Marie Tomanová a jej intímny ženský svet fotografie

Ahoj, žiji v NYC, v Brooklynu. Cesta sem byla dost klikatá a hrbolatá, ale jak se říká, kdo si počká, ten se dočká.” Takto znejú úvodné slová českej fotografky žijúcej v USA – Marie Tomanovej v liste, ktorý písala pre zahraničný blog. Marii sme zastihli cez email v East Village na ceste domov do Brooklynu, kde išla pracovať na fotkách pre jeden americký časopis. “Je krásný podzimní odpoledne a svítí sluníčko! Je fakt nádherné. Docela romantika!

Marie pochádza z Mikulova z Moravy, študovala v Brne Vizuální tvorbu na Pedagogické fakultě na Masarykovej Univerzite. V 26 rokoch sa zrazu ocitla ako absolvent na trhu práce, no nevedela si nájsť prácu ako umelec. “A popravdě, český umělecký svět mi nevyhovoval ani příležitostmi ani atmosférou, která v něm byla. Byla jsem dokonce natolik znechucená celou atmosférou na FaVU a vztahy mezi umělci, že jsem se rozhodla, že už štětec do ruky nevezmu a odjela jsem do Ameriky jako au-pair.” Odkedy odišla už ubehli 4 roky a domov sa nevrátila.

Svoju životnú cestu našla až v USA a stala sa fotografkou, ktorá fotí pre uznávané magazíny (Sticks and Stones agency, The Observer, Cry Baby Zine, Posture Mag), vystavovala v 17 galériach v Brooklyne (A.I.R. Gallery, Gallery Sensei, Target Gallery, Pleat Gallery) a vie si predstaviť, že bude tvoriť hocikde na tejto planéte. Lebo miluje život, aký je. Spontánny a plný nečakaných zvratov. Marie Tomanová.

Tomanova_Marie-8

Vo svojej práci s fotografiou sa zaoberáš sexualitou, ľudskou identitou a genderom. Prečo práve tieto témy?

Identita ako taká ma vždy fascinovala. Ako teenager som strávila hodiny písaním denníka a snahou prísť na to, kto som a prečo som. Identita je krehká, tvárna a premenlivá a mňa zaujíma do akej miery je ovplyvnená genderom, sexualitou, vekom a kultúrnym prostredím z ktorého pochádzame. Zaujíma ma, ako veľmi je utváranie našej identity ovplyvnené prijatím alebo práve zamietnutím zo strany spoločnosti a ich spoločenských predpokladov. Táto téma je ešte viac aktuálna v dnešnej dobe, kedy miznú genderové hranice a vzniká úplne nový priestor a pohľad na to, ako vnímame identitu a gender.

Ovplyvňuje ťa pri tvojej tvorbe aj prostredie v ktorom žiješ (Brooklyn)?

Určite! NYC je v mnohých smeroch radikálne, experimentálne a miestne prostredie a spoločnosť je oveľa otvorenejšia novým myšlienkam a postojom. Dnešná Brooklynska generácia dvadsaťročných sa nebojí používať neutrálne gender oslovenie, pokiaľ to je práve to, čo správne popisuje ich gender identitu. Na vstupnom formulári k lekárovi v NYC je na výber hneď z niekoľkých gender možností – od „He“, „She“, „They“, „Ze“ až po „A pronoun not listed“. Aj to sa odráža v mojej práci a v novej sérii portrétov mladých ľudí, na ktorej práve pracujem.

V Česko-Slovenskom prostredí sa tieto témy začínajú veľmi pomaly dostávať na povrch. Sleduješ situáciu v Čechách? Máš na to nejaký názor?

V Čechách mám mnoho priateľov s ktorými som študovala a ktorí sú aktívni na umeleckej scéne, stále udržujeme kontakt. Samozrejme sledujem aj množstvo ďalších mladých českých umelcov cez rôzne internetové siete. Bohužiaľ, v Česku som nebola už pár rokov, takže nechodím na vernisáže a nemám taký prehľad, ako by som si želala.  Veľmi ma však teší, že počúvam od amerických priateľov, ktorý sa šli pozrieť do Čiech, že brnenská a pražská umelecká scéna majú berlínsky nádych. V Brne som študovala niekoľko rokov a som rada, že sa tam vracia množstvo mladých ľudí, ktorí vycestovali do sveta. Teraz tam prinášajú svoje nápady a to, čo na cestách videli.

Tvoje fotografie v sebe skrývajú jasný odkaz o tom, že aj žena má svoje túžby a chce byť sama sebou. Fotky ukazujú voľnosť ženy vo svojom vlastnom svete. Je to to čo by si chcela odkázať cez svoju tvorbu ľuďom?

Moje autoportréty sú kombináciou vnútorného pohľadu do ženského sveta a hravou provokáciou. Našla som samú seba, cítim sa dobre vo vlastnom tele a naplňuje ma rebelsky behať nahá po lúkach a cítiť tú slobodu. Byť sama sebou a plniť si svoje sny je krásne! Želala by som si, aby moje fotky navnadili diváka k zamýšľaniu sa o tom, kto je, kto naopak nie je a o čom vo svojom vlastnom vnútri sníva!

Na svojich fotografiách často vystupuješ ty sama. Je pre teba jednoduchšie fotiť samú seba? Prečo?

Je to skôr iný prístup práce. Keď fotím samú seba, tak je to intímnejšie a vnútornejšie. Taký skoro až meditatívny proces. Páči sa mi byť pred a za fotoaparátom a mať celkovú kontrolu nad tým ako bude výsledný obraz vyzerať. Naviac ma na začiatku fascinovalo vidieť samú seba v novom „americkom“ prostredí a pomohlo mi to vyrovnať sa sama so sebou. Teraz už fotím aj priateľov a ľudí, ktorých len tak oslovím na ulici. Nedá sa povedať, že fotiť autoportréty by bolo jednoduchšie, ale je to proces, ktorý ma baví.

