war))

Newyorská trumpetistka Jaimie Branch bola za mňa azda to najvzrušujúcejšie zo sveta jazzu za posledné roky. U kamaráta v aute som prvýkrát počul jej album Fly or Die a o pol roka neskôr som mal možnosť vidieť ju naživo na holandskom festivale Rewire. Jeden z najlepších zážitkov. O chvíľu na to Jaimie nečakane podľahla chorobe a opustila tento svet ako 39 ročná. Posmrtne vyšiel tento rok na International Anthem jej tretí štúdiový a posledný album Fly or Die Fly or Die ((world war)). Na tomto avantgardnom jazzovom albume Branch potvrdzuje, že bola jednou z najinovatívnejších hudobníčiek svojej generácie.

Lil Yachty – Let’s Start Here.

Lil Yachty umelecky otočil svoju trajektóriu od meme-trapových hitov a vytvoril nečakaný psychedelický alternatívny rockový album s jazzovými vplyvmi. Yachty podľa mňa vytvoril niečo osviežujúco iné a oživil rapovú scénu. O to viac sklamal, keď na Open’er Festivale v Poľsku nehral ani jednu skladbu z albumu a predviedol príšerný a znudený koncert.

Remiseria Temperley – VOS NO SOS MI AMIGX, SOLO SOS UN ALTO CONTACTO

Remiseria Temperley je hudobník sídliaci v Buenos Aires. Po niekoľkých singloch a kompiláciách latinoamerických vydavateľstiev kde sa vyskytol, vydal EP VOS NO SOS MI AMIGX, SOLO SOS UN ALTO CONTACTO, ktoré je doterajšou najlepšou ukážkou jeho štýlu. Remiseria Temperley kombinuje viaceré rytmy a žánre z Latinskej Ameriky ako malambo, chacarera, murga, cueca a iné. Tieto rytmy prepája a deforumuje, používa skreslené elektronické zvuky a jeho skladby radikálne vytvárajú nové smery pre klubové prostredie. Nič podobné ste ešte nepočuli.

Simo Cell – Cuspide Des Sir​è​nes

Cuspide Des Sir​è​nes je debutový štúdiový album francúzského producenta Simo Cella. Oproti jeho klubovým bangrom z EP YES.DJ, na albume vytvoril epický fantastický rozprávkový príbeh. Hudobne plynulo prechádza medzi rôznymi žánrami od dubu, hip-hopu, elektronickej hudby, trapu, ambientu, downtempa až po techno či trap. Miestami pripomína Lapaluxa, Flying Lotusa, Iglooghosta či Hudson Mohawka, no na albume si vytvoril svoj vlastný umelecký rukopis. K nahrávke vyšla aj hra na Gameboy v limitovanej verzii.

Danny Brown, JPEGMAFIA – Scaring The Hoes

Scaring the hoes je jednoznačnej jedným z hip-hopových počinov roku. Spojenie Danny Browna a JPEGmafiu kreatívne pomohlo očividne obom raperom a spolu vytvorili jeden z ich najlepších projektov. Výborná experimentálna produkcia, punkový industriálny zvuk, surový rap, netradičné a inovatívne beaty, flowy a celkový charakter albumu.

✱ Viktor Jenčuš:

Bolka – Smutne Stropy

Bolkove Smutné Stropy atakujú slovenský pop bezprecedentne originálnym spôsobom. Každá skladba na tomto projekte je úžasná, no nič nebolo lepšie než prvýkrát počuť Sufjana Stevensa-pripominajúci moment v X minúte 15 sekunde v skladbe Karabinka.

Line Gate – Trap

Line Gate naväzuje na jeho predošlý (tiež výborný) projekt Apex neuveriteľne osviežujúcim spôsobom, neopúšťajúc koncept „hurdy-gurdy a hlas“. Trap je temnejší organický vývoj Apexu – dronový unikát našich končín.

Caterina Barbieri – Myuthafoo

Ku Caterine som si hľadal cestu dlhšie, no definitívne som prepadol do doposiaľ nekončiaceho loopu počúvania tohto albumu na začiatku jesene. Surové synthové arpegiá fungujú v skladbách Myuthafoo ako časti emočného príbehu, a naberajú komplexnosť, ktorú ťažko popísať slovami. Caterina na tomto albume rozhodne zaťala do niečoho zaujímavého. Ďakujem Katke za odporúčanie!

Liturgy – 93696

Liturgy sa strašne ťažko opisuje slovami – príde mi, že je to jeden z tých „if you know, you know“ projektov. Tak ako pri H.A.Q.Q., Haela Hunt-Hendrix je na vrchole svojej kreatívnosti a vytvára dychberúcu a žánre-ničiacu muziku.

Titanic, I la Católica, Mabe Fratti – Vidrio

K tomuto albumu som sa dostal naozaj pred pár dňami. Mabe Fratti som objavil vďaka skvelému bookingu Riša Michálika v Bytči, a iba poviem, že sa neviem dočkať, kedy ju uvidím znova.

