Je prirodzené, že charakter a vášne režiséra sa väčšinou odrážajú aj v jeho tvorbe. Pre Stanleyho Kubricka to však platí dvojnásobne. Americký režisér, vyrastajúci v newyorskom Bronxe, sa už od mladého veku začal zaujímať o médium fotografie, a to v celej jeho podstate. Sám si filmy vyvolával a neustálym dokumentovaním života okolo seba sa postupne naučil všetky princípy zachytenia momentu vo svojej prirodzenej kráse. Po dôležitom životnom kroku, keď predal svoju prvú fotografiu renomovanému časopisu LOOK, sa Kubrickova kariéra naplno odštartovala. Mladému fotografovi však tento status nestačil a tak začal so svojím kamarátom natáčať nízkorozpočtové dokumentárne filmy. Rýchlo sa prepracoval až k prvým hraným filmom – Bozk vraha a Zabíjanie, ktoré mu otvorili dvere do hollywoodskych štúdií. Začínajúci režisér si vo filmovej komunite rýchlo vydobyl uznanie, a to hlavne vďaka svojmu prirodzenému citu k estetickej usporiadanosti záberu a dobrému zmyslu pre organizáciu. Po niekoľkých neúspechoch v hollywoodskych produkciách sa Kubrick presťahoval do Veľkej Británie, kde naplno začal jeho umelecký rozvoj, postavený na svojráznom tematickom a štylistickom prístupe.
Nasledovali dva provokatívne, no komerčne úspešné, snímky – Lolita a Dr. Divnoláska alebo ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu, ktoré mu zabezpečili dobré finančné zázemie pre nový veľkolepý projekt – 2001: Vesmírnu odyseu! Nekonvenčná metafyzická sci-fi dráma, odohrávajúca sa v obrovskom časovom a priestorovom rozpätí sa okamžite stala najdiskutovanejšou témou vo vtedajších kinematografických kruhoch. Po prvých projekciách tohto veľkolepého počinu obec kritikov nenachádzala slov, základňa fanúšikov milujúca LSD stúpala a pojem žánru sci-fi už nikdy nebol tým, čím bol predtým. Film sa stal prelomovým a to najmä pre svoje vizuálne spracovanie, ktoré stojí na minimalistickom základe plnom dokonalých línií, farieb a svetelných efektov.
Práve nekonečný rozmer vesmíru a rôznych časových sfér, v ktorých dej filmu prebieha, dali Kubrickovi možnosť naplno využiť svoje fotografické schopnosti a nespútanú vizuálnu fantáziu. Divák sa pri pozeraní na zábery s veľkou hĺbkou ostrosti a zbiehajúcou sa perspektívou postupne ponára do zrekonštruovaného sveta budúcnosti rôznych tvarov, zvukov a futuristických výjavov. Predstavivosť preniká do vzdialeného univerza, kozmických planét a vesmírnych lodí, ktoré situujú diváka priamo do vnútra obrazu s nekonečnými pohybmi, odohrávajúcimi sa okolo neho.
Celý výzor filmu však stále pôsobí pomerne realistickým a prirodzeným dojmom, ak berieme do úvahy to, že bol natáčaný v 60. rokoch. V porovnaní s vtedajšou “sci-fi vesmírnou“ produkciou, akou bola napríklad Barbarella alebo Fantastic Voyage (filmy, ktoré dnes už môžeme považovať za vtipné vizuálne skvosty stojace na kulisovej estetike, ktorá vyžaduje veľkú dávku nadhľadu) pôsobila 2001: Vesmírna odysea ako ozajstné zjavenie z ďalekej filmovej a technickej budúcnosti. Za inovačným technickým prevedením tohto filmu stála širokouhlá optika Super Panavisionu 70, neobvyklé laboratórne spracovanie farieb a technologicky náročné špeciálne efekty. Cez dôkladné modely sférických objektov, frontálne projekcie, rotoscoping a ďalšie prepracované efekty bolo kozmické univerzum 2001: Vesmírnej odysei zachytené naozaj unikátnym a súčasným spôsobom. Veľký význam vo filme zohráva aj úloha kamery, ktorá je situovaná do pozície ignorujúcej gravitáciu a často z rôznych perspektív sníma esteticky zaujímavé priestory.
V 2001: Vesmírnej odysei sa pohybujeme v geometricky inšpirovaných miestnostiach zariadených novodobým nábytkom dotiahnutým do posledného malého detailu. Vidíme svet plný malých farebných obrazoviek, svetiel a moderných vymožeností, ktoré sú navzájom precízne farebne a kompozične zladené. Každá miestnosť má svoj vlastný štýlový charakter a svoju vizuálnu špecifickosť. Modrá zasadacia miestnosť so svetelnými stenami, obrovská biela hala s červenými futuristickými kreslami alebo chodby vesmírnych lodí, vytvárajúce rôzne svetelné a tvarové ilúzie. Kubrick vo filme použil nábytok mnohých známych dizajnérov ako Gorga Nelsona alebo Arne Jacobsena. Významným kúskom sú aj Djinn kreslá od Oliviera Mourgueho, ktoré sa vďaka tomuto filmu stali svetovo známe a úspešné na trhu. Umiestňovaním dizajnového nábytku do filmu ako súčasti vizuálneho stvárnenia záberov Kubrick prepojil dve umelecké odvetvia a svojmu dielu tak pridal istú vnútornú podstatu.
Scény v 2001: Vesmírnej odysei sú snímané väčšinou vo veľkých celkoch, v ktorých môžeme pozorovať Kubrickov zmysel pre vytváranie imaginačnej, svetelnej a kompozičnej krásy. Širokouhlé zábery, často trvajúce niekoľko minút, poukazujú práve na majstrovskú estetickú skladbu obrazu, ktorá v spojení s klasickou hudbou Johana Straussa či György Ligetiho pôsobí veľkolepým dojmom pripomínajúcim ozajstné umelecké dielo. Film 2001: Vesmírna odysea aj po niekoľkých desiatkach rokoch stále pôsobí ako novodobý film, ktorého nadčasovosť stojí práve na jeho realistickom stvárnení budúcnosti, vizuálnej kvalite a dôkladnej výtvarnej kompozícii.
2001: Vesmírna odysea je vo svojej podstate introvertný, pomalý a ideovo ťažko uchopiteľný film, ponárajúci do vnímania a pocitov postáv, rovnako ako aj do hĺbky krásnych záberov, ktoré vťahujú diváka do kozmického univerza plného rôznych inštalácií a premyslenej obrazovej výstavby. Kubrick začal byť vďaka tomuto filmu vnímaný ako priekopník novej filmovej estetiky, ktorá sa stala v mnohých prípadoch učebnicovým príkladom inovatívnych špeciálnych efektov, nekonvenčnej práce kamery a mizanscény v novodobej kinematografii. K tomuto výsledku prispela najmä rozvážnosť, cit pre detail a fotografická predstavivosť Kubricka ako vizuálneho a filmového umelca, ktorého štýl sa stal kultovým a nezameniteľným.
–
Text: Klára Mamojková / Článok je z našej novej rozširujúcej sa filmovej sekcie. Môžete sa tešiť na viac článkov o kinematografii od našich redaktoriek Kláry či Petry Matuškovej
Pre exkluzívne fotky, videá a iné novinky nás sledujte aj na Instagrame, Twitteri či Facebooku.
Pridaj komentár