Najlepšie albumy roku 2015 podľa Swine Daily

Rok 2015 sa týmto dňom definitívne končí a je tu čas aj na dobre známe rebríčky a rekapitulácie. V poslednom článku roku vám prinášame náš výber najlepších albumov podľa redaktorov a priateľov Swine Daily. Na konci článku nájdete záverečný playlist s obľúbenými pesničkami zo všetkých 30 albumov od 6 ľudí. Každý vybral svojich top 5 albumov roku. V našom výbere nájdete súčasnú elektroniku, hip-hop, ženské speváčky, indie-rockové kapely, jazz aj novodobú ekvádorskú hudbu. Príjemné počúvanie!

Verana, fotografka, redaktorka:

Kiasmos – Swept

Ólafur s Janussom vytvorili veľký vír medzi fanúšikmi techna a Islandu. Kiasmos vo svojom debutovom EP ukázali ako sa dá skombinovať klasická hudba s technom, takým spôsobom, že to zaujalo aj môjho otca milujúceho operu a klasickú hudbu. Swept je podľa mňa zlomovým audio dielom, ako v kariére Ólafura Arnaldsa tak aj medzi priaznivcami electro hudby.

Deaths – Under Old Sun

Kedysi bol Girls on Drugs v Prahe. Teraz žije v Berlíne a tvorí v melancholicky 80-tkovej kapelke Deaths. Ich debut Under Old Sun bol prijatý s veľkými očakávaniami, avšak nesklamali. Láska k synťákom, ponurej atmosfére, jednoduché vokály a vizuálny minimalizmus je poprepletaný s komornou atmosférou na ich live koncertoch. Deaths sú kapelka, ktorá má svojú základňu fanúšikov už takmer po celom svete. Je len otázka času kedy sa vydajú na svetové turné. Pre mňa určite druhý naj album roka.

PINS – Wild Nights

Veselé, divoké baby z Mančesteru, vystúpili na Pohode, na Waves v Bratislave a zanechali za sebou vlnu punk-rocku v tomto sivom Slovensku. Kapela album Wild Nights nahrávala v štúdiu na púšti v Californii. Songy sú ľahko zapamätateľné, bezstarostné texty sa kombinujú s gitarami a mini sukničkami s červeným rúžom na perách. Nevadí, že sú to ženské, vedia ako znie rock.

Mac Demarco – Another One

Mac Demarco bol tento rok na Pitchforku takmer každý deň. Vyšiel mu nový album Another One, bol na svetovom turné, youtube je plný Macových vtipných videí. Sú vtipné dovtedy dokiaľ ich nepozeráte každý deň. Album je opäť s kratšou stopou (do 30 min) je plný nezameniteľné kvílenia gitary, čo je fakt pre Maca typickým rozpoznateľným prvkom. “Rybárov” album pôsobí totálne bizarne na naše zemepisné šírky. A práve preto ho zaraďujem medzi TOP 5. Je veselý a smiať sa chcem.

Yumi Zouma – II

V Yumi sú štyria. Ak sa vám páči hudba Lorde alebo Jenny Hval, skombinujete si to s 80-tkovými synťákmi a dreamy atmosférou vznikne Yumi Zouma. Je to snové, veselé a šťastné. Sú z Nového Zélandu, hrajú len 3 rok a ich album II by ste si najradšej pustili pri bazéne s koktejlom. Synt pop pre večne mladých.

Krištof, šéfredaktor:

Knxwledge – Hud Dreems

Losangeleský producent Glen Boothe aka Knxwledge vydal tento rok plnohodnotný beatový album Hud Dreems na labeli Peanut Butter Wolfa Stones Throw Records. Ponúka tu komplexnejšie a pestrejšie inštrumentálne skladby ako na svojich predošlých projektoch. Výborne tu mixuje jazz, funk, soul či hip-hop 70tych rokov a jeho beaty sám považuje za “rapper proof”.

Earl Sweatshirt – I Don’t Like Shit I Don’t Go Outside

Mladý raper Earl Sweathsirt je azda najoriginálnejším a najvyššie hodnotením interpretom z hip-hopového kolektívu Odd Future. Po debute Doris z roku 2013 prišiel tento rok s výbornou nahrávkou s výstižným názvom. Na albume Earl hudobne dospel a ide o serióznu rapovú nahrávku, ktorú uznáva napríklad aj Kendrick Lamar.