✱ Richard Michalík:

Titanic – Vidrio

Mabe Fratti baví stále viac a v akustických aranžmánoch od multiinštrumentalistu La Catolíca sa jemnosť a surovosť jej zvukovej každodennosti prelína nepostrehnuteľnejšie ako v jej sólo nahrávkach.

Slauson Malone 1 – EXCELSIOR

Nové cool!? Pokryvená dystopická space opera s akademickým vypointovaním sa dá rovnako ako pozorne počúvať i dopodrobna študovať a odkrývať.

Amelie Siba – Gently Double A

O Amelii sa v našich končínach písalo pomerne dosť, ale stále mám pocit akoby nie dostatočne? Gently Double A svojou otvorenosťou vždy prinesie i zopár zimomriavok a to i pri denne opakovanom posluchu.

Svitlana Nianio – Transilvania Smile, 1994 (reissue, 2023)

Síce ide o reissue ukrajinského archívneho labelu Shukai, album Transilvania Smile, ktorý pôvodne vznikol ako soundtrack k tanečnej performance, je príliš krásny na to, aby som bral zadanie ‘best of 2023’ tak vážne a vyhol sa jehu zaradeniu.

Lia Kohl – The Ceiling Responses

Citlivé dada s hrejivými terénnymi nahrávkami, milými cellovými aranžmánmi a opakovaným samplingom rádia. Americká skladateľka Lia Kohl pomedzi inými experimentátormi tento rok prešla trochu undercover. Napriek tomu som sa k jej pokojnému minimalismu, hrkálkam, rádiovým loopom a každodenným zvukovým modlitbám rád vracal počas celého roka a nachádzal skryté útočisko.

✱ Simona Hulínova:

Amelie Siba – Gently Double A

Už pri singli Open som vedela, že Gently Double A bude mojím albumom roka. Moju obsesiu potvrdzuje Spotify Wrapped (1596 minút?) a opakované návštevy koncertov Amelie naprieč celým rokom.

Yves Tumor – Praise A Lord Who Chews But Which Does Not Consume (Or Simply, Hot Between Worlds)

Najlepšia voľba na dlhé presuny v aute. Čím horúcejšie počasie, tým lepšie.

Tirzah – trip9love…???

Jediný album, v ktorom identický beat naprieč všetkými skladbami neprestáva ani na sekundu baviť.

JPEGMAFIA, Danny Brown – SCARING THE HOES

“I like JPEeGG.“

Feeble Little Horse – Girl with Fish

Najmilšia gitarovka roka! Keby som sa úspešne naučila hrať na gitaru, chcela by som znieť tak, ako Feeble Little Horse na albume Girl with Fish.

✱ Katarína Hrašková:

Lil Yachty – Let’s start here.

Lil Yachty vtedy, Lil Yachty teraz. Tento album mi obohatil celý rok 2023. Jeho všade-stimulujúci zvuk ma dokáže kvôli svojej silnej rozmanitosti prinútiť k hyper-fixácií, ktorá vyvrcholila v to, že som si track I‘VE OFFICIALLY LOST ViSiON!!!! vypočula tento rok cez 130 krát. Album má silno psychadelický základ a v posádke producentov nájdete mená ako Jacob Portrait alebo Justin Raisen. To vám zaručí, že budete nostalgicky oscilovať medzi Kidom Cudim a niečím, čo nás ešte čaká.

Plume Girl – In the End We Begin

Debutový album Sowmyi Somanath je nenásilnou kombináciou hindustánskeho folku a popíku. Speváčka pracuje s jej blízkym okolím, a tak si okrem flauty môžete vypočuť vysamplované zvuky z jej domácnosti. Plume Girl vytvorila empatický dialóg a tým poslucháčovi ponúka blaženú otvorenosť.

Goodnite Adam – odo mňa, od nás, tebe

Po vypočutí tohto EP si prejdete tranzíciou do „priezračna“ a na to budú stačiť 4 tracky. Vďaka tomuto rozsahu EP ostalo uhladené, za to však vie málokto zo slovenských mužských interpretov zaručiť také množstvo nehy, aké vám zaručili Adam a Trashbag face v pesničke tie sny. Ľahnite si do trávy skoro ráno, keď vám cez dlhé tiene bude ranná rosa masírovať tvár a vypočujte si odo mňa, od nás, tebe.

Evian Christ – Revanchrist

Trance je späť – cítime sa na parkete transcendentálne. Revanchrist evokuje nostalgiu a aj vďaka coveru istú infantilnosť. Trance bol cool v čase, keď Evian robil na pesničke I’m In It (spolu aj s Arcou) od Kanyeho Westa. To bolo 10 rokov dozadu. Tento debutový album je sympatický aj tým, že napriek Evianovej hudobnej eminencií, ostáva bez žiadneho afektu a aj vďaka tomu je esejou na jeho osobnosť.

Slavo Krekovic – Uncanny Canyon

Hravé a orchestrálne. Hudobným kompasom by ste sa dostali do Sonologického inštitútu v Hágu, čo odôvodňuje silnú nerdy stránku tohto albumu . Zvuky sú improvizované a bez žiadnych úprav.