Skôr v tomto roku, počas Electronic Beats festivalu, sme si v bratislavskej Refinery Gallery odchytili amerického producenta, skladateľa a speváka Ryana Lotta, ktorý vystupuje pod menom Son Lux. Jeho posledný album Lanterns vyšiel pred dvoma rokmi v nakladateľstve Anticon a singel “Lost It To Trying” bol Pitchfork-om okamžite vyhlásený za Best New Track. Spolupracoval so speváčkou Lorde a podieľal sa aj na hudbe k viacerým hollywoodskym filmom. Momentálne žije a pracuje v Brooklyne.
Ryan je okrem svojho hlavného projektu Son Lux členom hip-hopovej skupiny Sisyphus, spolu so Sufjanom Stevensom a spolupracoval s umelcami ako Lorde, Petrom Silbermanom z The Antlers, These New Puritans alebo Richardom Parrym z Arcade Fire. Momentálne je na turné so svojou živou kapelou. Na festivale Electronic Beats v Bratislave sme sa s ním rozprávali o práci na reklamách, hudobnej inšpirácii či spolupráci s Lorde.
V období medzi rokmi 2007 a 2012 si pracoval v New Yorku na hudbe pre reklamy. Bavilo ťa to? Mohli sme sa stretnúť s niektorou z nich aj na Slovensku?
Áno, pracoval som aj na niektorých celosvetových reklamách. Prvá veľká reklama, ku ktorej som robil hudbu, bola na Absolut Vodku, tá bola globálna. Reklama je zvláštne odvetvie, je veľmi špecifická pre každý jednotlivý trh a vo všeobecnosti nebýva nejaký jeden spot, ktorý sa vysiela na celom svete, keďže sú navrhnuté vždy pre psychológiu konkrétnych ľudí. Je to fakt veda.
Foto: Tom Griffiths – Son Lux
Práca ma bavila, písať hudbu pre reklamy bolo veľmi náročné, keďže to vyžaduje neuveriteľné znalosti rôznych druhov hudby, širokého hudobného spektra, pričom musíš byť schopný tvoriť extrémne rýchlo. Štyri alebo päť rokov som každý deň písal dve až štyri skladby, od začiatku do konca, mix, mastering, playback k obrazu. V tomto zmysle to bol veľmi dobrý proces čo sa týka zlepšovania sa v práci s nástrojmi, pretože akokoľvek sa to, čo robím ako Son Lux, líši od písania hudby pre reklamu, značná časť pracovných nástrojov sa prekrýva. Naučil som sa ich používať veľmi rýchlo a efektívne. Tvorba hudby do reklám bola niečo ako etudy, akoby som si znova a znova precvičoval komponovanie, stále dookola.
Znie to drsne…
Hej, to aj je [smiech]. Okrem toho som získal porozumenie pre rôzne hudobné štýly, ktoré možno ani nemám rád, respektíve ktoré by som sám nutne nepočúval; naučil som sa, ako ich uznávať a rešpektovať, ako rozumieť rôznym prístupom k mixu and produkcii. Hip-hop, pop, jazz, electro, polka, country, čokoľvek. Pritom som v tom nebol dobrý, nikdy som nebol naozajstná špička. Robil som s ľuďmi, ktorí boli skvelí a v konečnom dôsledku to ani nebolo niečo, čo by som chcel robiť naveky [smiech], ale veľa som sa pri tom naučil. Bola to skvelá skúsenosť. A, samozrejme, medzičasom som pracoval aj na projekte Son Lux, ale len vo voľnom čase, keďže som mal prácu na plný úväzok. Asi tak od roku 2011 alebo 2012 som sa ale reklamu postupne odstavil na vedľajšiu koľaj a teraz sa už v podstate sústreďujem iba na projekt Son Lux.
Tvoj prvý album At War with Walls & Mazes vyšiel vo vydavateľstve Anticon. Aká to bola spolupráca?
Práca s Anticonom bola super, sú to skvelí ľudia. Anticon, rovnako ako label, kam som sa presunul potom – volá sa Joyful Noise – riadia ľudia, ktorí majú pre hudbu vášeň; nerobia to pre peniaze, nerobia to kvôli sláve, ide im iba o hudbu, a to si veľmi vážim. So všetkými ľuďmi z oboch labelov sme stále priatelia.
Ešte k tvojej prvej nahrávke, si s ňou spätne spokojný?
Hmmm, áno, som. Môj prvý album vznikal dlho, keďže to bolo úplne prvýkrát, čo som začal rozvíjať myšlienku projektu Son Lux; kým som si vôbec uvedomil, že pracujem na albume, mal som z neho polovicu hotovú – a bol to iba začiatok. Myslím si ale, že to bol silný začiatok a začal som na ňom rozvíjať koncepty, ktoré odvtedy priebežne skúmam až do dnešného dňa, čo je o osem rokov neskôr.
FOTO: Martin Haburaj, Electronic Beats
Consequence of Sound povedali o tvojom druhom albume We Are Rising, že je ako „temné, divadelné rozmedzie medzi Owenom Pallettom a Radiohead v období In Rainbows alebo fantasknými opernými výškami Wild Beasts“. Súhlasíš s takým opisom?
Áno, samozrejme. Myslím, že je to dobrý opis. Je to pestrofarebná hudba, má nádych veľkoleposti; je operne teatrálna, ale aj temná, sú v nej elektronické prvky a istý druh ponurej atmosféry. No a samozrejme, beriem každé prirovnanie k Radiohead. Sú to jedni z mojich hudobných hrdinov.
Akí iní umelci ťa inšpirujú?
Inšpirujú ma všetky druhy hudby. Neustále sa to rozširuje. Čo počúvam asi najviac je afrobeat, hudba z afrického kontinentu, africký soul, zväčša zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ale zaujímam sa aj o tradičnú africkú hudbu. Mám rád soul, počúvam jazz. Elektronickú hudbu vlastne viac-menej nepočúvam, okrem možno Björk. Väčšinou je to afrocentrická hudba.
S Lorde ste spolupracovali na singli „Easy“. Môžeš nám o tom povedať niečo viac?
Spomenula ma na Twitteri – môj album Lanterns, konkrétne pieseň „Easy“. Začali sme sa tam o tom baviť, potom sa presunuli na Facebook a e-mail, a nakoniec sa rozhodli urobiť spolu novú verziu skladby. Pracovalo sa s ňou úžasne, jednoducho som jej poslal inštrumentálnu verziu, ona napísala nový text, nahrala vokálne party a poslala mi ich, a ja som potom okolo jej hlasu vystaval novú verziu piesne.
Hráva ju vo svojom sete, takže odkedy sme ju vydali, spievala ju v rámci svojho svetového turné úplne všade, čo je dosť super. Je to skvelá baba. Má v sebe vyrovnanosť a sebaistotu, ktorá je podľa mňa u ľudí v jej veku veľmi vzácna a okrem toho presvedčivý tvorivý hlas, na ktorý až žiarlim, lebo si pri tom predstavím, aký som bol ja, keď som bol o polovicu mladší než dnes – lebo ona má presne toľko, je o polovicu mladšia ako ja.
Musí mať fakt talent.
Nie je to iba talent. Tvrdo na sebe pracuje, ale má aj istú – rozvahu. To je vlastnosť, ktorá je medzi tínedžermi mimoriadne vzácna, a ešte vzácnejšia, ak sú na očiach verejnosti. Takže je to síce kamarátka, ale mám voči nej aj veľký rešpekt ako voči hudobníčke a umelkyni. Veľmi ma zaujíma, kam sa bude vyvíjať, pretože ak si dokáže udržať nohy na zemi, má mimoriadny potenciál, a ako ju poznám osobne, je veľmi milá a ľudská.
FOTO: Martin Haburaj, Electronic Beats
Spolupracoval si aj s množstvom ďalších významných umelcov, od indie rockera Petra Silbermana (z The Antlers) cez These New Puritans až po Richarda Parryho z Arcade Fire a ďalších. Pracuješ radšej na takýchto spoločných projektoch, alebo na vlastnej hudbe?
Sú to veľmi rozdielne veci. Nič sa nevyrovná tomu, keď pracuješ sám v svojom laboratóriu, takej tej súkromnej, meditatívnej, spirituálnej aktivite. Je ale zároveň niečo krásne na tom, keď s niekým zdieľaš tvorivý proces a vždy ma fascinuje aj jedinečná chémia rôznych umelcov. Snažím sa teda stále iniciovať nejaké spolupráce a vyvolávať nepredvídateľnú iskru kreativity, ktorá je pre mňa mentálnou výzvou. Vezmi si spomínaný track s Ellou [občianske meno speváčky Lorde je Ella Marija Lani Yelich-O’Connor, pozn. SD], „Easy“; to, s čím prišla ona ma inšpirovalo k vytvoreniu nového beatu, novej verzie „Easy“. Výsledkom bolo niečo, čo by som sám nedokázal urobiť; bez jej jedinečného vkladu by som neurobil rozhodnutia, ktoré som urobil.
Ako si sa dostal od tvorby hudby k reklamám k skladaniu pre hollywoodske filmy ako Looper?
Hudbu pre Looper som v skutočnosti neskladal ja, robil som iba aranžmány a orchestrácie a hral na samotnej nahrávke. K tomuto konkrétnemu filmu som sa dostal tak, že na ňom ako skladateľ pracoval jeden z mojich blízkych priateľov. Tvorili sme spolu určitú zvukovú paletu. Je to človek – volá sa Nathan Johnson –s ktorým som spolupracoval na mnohých úrovniach na mnohých projektoch, takže to bol prirodzený dôsledok nášho priateľského vzťahu. Robil som s ním aj na niekoľkých ďalších filmoch; to je často všetko, čo za tým je, jednoducho vzťahy, priateľstvá. Priateľstvá a vzájomný rešpekt.
Máš do budúcnosti nejaké konkrétne plány?
Práve sme dokončili nový album. Nevydali sme ho ešte, ale je hotový. Je to prvý album, ktorý som robil so skupinou – nahrávali sme ho s dvoma chalanmi, ktorí sú v mojej živej kapele – a bude to prvý album, ktorý som vytvoril s tým, že som na to posvätné miesto pozval k sebe ešte ďalších ľudí. Takže na ten sa môžete tešiť.
Otázky: Krištof Budke
Pridaj komentár