Kamasi Washington – The Epic

Naozaj epický (a zároveň debutový) album od losangeleského saxofonistu a jazzmana Kamasi Washingtona spôsobil takú pozornosť na celej hudobnej scéne, ako už dlho nie žiadna jazzová nahrávka. Ide o rozsiahly troj-album, ktorý Kamasi nahral s celým orchestrom a speváckym zborom. Jedna z udalostí roka.

Dr. Yen Lo – Days with Dr. Yen Lo

Ka, občianskym menom Kasaam Ryan, je rapper z časti Brownsville, Brooklynu. Pre mňa osobne patrí medzi jedných z najtemnejších a najtajomnejších rapperov súčasnosti. Svojou kvalitnou lyrikou, technikou a zmenami vo flow v kombinácii s brutálne minimalistickou produkciou DJ-a Preservation si Days with Dr. Yen Lo jednoznačne zaslúžia miesto v tomto rebríčku. Jednoduché čiernobiele videoklipy sú trefnou vizualizáciou k hudbe.

Nicola Cruz – Prender el Alma

Ekvádorského producenta Nicola Cruza určite nenájdete v rebríčkoch Top 5 albumov na Slovensku ani v Česku, no podľa nás si to skúsený a talentovaný producent z argentínskeho ZZK Records určite zaslúži. Koniec koncov, hneď ako sme ho objavili, sme o tom písali v článku a zaradili sme ho aj do nášho playlistu. Tradičnú latinskoamerickú hudbu na najnovšej nahrávke kombinuje s modernými beatmi, vplyvmi hip-hopu, reggaetonu a tanečnej elektroniky.

Dodo, externý redaktor z Prahy:

Kendrick Lamar – To Pimp a Butterfly

Kendrickov najnovší album splnil všetky moje očakávania. Je to nadčasová a veľmi silná vec, o ktorej sa určite bude hovoriť ešte veľmi dlho a jej odkaz len tak skoro neutíchne. Majstrovské texty aj samotný prednes – K.Dot neznie rovnako ani na jednej z 15 skladieb a album samotný je napriek rôznorodosti jednotlivých stôp veľmi ucelený a konzistentný; nehovoriac o vynikajúcom muzikantskom zastúpení. Top 3 piesne: Wesley’s Theory, i, Alright.

Oneohtrix Point Never – Garden of Delete

Daniel Lopatin sa v roku 2015 vrátil s albumom Garden of Delete, ktorý som si obľúbil rýchlejšie ako ten predchádzajúci, R Plus Seven. Na “Garden” Daniel trochu pritvrdil, album je temnejší, depresívnejší, miestami tajomný. Obľúbené skladby: Ezra, Sticky Drama, Mutant Standard.

Squarepusher – Damogen Furies

Ďalší počin z dielne Toma Jenkinsona a album, ktorý mi počas tohto roka robil častú spoločnosť a ku ktorému som sa priebežne vracal. Náročnejší posluch, album je totiž veľmi bohatý na drsné rytmy plné rôznych elektronických zvukov a nekompromisných melódií. Obľúbené skladby: Stor Eiglass, Exjag Nives, Baltang Arg.

Čisté Tvary – Zem Nás Chce Čistých

Návrat kultovej slovenskej kapely je pre mňa najväčším a najpríjemnejším prekvapením spomedzi albumov, ktoré vyšli v roku 2015, a to nie len čo sa domácej scény týka. Zvukovo dokonalá nahrávka (produkcia ČT a Oskar Rózsa, mix a mastering OR a Scott Hull), prepracovaná do posledných detailov, s krásnymi, mystickými textami Juraja Péča, ktorý na albume prekvapil veľmi pôsobivým, neopočúvaným spevom. Album vyšiel v septembri, po dlhej, osem ročnej pauze od predošlého (Rita von Anarchia) a napriek skutočnosti, že som si ho obľúbil takmer okamžite, sa k nemu neustále vraciam a stále nachádzam nové a nové zvuky a momenty. Tento album považujem za to najlepšie, čo na domácej scéne vzišlo za posledné roky (ak nie desaťročia). Obľúbené piesne: Prach Prikryl Nás, Lavíny, Oblohy Iných Časov. Srdcovka: Krv Ako Hustá Tečie Voda, s prekrásnou melodickou zmenou v druhej polovici skladby a s nádherným textom.

Tame Impala – Currents

Moja “letná” srdcovka. Album plný chytľavých, pozitívnych melódií, s výborne zvolenými nástrojmi a zaujímavou, miestami až “retro” produkciou. Presvedčivejší spev a aj lepší inštrumentálny výkon, ako na predchádzajúcich nahrávkach TI. Obľúbené skladby: Let It Happen, Yes I’m Changing a New Person, Same Old Mistakes.