Aký je život mladej českej fotografky v New Yorku? Už tam žiješ dlhšiu dobu…

Perfektný! Preto tu stále som a nevraciam sa :) Som spokojná. Nie je to vždy jednoduché, ale to nie je nikde… V NYC je obrovská konkurencia, ale zároveň omnoho väčšie možnosti. Je to hektický život, ale mne sa práve páči, že sa stále niečo deje! Žije tu množstvo mladých, nádejných umelcov, designerov a modeliek a je úžasné sa s takýmito ľuďmi stretávať a spolupracovať!

Tomanova_Marie-3

Ako vyzerá tvoj bežný deň v New Yorku? Čím si zarábaš na nájom?

Ja ani nemám taký ten „bežný“ deň… Ono sa to dosť mení. Vstávam skoro ráno a trávim množstvo času na počítači. Dvakrát – trikrát týždenne fotím a tie zvyšné dni editujem. Do toho plánujem výstavy a jazdím do tlačiarne tlačiť. Od februára som už mala 17 výstav a ďalšie dve budú v novembri. Pritom všetkom musím nejako zarobiť na ten nájom, ktorý je v NYC nekresťansky vysoký. Takže asistujem fotografom na veľkých reklamných kampaniach, fotím večierky a vernisáže a na pol úväzku strážim newyorskému rabínovi dcéry. Snažím sa uchrániť si aspoň jeden deň v týždni na svoje osobné voľno, kedy si zájdem na kávu, jazdím s priateľom po city na bicykli a chodíme po výstavách! A veľmi rada varím a pečiem!

Na akých projektoch momentálne pracuješ?

Za dva týždne odlietam na mesiac do Kalifornie pracovať na nových fotkách. Budem tam kúsok od národného parku Redwoods, ktorý ma jedny z najväčších stromov aké som kedy videla. Je to nádhera! Na začiatku novembra bude vernisáž výstavy na ktorej spolupracujem s ďalšími českými a americkými umelcami v East Village. A na rok 2016 plánujem prvú solo show!

Zdokonaľuješ sa vo fotení aj navštevovaním kurzov alebo chodíš na stáže?

Na stáže nechodím. A jediné kurzy na fotku, ktoré som absolvovala, tak boli na School of Visual Arts v roku 2012-2013.

Tomanova_Marie

Tomanova_Marie-2

Fotky zo súčasného pobytu Marie v severnej Californii exkluzívne pre Swine Daily

Ako si sa dostala k foteniu? Aký bol tvoj prvý fotoaparát?

S fotkou som začala potom, čo som sa presťahovala do NYC a videla som výstavu Francescy Woodman v Guggenheim múzeu. Jej autoportréty na mňa silne zapôsobili. V Čechách som vyštudovala maľbu a zaoberala som sa autoportrétom už vtedy. Ale až po navštívení jej výstavy som sa rozhodla presedlať na fotenie. Môj prvý fotoaparát bol Canon rebel XS.

Spolupracovala si na zaujímavom projekte o feminizme s galériou A.I.R. v New Yorku. Mohla by si nám o tejto spolupráci povedať viac?

Galéria A.I.R. organizovala veľkú skupinovú výstavu súčasného feministického umenia v spolupráci s Women’s Caucus for Art a kurátorkou bola úžasná Catherine Morris z Brooklynskeho múzea. Výstava sa volala “Who’s Afraid of Feminism” a predstavila práce umelkýň naprieč generáciami. Bolo pre mňa cťou byť vybraná Catherine Morris a vystavovať v galérii, ktorá bola založená ako prvá nezisková galéria podporujúca ženské umenie v Spojených štátoch. Celá výstava je k nahliadnutiu na webe A.I.R. Galerie.

Tomanova_Marie-9

Plánuješ výstavy aj v našich zemepisných šírkach?

V budúcnosti. Určite.

Aké umelecká blogy alebo časopisy sleduješ a inšpirujú ťa? Čo ťa v poslednej dobe najviac šokovalo, zaujalo zo sveta fotografie, umenia?

Trávim veľa času na Instagrame. Mám tam množstvo obľúbených časopisov a malých publikácií. Práve tento mesiac som bola v MoMA Ps1 na NY Art Book Fair a bola som milo prekvapená, aké množstvo umelecky zameraných časopisov a magazínov tam bolo!

Veľmi ma zaujala výstava Juergena Tellera v David Zwirner Gallery v Chelsea, ktorá začala pred niekoľkými dňami. Je tam prierez celou jeho tvorbou, od portrétov po krajinky a zátišie. Má to neuveriteľnú atmosféru.

Ako veľmi upravuješ fotografie? Si skôr za autentickosť vo fotografii?

Neupravujem takmer vôbec. Photoshop nepoužívam.

Akú počúvaš hudbu?

V hudbe nemám úplne vyhranený štýl. Rada počúvam vážnu hudbu, občas si pustím klasiku ako Alanis Morrisette alebo The xx. Keď mám nostalgickú náladu tak staré pecky od Lucie. A inak väčšinu času keď pracujem na počítači tak počúvam miestne verejnoprávne rádio.

Marie sa momentálne nachádza v severnej Kalifornii kam sa vybrala na mesačný inšpiratívny pobyt. Býva v karavane na vrchole kopca uprostred lesov a lúk s výhľadom na oceán. A veľa fotí.

Otázky: Verana Dobal

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *