Okultizmus, popkultúra, béčkové horory či väzenské tetovanie – toto je zlomok z mnoho inšpirácii Oskara Felbera, 28 ročného maliara a tatéra pôvodom z Košíc. Oskar má za sebou viaceré skupinové aj sólo výstavy po Slovensku aj Česku a aktuálne trávi karanténu a tvorí v Prahe. Prečítajte si rozhovor s mladým umelcom, ktorý viedol náš nový redaktor z Košíc Viktor Jenčuš.
▼ Pustite si k článku aj playlist obľúbenej hudby Oskara ▼
Začnem všeobecne, ako sa teraz máš? Do akej miery poznačuje tvoj život pandémia a ako počas nej tráviš čas?
Ahoj. Momentálne som už rok v Prahe, takže sa mám fajn, časovo som celkom vyťažený, maľujem a makám každý deň, ale snažím sa medzitým aj občas oddýchnuť. Aktuálna situácia v Prahe je celkom zaujímavá a mení sa zo dňa na deň, kvôli situácii s Covid-19 sa mi zrušilo zopár výstav, vrátane skupinových, ktoré som mal mať tento rok, čo je škoda. Prvú vlnu pandémie som prežil doma v Košiciach, do Prahy som sa vrátil v polovici mája.
Nemýslím si, že ak niečo vyzerá „primitívne“ alebo „jednoducho“ tak to nie je hlboké, […] je to väčšinou naopak.
Prejdem rovno k tvojmu umeniu. Tetuješ, a motív tetovania je prítomne aj v tvojich výtvarných dielach. Ako k tomu došlo?
Samozrejme, že prvá bola maľba a pred maľbou kresba. Tetovanie beriem, ako ďalšie umelecké médium, cez ktoré sa môžem vyjadrovať pomocou rozličných obrázkov a symbolov, v poslednej dobe väčšinou abstrahovaných. Tetujem od roku 2017 a tém tetovania som sa venoval aj v roku 2019 v mojej diplomovej práci s názvom „True Love“ s podnázvom „Vizuálna kultúra tetovania“, kde som sa zaoberal vývojom tetovania od histórie až po súčasnosť. Konkrétne som sa zameriaval na domorodé, staré námornícke tetovania á la Sailor Jerry a väzenské tetovania. Názov práce „True Love“ symbolizuje kultový nápis, ktorý sa zvykne tetovať na hánky prstov, popri srdiečkach a rozličných symboloch, ktoré majú pre ľudí špecifický význam.
Oskar Felber vo VUNU Gallery, Košice
Námornícke tetovania, B-čkové horory – ako si sa dostal k tomu, že čerpáš inšpiráciu z niečoho, čo sa všeobecne považuje za primitívnejšie, resp. z vecí, ktoré sú vnímané ako práve tie, ktorým hlbšia inšpirácia chýba?
Nemyslím si, že ak niečo vyzerá „primitívne“ alebo „jednoducho“ tak to nie je hlboké, myslím si, že je to väčšinou naopak. Amatérsky výtvarníci a nedeľný maliari (česť výnimkám) sa točia skoro celý život v zlepšovaní nejakého remesla, a robenia pekných obrázkov, pretože im chýbajú vedomosti a rozhľad ako dejín umenia, tak aj súčasného umenia. Remeslo a napodobňovanie reality, bolo vo výtvarnom umení prekonané už pred stovkami rokov. Profík sa nesnaží zaujať ľudí onanovaním remesla, ktoré má dávno zvládnuté, aby zaujal plebs a normies zo svojho okolia, pretože si nepotrebuje nič dokazovať. Väzenské tetovania a ich symbolika, respektíve rozličné vizuálne kódy, v nich ukryté sú téma na hodiny. Odporúčam fantastickú knižnú trilógiu Russian Criminal Tattoo Encyclopaedia – z ktorej som čerpal aj pri mojej diplomovej práci.
A čo najviac generické tetovania ako ruže, ležaté osmičky či presýpacie hodiny? Je to niečo, z čoho sa len zasmeješ, alebo vieš aj v tomto nájsť inšpiráciu?
Sto ľudí – sto chutí. Presýpacie hodiny, maják, kompas, alebo geometrického jeleňa, by som si na seba nikdy nedal, ale rovnako by si na seba asi iný človek nedal niektoré veci, ktoré mám na seba ja. Inšpirácia sa podľa mňa dá nájsť vo všetkom, u mňa platí, že ju často nájdem v úplne banálnych a každodenných veciach.
Keďže tetuješ aj širokú verejnosť, zaujíma ma rozdiel medzi tvojimi kerkami a maľbami. Vytetoval (by) si niekomu niečo, čo sa tebe osobne nepáči?
Maľba je u mňa vždy na prvom mieste. Na druhej strane to, že si niekto dá na svoje telo do konca života moju autorskú kresbu vo forme tetovania, je úžasný pocit a každému jednému človeku patrí môj veľký rešpekt a vďaka. Nikdy som netetoval niečo, a ani nebudem, čo by mi bolo proti srsti a ani „obrázky z internetu“. Od prvého momentu, kedy som chytil strojček do ruky, som tetoval len moje autorské kresby.
Open Arms To Damnation (acrylic on canvas)
Ako veľmi sa líši proces maľovania a tetovania? Ako veľmi ti do tvorby zasahuje zákazník?
Po technickej stránke, sa proces maľby a tetovania líši dosť drasticky, pri tetovaní musí byť všetko separátne zabalené a sterilné, pri maľbe mám oveľa väčšiu voľnosť, ako materiálov, tak aj spôsobu tvorby. Moja klientela, či už v tetovaní, alebo vo výtvarnom umení, je dosť špecifická a svojská (v dobrom slova zmysle), často sú to silní individualisti a inteligentní ľudia, ktorí mi nechávajú voľnú ruku.
Pozrime sa aj na iných umelcov. Kto ti príde zaujímavý, koho tvorbu by si ostatným odporučil?
Prvé mená, ktoré ma pri tejto otázke napadli sú: Maroš Kontroš, Martin Moflár a Eva Moflárová.
Akú hudbu momentálne najviac počúvaš?
V poslednom čase počúvam veľa ambientu a minimalistickú hudbu, alternatívne a experimentálne veci, ale v jadre som vždy metal head, pamätám si, ako som v šiestom ročniku na základnej prišiel do školy v System of a Down tričku a všetci ztoho boli v pi*i, haha. Na Spotify sa mi často opakujú kapely ako napr.: Meshuggah, Queens of the Stone Age, Type O Negative, Mayhem, The Mars Volta, Godflesh, Death Grips…
Ako vyzerá tvoja blízka budúcnosť? Máš v pláne nejaké výstavy či nové projekty?
Ako som už vyššie spomínal, momentálna situácia ako vo svete, tak aj v Prahe je celkom zvláštna a mení sa zo dňa na deň, to ale nemení nič na tom, že na sebe vždy systematicky pracujem a vyvíjam sa. Som otvorený spoluprácam s rozličnými galériami a art dealermi.
PS: Ďakujem veľmi pekne za oslovenie na rozhovor. Sledujte moju webovú stránku a môj Instagram.
–
Text: Viktor Jenčuš
Pridaj komentár