Pri našej nepravidelne-pravidelnej sérii mladých vizuálnych umelcov sme narazili na obrazy, na ktorých medvede flirtujú s mladými polonahými ženami. Znie to absurdne no obrazy sú prekvapivo od slovenskej mladej maliarky Kataríny Janečkovej Walshe. Prečítajte si zaujímavý rozhovor o Slovensku, živote na texaských rančoch, o ateliéri v New Yorku a o tom, prečo práve medvede a ženy.
Katarína vyštudovala maľbu na VŠVU v Bratislave pred 4 rokmi. Popri štúdiu sa venovala aktívne športu, vyhrávala medzinárodné súťaže vo wakeboardingu stala sa aj majsterkou sveta v tomto ojedinelom športe. No napriek tomu pracuje na svojej kariére maliarky-umelkyne. Katka žije v Spojených štátoch, maľuje naplno vo svojich dvoch ateliéroch v NY a Texase a popritom jazdí na koňoch na prériách. Nie je to obyčajná umelkyňa.
Rozhovor sme doplnili o exkluzívne fotky z magazínu Novembre na ktorých pózovali kulturistky pred Kataríninymi obrazmi a hudobný mix skladieb, pri ktorých pripravuje svoje diela. Mix si môžete zapnúť na konci článku. ▼▼▼
Vyštudovala si maľbu na VŠVU v Bratislave v 4. ateliéri maľby u prof. Ivana Csudaia. Sleduješ česko-slovenské výtvarné prostredie?
Posledné roky mi, bohužiaľ, ušli prieskumy VŠVU, ale sledujem aspoň tých, ktorých som poznala ešte z ročníkov podo mnou a výtvarníkov, ktorí mi boli vždy srdcu blízki ako Julča Mrvová alebo Matej Fabian, s Andrejom Dúbravským som non-stop v kontakte, tak ten mi trošku referuje to, čo je nové, čo je dobré. 🙂
Na tvojich maľbách vystupujú mladé ženy v erotických scénach s medveďmi. Prečo práve táto kombinácia, prečo medveď? Popisuje nejaké ideálne mužské vlastnosti?
Pre mňa, ako pre ženu, je prirodzené identifikovať sa so ženami, ktoré maľujem, a už menej dôležitá je pre mňa identita muža na obraze. Vlastne by som ju najradšej úplne zatajila, pokiaľ nejde o niekoho, koho ľúbim, obdivujem, kto pre mňa niečo znamená. Medveď mi preto úplne vyhovuje, umožňuje divákom a mne samej si zvyšok predstaviť, dosadiť si namiesto medveďa kohokoľvek chceme, to by sa s konkrétnou tvárou dalo ťažko. Občas im dám okuliare alebo pýriace sa červené líčka a načrtnem tak ich povahu či úmysel a niekedy sú len veľkou čiernou postavou, ktorá dá oku priestor si oddýchnuť medzi všetkými tými farbami a ťahmi štetca.
Niekedy medveďa zobrazujem ako milenca, pozorovateľa, hravé zvedavé medvieďa, starého perverzného medveďa, alebo ako symbol ochrany a bezpečia. Celkom sa pri vytváraní príbehov a vzťahov na obrazoch zabávam, podvedome si kladiem otázky a zároveň si odpovedám na veci, ktoré ma zaujímajú či trápia.
A napokon si obrazy divák vysvetľuje po svojom, závisiac od jeho zážitkov, predstavivosti a fantázii, čo je tiež super, a rada tieto interpretácie počúvam. 🙂
Máš svojho vlastného agenta na predaj diel alebo si predaj a výstavy manažuješ sama? Zarábaš si na živobytie maľbou?
V USA sú agenti veľmi populárni a určite by mi to uľahčilo život, ale zatiaľ mám pocit, že to ide celkom fajn aj na “vlastnú päsť” a vďaka spolupráci s galériami, ktoré ma momentálne zastupujú v Londýne, Seattli, New Yorku, Dánsku a v Taliansku. Tie sa starajú aj o veľtrhy a ďalšie výstavy a taktiež si niečo manažujem aj sama.
Ale mať asistenta je ozaj super. Raz som mala v New Yorku asistentku-internistku, ktorá si ma vybrala v rámci jej štúdia. Nosila mi džúsy, vymieňala vodu na štetce, čiže konečne som mala na obrazoch čisté farby, haha, taktiež mi zatvárala farby a pomáhala fungovať trošku racionálnejšie, to sa mi ozaj zišlo. Bola som trošku neschopná jej dávať akékoľvek úlohy, to mi bolo ozaj blbé, takže ak by som mala mať ďalšiu asistentku, asi by to musel byť niekto, kto sám odpozoruje, v čom som neschopná a ako mi pomôcť.
