Hell yeah dear swines, here we go!

Nový variant kokoranvírusu ide tvrdo, koncerty nie sú žiadne, párty sú len na bytoch, a tak čo viac môžme priniesť ako starostlivo pripravený výber našej obľúbenej novej hudby. Nech sa páči, ponorte sa do nášho výberu tej najlepšej hudby roku 2021 podľa redaktorov Swine Daily. Ak máte radi viac klubovú a experimentálnu hudbu, odporúčame náš nabitý SoundCloud, kde pravidelne zverejňujeme premiéry a mixy z umelcov z celého sveta. ► Cover od vizuálneho umelca Kryštofa Netolického!

Viktor Jenčuš:

1) Arca – Kick iii / Som veľmi rád, že Lucia vo svojom rebríčku spomína aj iný album zo série Kick. Svedčí to o tom, že všetkých päť albumov nemožno nutne rozdeliť, a že celá séria funguje ako dopĺňajúci sa celok, v ktorom si každý nájde to svoje. Arca neprestáva dokazovať, že patrí medzi najdôležitejšie a najinovatívnejšie umelkyňe našej generácie. Ako album roka vyzdvihujem hlavne tretiu časť, kde sa Arce podarilo prekopať deconstructed club snáď až do predtým neobjavenej reality, v ktorej znie viac sebavedomo ako kedykoľvek predtým.

2) Injury Reserve – By The Time I Get To Phoenix / Opäť, som viac než rád, že nie som jediný, ktorý zaradil By The Time I Get To Phoenix do najlepších albumov roka. Na rozdiel od Natálie som verným fanúšikom Injury Reserve od ich fantastického projektu Floss, ktorý rozhodne odporúčam. Tento album sa rozhodne dotkol každého fanúšika, keďže ide o prvý release po smrti rappera Stepa J. Groggsa, jednej tretiny zoskupenia, ktorý nás opustil v lete roku 2020. Rozhodne súhlasím s Natáliou, že ide o jeden z najlepších experimentálnych hip-hop albumov vôbec. RIP Groggs.

3) Jpegmafia – LP! / Milovníci experimentálneho rapu sa tento rok rozhodne nenudili. Jpegmafia od jeho fantastického debutu Veteran neprestáva prekvapovať a taktiež sa radí medzi najväčších priekopníkov tohto žánru. Okrem LP! vydal aj kratší projekt EP2!, ktorý rovnako stojí za vypočutie.

4) black midi – Calvacade / „John L“ –  intro albumu, je jednou z najšialenejších pesničiek, ktoré som tento rok počul. Od ich online performance pre KEXP nás utvrdzujú v tom, že sú snáď najrelevantnejšou rockovou skupinou, aj keď toto označenie je v ich prípade asi urážkou. Na tomto albume sa ku zmesi math rocku, no wave a post punku pridal aj lounge či jazz, a ja to schvaľujem všetkými desiatimi.

5) Genesis Owusu – Smiling With No Teeth / Genesis Owusu je pre mňa jedným z najväčších objavov roka. Spoločne s fantastickým albumom Little Simmz – Sometimes I Might Be Introvert ide o najlepšie neo-soul a alternative hip-hop albumy roka 2021. Viac o albume nájdete v mojej recenzii.

Vyberať päť najlepších albumov spomedzi takého množstva skvelej hudby je veľmi náročné, preto by som ešte rád spomenul zopár dôležitých projektov, ktoré vás možno obišli. Dltzk sa pre mňa tiež radí medzi objavy roka; podarilo sa mu vydať projekty Teen Week a Frailty, ktoré sú pre hyperpop a experimentálny pop revolučné. Zvyšok iba v rýchlosti vymenujem: Daddy’s Home od St. Vincent, For the first time od Black Country, New Road, PXE od Ecco2k a veľmi zábavný SKA DREAM od Jeffa Rosenstocka.

Natalie Kaincová:

Asi trošku naruším strukturu článku, protože vybrat top 5 mých nejoblíbenějších alb za rok 2021 bylo fakt náročné. Jedním z důvodů je, že jsem většinu roku neposlouchala nic jiného než staré skladby od Aphex Twin, takže kdybych mohla, dala bych na všech pět příček jen Selected Ambient Works 85-92. Zároveň ale vyšlo neskutečně moc dobrých nových alb, různých žánrů a zaměření, z kterých není lehké si vybrat pouhých pět, protože každé z nich je osobité a nejlepší svým vlastním způsobem.

1) Injury Reserve – By the Time I Get To Phoenix / Album, které mě tento rok nejvíce zasáhlo. Autorem je skupina, jejíž název jsem slýchávala už nějakou dobu a teprve letos jsem si ji poslechla díky zjištění, že bude mít v únoru koncert v mém oblíbeném klubu, pražském Underdogs. Album je naprosto skvělé, až poetické. Řadím ho do svého pomyslného žebříčku nejlepších alb v oblasti experimentálního rapu vůbec, a to hned vedle JPEGMAFIA a Death Grips.

Jako další chci bez ohledu na pořadí zmínit tři zajímavá, česká, experimentální a svébytná alba. Pokud chcete slyšet něco nového a ne tolik známého. Doporučuji minimálně dva poslechy u každého.

 Bols/Slob – RESEARCH / Hravé, hyperpopové EP od mladého producenta jménem Matěj Dvořák. Pro Swine Daily jsme spolu dali dohromady rozhovor, který si můžete přečíst zde.

Grotesq – Grotesq / Mystické, velmi propracované a tajemné album v žánru experimentální elektronické hudby. Autorem je Kryštof Gužík.

Oliver Torr – Fragility of Context / Meditativní, dynamické, vesmírné a velmi výjimečné album, jehož autorem je pražský DJ a pořadatel audiovizuálních akcí. Celou recenzi na album, kde hodnotím i jednotlivé skladby, si můžete přečíst zde.

Jelikož už mi zbylo místo jen pro jedno album, ale já jich mám v hlavě rozhodně víc, rozhodla jsem se, že je sem vypíšu všechny, ale bez komentáře (haha sorry). Většinu stejně určitě znáte. Jde totiž o: ROADRUNNER: NEW LIGHT, NEW MACHINE od best boy band since One Direction, aka BROCKHAMPTON, LP! od neuvěřitelného JPEGMAFIA, hravé EP s názvem PXE od Ecco2k a po dlouhé době skvělé album Blue Banisters od světoznámé Lany Del Rey.

Lucia Španková

1) Sega Bodega – Romeo

Pre mňa osobne najlepším albumom roka je druhý album Romeo od Sega Bodegy. Prináša nám konceptuálnosť a silné texty nabité emóciami. O krásnom zvuku a vokaloch asi ani netreba hovoriť. Španielčina a francúzština je za mňa ďalším plus.

2) Arca – Kick ii

Keď som počula album Kick ii od Arcy prvýkrát, bol to pre mňa neskutočný zážitok. Arca ostala Arcou, väčšina albumu sa riadi reggeaton rytmom, ktorý je doplnený výraznými vokálmi a beatmi.

3) Merca Bae – Zip 2021

Španielsky producent Alejandro Silva stihol ešte koncom decembra vydať ďalší album. Nech sa páči, klubovosť, tvrdé elektronické beaty, dancehall a reggaeton v jednom. Už len tancovať v klube.

4) Kelman Duran – Night in Tijuana

Album Night in Tijuana od Kelmana Durana je veľmi pestrý na rôzne štýly. Nájdeme tam prvky free jazzu, techna, klubovej hudby a výrazne rytmy bicích.

5) James Blake – Friends That Break Your Heart

A na záver James Blake s albumom Friends That Break Your Heart. Komplexnosť, krása, slzy a husia koža.

Krištof Budke:

1) Brodinski – Viacero EP vydaných v 2021 / Francúzsky producent Brodinski* mal opäť silný produktívny rok. Vydal niekoľko skvelých EP, ktoré boli spolupráce s rozličnými umelcami. Edgewater je spoločné EP s producentom Modulaw, na ktorom duo zlepšuje svoj robotický chladný elektronický zvuk ovplyvnený analógovými syntezátormi, trapom a klubovými beatmi. Slow Motion je skvelý projekt Brodinskeho beatov s raperom Reddo. Brodinski svojimi hardcore produkciami pretvára a posúva definíciu trapu. Ďalšie nemenej výrazné a perfektné EP, ktorými Brodinski posúva svoj unikátny štýl, boli tento rok „Collaboration with Thomas Koening“ či „Swap 1“ so Sebastienom Forresterom.

*Brodinski bol pôvodne DJ a producent tanečnej klubovej hudby z Paríža (V roku 2014 debutoval na kompilácii I Love Techno 2014). V roku 2017 (album The Sour Patch Kid) radikálne zmenil svoj štýl, keď odletel do Atlanty tvoriť s neznámymi rapermi.

2) Westside Gunn – Hitler Wears Hermes 8 / (Spolu so svojou crew GRISELDA, Benny the Butcher, Conway the Machine a producentom Daringer) je Westside Gunn jedným z najvýraznejších a najcharakteristickejších rapových umelcov. Tento rok vydal raper dvoj-album Hitler Wears Hermes 8: Sincerel Adolf a nemenej zaujímavý Hitler Wears Hermes 8: Side B. Intro „Blessed Times (feat. AA Rashid)“ nastoluje atmosféru a esenciálny štýl Westside Gunna. Nádherné vintage sample (Conductor Williams) a jeho surový špinavý extravagantný rap. Možno ide o jeden z najlepších projektov rapera doposiaľ.

3) Błoto – Kwasy i zasady / Poľské jazzové kvarteto Błoto dokonale skombinovalo improvizované bicie inšpirované hip-hopom 90-tych rokov, kazetový lo-fi špinavý zvuk, moderný jazz a ambientnú trip-hopovú atmosféru. Kwasy i Zasady je silnejším a komplexnejším pokračovaních ich debutu Erozje.

