“Ako môžeme vizualizovať to, čo je organické, somatické a vo vnútornostiach? Máme sa zmieriť s tým, že niektoré časti nášho tela zostanú navždy zahalené tmou?” pýtajú sa kurátori Šimon Kadlčák a Daniel Hüttler v prvej časti trilógie Spooky Butt.
Podobne ako priestory katakômb Centra experimentálneho divadla (CED), Bio-Organic / Somatic Digestion predstavuje možnosť nahliadnuť do miest neprístupných bežnému ľudskému oku. Návštevník výstavy sa stáva jej predmetom; objaví organické procesy vlastného tela, ktorých je iba paralyzovaným svedkom. Trávenie figuruje na výstave ako autonómny, esenciálny proces, ktorý nemožno priamo ovplyvniť; práve naopak, tráviaca sústava ovplyvňuje nás. Dokáže spôsobiť bolesť, potešiť i zastrašiť, spozornieť i volať o pomoc.
Samotné katakomby v prvej časti výstavy predstavujú inscenáciu tráviaceho traktu, ktorú spoločne stvárnia maľby, sochy a vystúpenia. “Kinke Kooi vytvára v svojich maľbách diagramy týchto procesov, ktoré diváka vtiahnu do imaginárneho priestoru trasnpersonálnych úrovní – priestoru, ktorý Csaba Kis-Róka zaplní svojou brutálnou explicitnosťou.” – vysvetľujú kurátori.
Tématem „člověka“ se zabývám jednoduše proto, že lidskou perspektivu nedokážeme opustit nebo odmyslet – to jak vnímáme svět, je zkrátka skrz naskrz lidský pohled. Může to možná být zajímavé v kontextu toho, že v minulosti (a nebo pořád, pokud zafáráme dostatečně hluboko) jsem se věnoval spíš „kosmickým“, abstraktním, filozofickým, až skoro ontologickým otázkám po způsobu uspořádání světa. Možná, že jsem se v určitou chvíli snažil od tématu lidskou perspektivu i oddělit, nutně jsem ale nakonec dospěl k tomu, že to není možné. Takže asi pokračuju pořád ve „svém výzkumu“, jenom jsem postupně dospěl do bodu, kdy jsem si uvědomil, že abych mohl zkoumat svět, musím zkoumat především svoje vlastní nastavení, se kterým k němu přistupuji. Naším limitem je tělo – vysvetľuje Šimon Kadlčák, český kurátor a umelec.
Spooky Butt rozhodne nie je Kadlčáková antropocentrická premiéra – v jeho diplomovej práci Reality (2017) sa zameral na človeka ako súčasť koordinovanej masy, konkrétne na futbalového fanúšika vo fanklube. Na výstave O čem sním x když náhodou spím boli centrom jeho pozornosti rôzne ľudské identity – politické, rasové či sexuálne.
“Nemyslím si, že jde o něco osobního, jedinečného nebo nepřenositelného – právě naopak. Spooky Butt by měl být i takový test na diváka, jestli se shodneme na tom, že určité aspekty naší tělesnosti vnímáme jako traumatické a jestli to máme společné. Nesnažíme se přitom popisovat traumata odvozená od společenských norem. Otázka je, jestli existuje nějaký základní nesoulad, který pociťujeme vůči tělu – tedy tomu, co považujeme za sebe samotné, tomu jedinému, co skutečně máme. Jestli pocity určité nepatřičnosti naší hřmotné tělesnosti a některých jejích projevů zažíváme všichni, aniž by nám tyto pocity byly vnucené nějakou výchovou. Domníváme se, že ano a diskuzi na tohle téma chceme výstavou otevřít.”
Druhý diel výstavy, Bio-Efficient / Recursive Procession, možno v skratke opísať ako antropomorfický. Protagonistom bude naďalej ľudské telo, ale tentokrát v procese zmeny. Zmeny, ktorá prichádza s dobou a jej (ne)prospešnými inováciami. Aký vplyv majú kozmetické prípravky, farmaceutiká, plastické operácie a protézy na ľudské telo, jeho identitu či prirodzenosť? Opäť ide o exploráciu neznámeho, no tentokrát pod vplyvom vonkajších faktorov.
„Môj život v Mexiku a moja migrácia do európy rozhodne podporila moju chuť objavovať to, čím sa ostatný nezaoberajú,“ vysvetľuje kurátor Daniel Hüttler . „Keďže Mexiko je európskou kolóniou už vyše 500 rokov, stále som mal v sebe veľký epistemologický rozpor. Poznávanie samého seba do vopred nepoznaných hĺbok mi značne uľahčilo úspešnú integráciu a adaptáciu do európskej spoločnosti.“
Ak ľudské telo napadne parazit, dokáže sa s ním samo vysporiadať? Dokáže človek vlastné telo opustiť? Odpovede na tieto otázky ponúkne Co-Parasitic / Microbial Regression, finále série Spooky Butt. Ukáže ohroziteľnosť ľudského tela ako schránky, ktorá je napadnuteľná a zneužiteľná. Vnútro človeka sa stáva zraniteľným, priam bezmocným, no zároveň ponúka možnosť úniku, ktorá však nie je o nič príjemnejšia.
Spooky Butt je jedinečnou možnosťou explicitne nahliadnuť do vlastného vnútra. Každý vstup do katakômb CED vás pohltí, spracuje a vylúči. Omniprezentná je akási hrôza z telesnosti, ktorú zažíva každý z nás, nehľadiac na to, či si to uvedomujeme, alebo nie. „Pocit zhrozenia, strachu či úzkosti je rozhodne zámerom výstavy,“ vysvetľuje Daniel Hüttler. „Každá z troch častí výstavy sa zaoberá rôznymi iteráciami stretnutia človeka s „neznámym“ vlastného tela. Hlavným estetickým zámerom výstav je ponúknuť niekoľko perspektív na túto tému. Analyzujeme strach, či po fyziologickej, psychologickej alebo materiálnej forme tak, aby návšetvníci mali možnosť skúmať nepoznané časti vlastného tela.“
2–11/7 Spooky Butt 1: ???-??????? / ??????? ?????????
4–15/8 Spooky Butt 2: ???-????????? / ????????? ??????????
4–12/9 Spooky Butt 3: ??-????????? / ????????? ??????????
Vernisáž druhého dílu proběhne 4.8. od 18:00 v Katakombách CED. Doprovodný program proběhne 5.8. od 18:00, více informací najdete na webu nebo na Facebooku. Komentovaná prohlídka proběhne 15.8. v 15:00.
Umelci a umelkyne: Csaba Kis-Róka, Kinke Kooi, Markéta Wagnerová, Štěpán Brož, Marek Delong & Anna Slama, Kea Bolenz, Frank Yunker, Daniela Ponomarevová, Judita Levitnerová, Saon, Julie Villard & Simon Brossard, Chin Tsao, Leon Eisermann, Sebastian Mittl, Laura Lintrup, Petr Nápravník, Lukas Posch, José Eduardo Barajas.
●
Text: Viktor Jenčuš
Pridaj komentár