Dolina Trzech Stawow v poľských Katoviciach prežila ďalší, v poradí už 17. ročník hudobného festivalu OFF. Ten, ako každý rok, priniesol zmes experimentálnej hudby, súčasného rocku, hip-hopu či elektroniky. Hudobný program vkusne vybral tím na čele s Arturom Rojekom, ktorý patrí medzi uznávané osobnosti nielen na domácej poľskej scéne. Aj tento rok prizval na festival napríklad známe rádio KEXP zo Seattlu. Na OFF-e sme boli dokopy už tretíkrát za sebou.

Tento ročník sme vyslali našu externú prispievateľku Annu Máriu Brijákovú. Prečítajte si jej dojmy a zážitky z výletu do Katovíc. Viac fotiek na Instagrame.

Opusti vlnu: Chodenie s prúdom je ľahké, ale my nie sme fanúšikmi jednoduchých riešení. To bolo heslo tohto ročného OFF festivalu, ktoré vypovedá o nekonvenčnosti hudobného zastúpenia a kvalite, ktorú festival ponúka. Napriek obmedzeniam a neustálej kontrole, ktorá sa nesie na každej bráne pri vstupe do festivalu, patrí OFF medzi najlepšie európske podujatia strednej veľkosti. Rozmanitosť, ktorou sa pýši aj tento rok, dokazuje jeho kvalitu a tak si fanúšikovia rôznych hudobných žánrov môžu prísť na svoje.

Piatok

Katovice nás v piatok privítali príjemným počasím a aj keď sme na festival dorazili o 18.00 večer, to najlepšie nás na hudobných pódiách ešte len čakalo. Prvý koncert, ktorý som ako redaktorka navštívila, akoby symbolicky predurčoval koncert posledný. Bola to práve kapela Swans, ktorá aj celý festival zakončila. Frontman Michael Gira vystúpil na malom pódiu v stane Scena Eksperimentalna so svojimi sólovými nahrávkami. Prázdne pódium, v strede ktorého sedel Gira so svojou gitarou, napĺňalo stan komornou atmosférou umocnenou jeho silným prenikavým hlasom. Počas prestávok medzi jednotlivými skladbami gitarista s publikom nezáväzne komunikoval a celý koncert možno hodnotiť ako veľmi príjemný začiatok festivalu.

Hneď po skončení Girovho vystúpenia som sa rozhodla pre post-hardcore v podobe americkej skupiny Shellac, ktorí pôsobia na hudobnej scéne od roku 1992. Agresívny rock s vokálmi Steva Albiniho a excentrický bubeník Todd Trainer rozprúdili na pódiu a v dave búrlivú šou.

Ďalším skvelým zážitkom s diametrálne odlišným štýlom hudby (typický OFF) boli anglickí Beak>. Tí priniesli závan elektroniky na krásnom pódiu s názvom Lesná scéna (v preklade). Mimochodom, jeden z členov skupiny, Geoff Barrow, pôsobí ako bubeník a manažér trip-hopových Portishead.

Vrchol večera, na ktorý som sa veľmi tešila napriek tomu, že metalové obdobie mám už za sebou, začal polnočným koncertom Batushky a ich black metalovou liturgiou. Členovia skupiny, ktorí svoju identitu zakrývajú za dlhé habity, svojou tvrdou hudbou zatriasli stanom Scena Trójki. Čo by to bol za metalový koncert, ak by sa na ňom poriadne nepogovalo a čo by to bolo za „metalovú liturgiu“ bez pálenia kadidla, bez byzantských ikon a obrátených krížov na dlhých čiernych šatách členov kapely? Jedinečnosť Batushky sa na metalovej scéne nedá poprieť a aj keď svoju identitu nechcú jej členovia prezradiť, je isté, že za ňou stoja skúsení metaloví mágovia.

Po krásnom temnom zážitku s poľským metalom nasledoval príval škandinávskej vlny zo Švédska a môj druhý highlight večera – Anna von Hausswolff. Koncert považujem za jeden z tých s najsilnejšou atmosférou. Svetlá, orgán a noise v podaní vokálov tejto krásky mi zneli v ušiach ešte dlhú dobu po koncerte. Rovnako zloženie kapely, ktorej členom je aj Christoph Haan zo Swans, potvrdzuje kvalitnú zostavu a my sa už len môžeme tešiť, čo prinesie jej pripravovaný album s producentom o nič menej slávnych Sunn O))).