Na živobytie si maľbou zarábam už dlho, veľmi sa tomu teším, mám všetko, čo na tvorbu potrebujem. Aj keď tu v USA majú platy o toľko vyššie od našich slovenských, že ak by som sa im chcela vyrovnať, musela by som ešte popri maľbe robiť napríklad trénerku v posilňovni. 🙂
Opíš nám svoj ateliér. V akom prostredí najradšej maľuješ?
Ateliéry mám dva, jeden v našom dome v Texase, ktorý mal byť najprv “baby room”, a potom sme sa s manželom zhodli, že ešte chvíľku si v ňom budem užívať maľovanie ja, a ďalší v New Yorku. Ten texaský je jednoduchá izba s výhľadom na dve palmičky a na sliepky a je vtipné, že ten newyorský zas slúžil pred 100 rokmi ako stajňa a pekáreň. Ten je celkom veľký a má skvelú atmosféru, drevené trámy a podkovu na dverách. Nachádza sa v Chelsea, hneď pri Whitney Museum a všetkých fancy galériách ako Gagosian či David Zwirner, kam je super si odbehnúť a vyvetrať myšlienky.
Ľahšie sa mi asi maľuje, keď je škaredo a neťahá ma to von, a tiež mám rada, keď si dáme napríklad s Andrejom Dubravským alebo Julianou Mrvovou, ktorá bola u mňa v Texase na ‚maliarskej rezidencii‘, nejakú ‚kreatívnu hodinku‘, keď sa rozprávame, prípadne pri nejakom drinku si len tak kreslíme blbosti a nakoniec sú z toho úplné veľdiela, alebo aj nie, ale je to sranda.
Myslíš si, ak by si zostala na Slovensku, že by boli tvoje maľby iné? Ovplyvňuje ťa pri tvorbe najmä prostredie?
Myslím si, že určite áno. Ťažko povedať, či by boli lepšie alebo naopak, ale to, že som si prešla rôznymi štádiami smútenia za domovom a rôznymi ‚extrémnymi situáciami‘, ako bývaním v opustenej kanadskej rybárskej dedine, súťažením vo fitnes alebo to, že momentálne trávime kopec času na divokých texaských rančoch, sa očividne odzrkadľuje v mojej tvorbe. Vlastne, každá cesta niekam mi vždy priniesla zopár nových vecí, názorov a zmien.
Počúvaš pri maľovaní hudbu? Akú?
Popravde som dosť pozadu, čo sa trendov týka, vždy, keď niečo objavím, tak je to už rok-dva staré. Ak nemám v ateliéri spoločnosť, čo mi DJuje, tak počúvam Ninu Simone, všelijaké dirty dancing mixy a kubánske rytmy, občas rádio a aj country, odkedy žijem v Texase, Johny Cash, Waylon Jennings a iné guilty pleasures. Babka s dedkom by na mňa boli pyšní, haha. Alebo si popri maľovaní púšťam dokumentárne filmy, akurát že na tie zvieratá nevidím, lebo pozerám na plátno, tak si predstavujem.
Aké umelecké blogy, časopisy sleduješ? Čo ťa v poslednej dobe najviac zaujalo zo sveta umenia? Máš nejakých obľúbených umelcov zo súčasnosti?
Znie to primitívne, ale Instagram 😀 ? Skoro každý dobrý súčasný, ale aj zlý umelec, galerista, kritik či galéria má dnes Instagram. Cecily Brown, Nicole Eisenman, preklikávam sa bársčím, nachádzam nových umelcov, galérie, články, ale ako každá sociálna sieť, zožerie to veľa drahocenného času. Ale keď som práve v Texase, sociálne siete mi dosť pomáhajú necítiť sa úplne “out of the art world” a na konci sveta. Výstavy tých umelcov, čo si tam nájdem, sa potom snažím pozrieť naživo, keď cestujem. Nedávno som fotila fotoshooting s kulturistkami a mojimi maľbami pre NOVEMBRE magazine, ten je napríklad fajn, a inšpiratívne sú tiež návštevy ateliérov ostatných umelcov.
👇 👇 👇 Tu si už vypočujte skladby, pri ktorých Katarína maľuje vo svojich ateliéroch 👇 👇 👇
–
Otázky: Veronika Dobálová, Foto: Katarína Janečková Walshe
Pridaj komentár