4) Halsey – If I Can’t Have Love, I Want Power / Epický, teatrálny, veľkolepý album. Halsey nikdy nepatrila medzi moje obľúbené interpretky. No na albume ktorý produkoval Trent Reznor a Atticus Ross z Nine Inch Niles sa im podarilo vytvoriť podmanivý, až priam filmový album. Halsey na jej najyvzretejšom albume spieva o hranici medzi seba zachovaním a seba zničením, o kontrole, vášni či vzrušením a zároveň strachom získať si to, čo naozaj chce.

5) Matt Ox – Unorthodox / Matt Ox sa z virálneho fidget spinner rapera vypracoval na aktuálne jedného z najvýraznejších umelcov novej generácie. Na jeho EP Unorthodox asi najcharakterisitkejšie dokázal zaznamenať svoj futuristický glitchy, abstraktný psychedelický hyper-aktívny zvláštny štýl. Mladý umelec (narodený 2004) na agresívnych trapových beatov rapuje ako utrhnutý z reťaze; akoby odletel do vesmíru (alebo na tripe) hľadať nové rapové flows. V skladbe každých pár sekúnd mení polohu rapovania, rýchlosť, výraz, no od začiatku po koniec EP znie konzistentne a zábavne. Ani jedna pasáž na projekte nepôsobí nudne, či navyše. Každý jeden zvuk do seba perfektne zapadá. Matt Ox king.

Kevin Loo:

1) Turnstile – Glow On

The post-post-punk group from Baltimore has been a mainstay in the post-hardcore scene for more than a decade. Their blend of melody and blistering punk energy garnered them much deserved crossover success this year on their third studio album ‚Glow On‘. It was a superbly fleshed-out project, with interesting ideas beyond a typical punk hardcore sound. It even included a surprise guest spot from Blood Orange. It’s been so long since I’ve had a mosh that this album, and the accompanying live videos, from their 90s soaked lo-fi recordings, to fully realised hatefivesix productions, were a perfect escape from COVID lockdowns and the slow inexorable march into my 30s.

2) Kanye West – Donda

Every year can be a hectic one for any Kanye fan. This year proved to be the wildest yet. From multiple failed rollouts to ever-changing tracklists and guest features, to live performances that ranged from bewildering to downright spiritual… the DONDA release essentially redefined what it means to be an album-making artist these days. The final studio version, when we finally got it, is an expansive, at times meandering, journey across more than 20 tracks that could admittedly use a deft editor’s touch. Somewhere hidden in the mess, there is a bonafide modern Kanye West masterpiece, but for now, we get to enjoy the memory of DONDA as we experienced it.

3) Tyler, The Creator – Call Me If You Get Lost

This year, Tyler, The Creator once again soared to unpredictable heights. If IGOR was a surprising soft French nouveau reinvention, CMIYGL is another step in a similar direction, mature and self-reflexive yet somehow still playfully youthful in the way Tyler incorporates sounds and lyrical ideas from his past. It’s no surprise Tyler has said this is the album he feels most satisfied with its final result. Plus, there is a great satisfaction to be had hearing Lil Wayne say „Wolfgang Wolfgang“ in 2021.

4) black midi – Cavalcade

In a time of mass-produced pop-punk, rap and SoundCloud/Tik Tok stars, every now and then a group like black midi comes along and reminds you of the sheer excitement that can come from hearing something truly original. black midi is chaotic, artistic and technical all at once. Take the poetic balladry of a Gen Z Nick Cave or The National, and the cryptic nihilism of Radiohead or The Mars Volta, imbibed through a post-jazz math-rock filter, and you’re somewhere in the area of black midi’s expertise. (Honorable mention in this field of originality this year: The Armed!)

5) Limp Bizkit – Live at Lollapalooza 2021

A surprise entry for me this year, but Limp Bizkit’s renaissance seems to be at hand. They say that fashion and music trends move in 20-year rotations, and so here we stand at the beginning of a new era of nu-metal. In full dad garb, Fred Durst and co are doubling down on the whole joke, even naming their comeback album this year ‚…Still Suck‘. The album is so layered in irony, that it’s easy to forget that Wes Borland is unironically an extremely talented guitarist and that Limp Bizkit will always know how to get a party going.

Their live set at Chicago’s controversial COVID-era Lollapalooza this year was a reminder of what rock music stripped of pretension and politics could look like. Plus it was funny to think that „Rollin (Air Raid Vehicle Remix)“ is well older than most of the kids in the crowd.

✱ ✱ ✱

∎ Ďakujeme všetkým čitateľkám a čitateľom Swine Daily za vašu pretrvávajúcu podporu! Sledujte nás na Instagrame, SoundCloude, Facebooku či Twitteri. V roku 2022 pripravujeme novú špeciálnu aktivitu, oznam čoskoro! ∎

ヾ(⌐■_■)ノ♪