Sobota

Sobotu som odštartovala Annou Meredith. Tá predstavila svoj debutový album spolu s 5-člennou kapelou. Na OFF-e sa mi páčilo práve to, že poskytuje priestor pre zviditeľnenie umelcov, ktorí sú na hudobnej scéne noví a majú čo ponúknuť. To bol prípad aj Anny Meredith. Veselé rytmy a zaujímavá projekcia sa niesli celým koncertom.

Za hlavného headlinera celého festivalu bola, samozrejme, považovaná PJ Harvey. Na pódium vystúpila asi s 10-minútovým meškaním, ale napriek tomu vo veľkom štýle. V sprievode celej kapely akoby vystupovali skôr na bojisko a nie na koncert. Speváčka predviedla svoju multiinštrumentálnu šou a zaspievala najväčšie hity. Celý koncert prebehol s chladnou tvárou a interakciou s publikom v podobe gest a nesmelých pohybov… Ťažko povedať, či je jej minuloročný experimentálny album The Hope Six Demolition Project ideálny pre veľké pódiá.

Hviezdy sobotňajšieho večera pre mňa boli jednoznačne Jessy Lanza a Talib Kweli. Kanadská DJ-ka a producentka Lanza (31) svojou beatovou produkciou, syntezátorovými melódiami a jemnými vokálmi vyčarovala klubovú atmosféru napriek tomu, že vystupovala na jednom z hlavných pódií. K celkovej atmosfére pridala aj vkusná projekcia. Ako dodatok už aj tak skvelého koncertu bolo podpisovanie platní a CD-čiek pre fanúšikov.

Hip-hopovou hviezdou na OFF-e bol jednoznačne raper Talib Kweli, dôležitá postava tohto žánru. Fenomenálny koncert s úžasnou šou, ktorú Kweli predviedol so živou kapelou, možno považovať za skutočný vrchol sobotňajšieho line-upu. Z pódia sršala energia ako zo žiadneho iného koncertu, o čom svedčilo aj nadšenie, s ktorým ho Poliaci opúšťali. Pred koncom sa so svojimi fanúšikmi prišli rozlúčiť a nezabudli ani na spoločnú fotku.

Sobotňajšia noc však ešte neskončila a v stane Scena Eskperimentalna po očarujúcom Talib Kwelim zakončila večer spolu so svojimi mantrami ruská Phurpa. Ťažko opísateľný mystický zážitok. Traja zahalený muži v sprievode zvláštnych nástrojov, z ktorých niektoré boli vyrobené z kostí, umocňoval temnú atmosféru. Niektorí sa s údivom pozerali, iní len sedeli a vnútorne prežívali to, čo sa dialo na pódiu.

Nedeľa

Dva dni na festivale znamenajú značnú únavu, ktorá bola spôsobená aj tým, že teplota v stane sa oproti minulej noci výrazne znížila. A tak síce nevyspatí, ale napriek tomu pohnutí atmosférou a chuťou po dobrej hudbe sme sa s kamarátmi vydali pred pódiá vypočuť si, čo si pre nás festival v posledný deň pripravil. Za zmienku stojí koncert kapely Circuit des Yeux. Haley Fohr stojaca za týmto zaujímavým počinom, ma uchvátila svojím hrubým hlasom, ktorý v kombinácii s husľami vytvoril nečakaný zážitok.

Nedeľný večer patril doom metalovému triu Boris Plays Pink. Kultová japonská skupina Boris predviedla hity z albumu Pink a uchvátila publikum gitarovými grifmi spolu so skvelou šou.

Absolútny vrchol celého festivalu, Swans, prišiel až 15 minút po polnoci. Napriek tomu, že sa už niekoľkokrát so svojimi fanúšikmi na OFF festivale lúčili, vystúpili aj tento rok. Počiatočné technické problémy, ktoré Christophovi Hahnovi spôsobili značnú nervozitu či padajúce klávesy Paula Walfischa kapelu na chvíľu vykoľajili, avšak po ich vyriešení konečne začal koncert, aký všetci čakali. Veľký hluk, ktorý v ušiach doznieval ešte minimálne ďalšie ráno, fenomenálny Christoph Hahn so svojou Lap Steel gitarou a ostatní členovia pod taktovkou Michaela Gira – to sú Swans aj po viac ako 30 rokoch pôsobenia na hudobnej scéne experimentálneho rocku.