Vít, pražský priateľ Swine Daily (má na starosť redesign našej stránky)

Hotline Miami 2: Wrong Number (O.S.T.)

Těžko se vyrovná překvapení z předchozího dílu, ale stále se tento – takřka padesátičlenný – soubor velmi dobře hodí nejen k příběhovému labyrintu počítačového hry (končící nukleární válkou), ale k roku 2015 vůbec.

Shilpa Ray: Last Year’s Savage

Brooklynské šansony Shilpy Ray(ové) o světě – „Cause I’ve been here before and nothing’s new anymore“ (Moskha) –, jemuž lze čelit jen urputností, třeba tou hlasovou.

Jonny Greenwood a kol.: Inherent Vice (O.S.T.)

Hudba introvertního kytaristy s londýnským symfonickým orchestrem ve filmové verzi knihy Thomase Pynchona pod režijním dozorem Paula Thomase Andersona.

Yowler: The Offer

Maryn Jones nabízí jednoduché a minimalistické kytary. Navzdory své tekutosti (opakující se motiv vody) má The Offer skvělý tvar – „I am but a shape“ (Water).

Sufjan Stevens: Carrie & Lowell

Sufjan Stevens ve své folkové formě; C&L je důkazem Stevensovi robotické schopnosti natočit výjimečné album o něčem, co většinou robotům zcela chybí.

Michal, dlhodobý podporovateľ a priateľ Swine Daily

Dr. Yen Lo: Days with Dr. Yen Lo

Rapper KA má podobne ako napr. Guru nevtieravú, zdržanlivú techniku, ktorá môže na prvé počutie pôsobiť monotónne, pri troche trpezlivosti sa ale ukáže rytmická precíznosť a sústredený, premyslený obsah. Inteligentné texty podfarbuje minimalistický boom bap prakticky bez perkusií.

Kamasi Washington: The Epic

Tri hodiny hollywoodsky zábavného jazzu.

Knxwledge: Hud Dreems

Nostalgický sampling a zaujímavé rytmy, ktoré dávajú zmysel ako jednotlivé krátke skladby aj ako celok.

Shofar: Gold of Małkinia

Trio z Gdanska vychádza z klezmeru, ale namiesto tradičného podania ho rozvíja do podoby free jazzu. Záznam koncertu z Chicaga.

Brad Mehldau: 10 Years Solo Live

Výber z desiatich rokov sólových koncertov jedného z najzaujímavejších jazzových klavíristov, ktorý dokáže v rámci jedného vystúpenia zahrať “Smells Like Teen Spirit”, “Jigsaw Falling Into Place” a “My Favorite Things” bez toho, aby to bolo lacné alebo debilné.

Michal, externý spolupracovník z Olomouca

Nils Frahm – Solo

Solo je návratem ke klavíru, melancholickým vzdáním se elektronických melodií; jde o osm kompozic, které chtějí zakládat „klavírní svátek“ (Piano Day). Monumentální Klavins M370, vertikálně postavený klavír s výškou 3,7 metru a vahou 1,8 tuny, má být předchůdcem chystané verze Klavins M450. (více podrobností zde; i s možností celou věc podpořit.)

Dave Gahan & Soulsavers – Angels & Ghosts

Gahanův tradičně uhrančivý projev ve spojení s elektronicko-rockovým aranžmá dua Rich Machin a Ian Glover mě prostě baví; jejich spolupráce na dálku je dobrou alternativou k tvorbě Depeche Mode.

Alva Noto, Ryuichi Sakamoto, Bryce Dessner – The Revenant (O.S.T.)

Úplná novinka, která vychází v digitální podobě koncem prosince 2015. Spolupráce elektronického mága a japonského klavíristy mě před lety přivedla k elektronice, jejich nové dílo (ve spolupráci s Bryce Dessnerem z The National) funguje ve filmu skvěle (zvl. ve spojení s malickovskou kamerou Emmanuela Lubezkiho).

Selectone – Transition + Dead Groove

Novinka Davida Rambouska (neboli Selectone) vychází v mém oblíbeném labelu Ressonus jako EP a představuje zajímavou alternativu k předešlému albu Dead Groove (2014).

Björk – Vulnicura

Její hudba má pro mě v sobě vše: severský chlad, emociální náboj i špetku experimentu; i když poslední její album není tak výrazné, při každém poslechu se mi zdá lepší a lepší.

+ nová alba Faith No More (Sol Invictus), Slayer (Repentless) a Iron Maiden (The Book of Souls), mé metalové mládí.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *