New Aliens – redefiníca modelingu, umenia a komunity (foto + rozhovor)

Móda je jednou z najťažšie rozoznateľných a zároveň neoddeliteľne prepojených kontradikcií pojmov umenia a biznisu. Krása, predaj, trend, vplyvy ktoré sú s módnym svetom a jeho výsledkom neustále konfrontované. Podstata pohybujúca sa na hrane, preberajúca stanovisko jednej alebo druhej strany, alebo riešenie ich spojenia. Zmysel prezentácie nevyhnutne spätý s osobou modela, ktorá je však často prítomná len vo svojej fyzickej podobe.

Aj po krátkej skúsenosti v módnom priemysle sa s trochou vnímavosti dá jasne pochopiť bežná rola modela. Profesia v zmysle prototypu stanoveného výzoru, všeobecne zapadajúceho do určitej štruktúry nenarušujúcej prezentáciu kolekcie a výhradného záujmu o ňu. Mólo plné anonymných postáv  bez ohľadu na ich charakter, špecifikum. Castingy plné krásnych tvárí a tiel, na ktoré sa pozerá cez optiku produktu, ktorý musí byť čo najlepšie predvedený.

IMG_8081

Móda, odjakživa silne prepojená so stavom spoločnosti sa ale mení, mení sa jej význam a teda aj rola modela, ktorého identita a nekomformita vychádza na povrch. Pojem nonmodela a jeho širšieho významu nám v rozhovore vysvetlia zakladatelia novej nonmodelingovej agentúry New Aliens – Jakub Ra a Monina. Ich koncept sa neodráža len v bariérach módneho priemyslu, ale výrazne prechádza do základných parametrov umenia, sociálnych stereotypov a trhových podmienok, na ktoré sa agentúra snaží poukazovať, meniť ich. Model sa pre New Aliens stáva individuálom, ktorého vnútorná náplň je rovnako dôležitým aspektom ako jeho vonkajšia schránka.

Čo je New Aliens? Viem, že nonmodelingová agentúra, ale čo to znamená?

J: New aliens agentúra je rozdelená na dve sekcie. Jedna je trendsettingová časť a druhá je nonmodelingová. Termín non v sebe zahrňuje redefiníciu remesla modela v klasickom zmysle. Rovnako ako ďalšie aspekty a pridané hodnoty, ktoré má.  Tým, že ho nepovažujeme len ako vešiak na oblečenie ale ako človeka, ktorý má svoj názor, má svoje postoje, má svoju silnú osobnosť, ktorú vyjadruje v komerčných foteniach, prehliadkach a tak ďalej. Preto tá redefinícia slova model.

Takže je to opak toho, čo model v klasickom modelingovom svete znamená? V zmysle priznania vlastnej identity?

M: Nie opak, ale nový význam.

J: Niečo , čo má pridané hodnoty ale zároveň sa stále obracia k starému paradigmatu, profesii modela. Ty z podstaty modela vychádzaš.

V akom zmysle?

J: V tom že nasleduje nejaký systém, ktorý musíš rešpektovať ale zároveň ho môžeš posúvať, rôzne transformovať, dávať ho do iných polôh. Nie je to ten prístup, že toto je model, ktorý má držať jazyk za zubami a robiť to, čo mu povie klient.

M: Je to zachovaná myšlienka profesie modela plus nový význam toho ako si my myslíme, že by mohol vyzerať a ako sa to snažíme odprezentovať širšej verejnosti, ktorá o tom čo by model mohol robiť inak nemá vôbec poňatia.

J: Samotný termín model je na scéne veľmi dlho, ale žijeme v dobe, ktorá je veľmi transformatívna vo všetkých sférach. Všetko sa mení, všetko sa redefinuje a kombinuje  a my cítime, že to slovo model ako také stráca svoj význam v dnešnom módnom priemysle. Preto si myslíme, že je treba podstatu modela posúvať ďalej.

IMG_8198    IMG_8277

Takže vy to vnímate v širšom kontexte éry, v ktorej prichádza identita človeka do popredia?

 J: Určite, identita ide na povrch ale s identitou sa spája nová komunita, spoločnosť. Ono je to na dlhšiu debatu ale pre začiatok…

Teraz si predstavil nonmodelingovú sekciu, a ešte je tam tá trendsettingová…

J: Áno, tá funguje na báze trendsettingovej agentúry, kde si nás objedná klient, návrhár, festival, čokoľvek. Túto časť má pod sebou skôr PXS. Ponúkame trendsetting pre firmy, vypracovanie trend kitu, prednášky zo súčasnej módy, politiky, hudobného priemyslu a jednak sú to aj tie performance, ktoré kombinujeme s nonmodelingovou časťou. Rovnako sa snažíme manifestovať čo je najnovšie vo svete módy, kultúry … Zámerne využívame trendy a dávame im nový význam.

Na koľko považujete módnu show za performance? Kde je tá hranica?

J: To je asi tak ako keď niečo nazveš, že je umenie. Keď to autor myslí smrteľne vážne a má dôvod k tomu aby cukornička bola umenie tak to tak bude a predstaví to tak verejnosti. Pre mňa je dôležitá myšlienka, že s tým autor pracuje ako s performance a nie ako s módnou prehliadkou, pretože každá tá forma má iný cieľ ako pôsobiť na diváka.

M: A keď to zoberiem z laického pohľadu. Performance je pre mňa niečo, čo neočakávaš. Neočakávaš napríklad od módnej prehliadky. Nejaké narušenie. Zoberieš si z toho nejakú message, iný level. Samozrejme módna prehliadka je o  predstavení oblečenia na runwayi. Performance nemusí byť vždy o predstavení oblečenia. Takže medzi tým je rozdiel.

J: Je veľmi zaujímavé uvedomiť si, že v súčasnom módnom svete sa klasická módna show stále viac do performance presúva pretože sa redefinujú základné významy a prezentácia sa tomu musí prispôsobiť. Teraz, vo svete nových konceptov samotná módna show už nie je tak zaujímavá pre ľudí ako bývala pred 100 rokmi. Stále viac návrhárov volí cestu performance a tento prerod je zaujímavé pozorovať.

M: Je to nová rozmanitosť na trhu a keby sa toho návrhár nedržal tak ide sám proti sebe, pretože je to trend. Podľa mňa je to aktuálne predstavenie v rámci módy.

IMG_8073

Na koľko vnímate, že sa tento umelecký prístup k móde pretavuje do komerčnej sféry?

M: V českej republike to zatiaľ nevnímam. To čo my mapujeme sú veci z internetu, takže zo zahraničia. Nie je to tak dynamické ako by mohlo byť. Tento prístup ide hore ale nemyslím si, že by bol boom, že všetci robíme performance. A v komerčnej sfére stále prevládajú tie klasické prehliadky kde je postavené mólo, pracuje sa s chôdzou tam a späť.

Áno, tá miera klasického formátu prehliadky ma zaujíma. Teraz napríklad bol pražský fashion week, v podstate predstavenie toho, čo sa za danú sezónu v českom módnom prostredí nové vytvorilo a čo sa posunulo. Možno práve na základe tohto príkladu by som chcela vedieť, či máte pocit, že sa koncept umenia presúva do nejakých širších otvorenejších sfér alebo si to drží stále určitú formu v zmysle predstavenia produktu- kolekcie.

J: Pre nás je to zaujímavé z toho pohľadu, že nám osobne pražský fashion week nevyhovuje a myslíme si, že by sa dal robiť oveľa lepšie a oveľa kreatívnejšie v sfére prezentácie ale zároveň sa na ňom podieľame. Máme tam svojich modelov, podporujeme návrhárov, ktorí podporujú nás a je to vzájomná spolupráca. A nejak to funguje v zmysle klasického trhového prostredia ale z hľadiska toho, čo je aktuálne vo svete a kam sa tá móda posúva a kam sa celková prezentácia módy posúva, tak pražský fashion week dosť zaostáva.

M: Ja si myslím, že je to škoda, pretože oni majú možnosť, to niekam posúvať. Ale to, čím je pre mňa Česká republika a Slovenská známa je fakt, že ľudia majú strach. Majú strach niečo riskovať. Často počujem: My máme strach použiť tohto divného modela, ktorý nemeria 189,5 cm pretože čo by na to ľudia povedali? A buyeri by to nekúpili…

Stretávate sa často s konvenciou, konzervatívnosťou ľudí, ktorí si chcú určitú formu držať?

M: Áno. Dennodenne.

A ide o takéto konkrétny výhrady ohľadom výšky, farby vlasov a pleti?

M+J: Presne tak

M: a preto my do agentúry naberame ľudí bez ohľadu na miery ale stále si ich nejako premeriavame, pretože sa nám zatiaľ ani raz nestalo, že by klient od nás nechcel miery a išiel by vyložene po tej osobe, že chcem Zuzanu so všetkými jej špecifikami.

J: A to je presne to prečo sa nás ľudia pýtajú, že prečo stále máme väčšinu ľudí chudých a vysokých. No lebo tá skupina ľudí tam proste musí byť. My nikdy ten koncept nemôžeme splniť na 100%. Nemôžeme si povedať, že anarchia a budeme brať hocikoho. Ak chceš preniknúť do nejakého systému tak musíš rešpektovať pravidlá a robiť kompromisy. To si väčšina ľudí neuvedomuje. My stále riešime našich modelov s klientom pretože je zvyknutý šiť v určitých mierach a tak ďalej.

M: Je dôležité povedať, že my modelov neobmedzujeme. Sú agentúry, kde model musí podpísať, že si nesmie farbiť vlasy, nesmie schudnúť, pribrať a to my nemáme. Nepotlačujeme ich výzor, charakter. My nie sme iba komunita, pretože veľa ľudí nás vníma ako komunitu, ktorá ide proti niečomu ale my sme aj agentúra, takže biznis.

J: To súvisí aj s tým, že ľudia v Česku nie sú citliví ku kreatívnym prácam, to čo človek robí a nepoznajú kvalitu, napríklad toho umelca – človeka a preto v ňom nemajú dôveru. V zahraničí sa šanca neznámym a novým veciam dáva oveľa viac.

M: Tú sú stále pri koreňoch tí istí ľudia už niekoľko rokov. A mladým ľuďom sa vôbec nedáva šanca. Ja mám rešpekt k starším ľuďom ale nie každý z nich sa stále vzdeláva a ide s dobou. Umenie, móda sa neustále mení, vyvíja a pokiaľ chceš niečo takéto robiť tak musíš neustále mapovať situáciu a vychádzať z nej… a celosvetovo. Mne príde, že niektorí ľudia sa tu zasekli a z bodu, v ktorom zostali nevychádzajú. Preto sa furt píšu blogy a uznávajú sa ľudia, ktorí nemajú v móde už čo robiť a čo ponúknuť a aj tak sú v širšej verejnosti uznávaní. Viem, že nikdy to nemôže byť na 100% na jednu stranu ale očakávala by som aspoň nejaký balans. V Čechách ľudia skôr dbajú na popularitu.

IMG_8079      IMG_8126   

Nie je to skôr otázka toho, čo je mainstream a čo je okraj?  

M: Samozrejme ale prečo by nemohol byť toto mainstream? Bol by to veľký prevrat v očiach bežných ľudí a ich uvažovania o móde. To je ako keď chcú ľudia teraz zachraňovať planétu ale do hĺbky tomu nikto nerozumie.

J: Presne, tu do hĺbky nikto nejde.

Prevláda podľa vás v dnešnej spoločnosti kult povrchnosti?

M: áno

Ako v New aliens pracujete s emočnou rovinou vašich modelov? Ako je to u nich napríklad so sebavedomím, ktoré je podstatou uskutočnenia performance, a teda módnej prehliadky?

J: Sebavedomie a strach je u nás v agentúre veľká téma. A my sa snažíme a chceme s ňou do budúcnosti ešte viac pracovať a tematizovať ju v našich performance. Ale musím povedať, že tí ľudia robia obrovské pokroky. Keď si porovnám to akí sú keď prídu na prvý casting versus to keď ich stretneme za pol roka tak to sú obrovské zmeny.

Stretávate sa spolu často?

J: Jasné, my máme často spoločné meetingy, fotenia, chodíme spolu na party. Ľudia u nás prespávajú na byte, ak nie sú z Prahy tak prespávajú u mňa. Máme neustály kontakt s tými ľuďmi a naše vzťahy sú naozaj osobné a blízke a tým pádom môžeme s nimi oveľa viac pracovať. My sme s nimi dennodenne v kontakte, čo je pre tú agentúru veľmi dôležité. Aby si zachovala nejaké to jadro a dôveru a úprimnosť a vtedy sa robia pokroky.

Aké sebavedomie majú vaši modelovia?

J: Pohybujú sa na škále, ktorá je veľmi široká. Od tých, čo majú sebavedomie veľmi malé a musíme s nimi na tom pracovať, až po tých čo to majú celkom na háku a idú slobodne, sebavedomo po runwayi. To je to, čo sme chceli na našej poslednej performance vo Veletržnom paláci ukázať. Runway, čo tam bola charakterizovala klasickú runway, ktorá na módnych shows býva. V tom momente veľmi pracuješ s tým, že bojuješ so strachom postaviť sa pred ľudí a sebavedomo ísť. Riešenie stavu či spadneš, či uspeješ. Reálne tam niekoľko ľudí spadlo ale bolo to presne to čo sme chceli- otvorene ukázať ten strach, o ktorom je vo fashion svete tabu hovoriť. My sme naopak na tento problém poukazovali a tematizovali ho.

M: Myslím si, že sa to podarilo. Väčšina feedbackov, čo som mala bola, že mi tí ľudia naozaj povedali, že sa ich to dotklo. Niekto mal až pocit, že mu/jej bolo v určitých častiach do plaču. Takže tie emócie sa tam preniesli, a to bolo pre nás najdôležitejšie.

Dotklo sa to aj ľudí, ktorí sa v módnom svete nepohybujú?

J: Áno, to určite. To bol náš cieľ aby si každý z toho niekto niečo zobral.

IMG_8121

Mne sa zdá, že práve verejnosť sa k móde ako umeniu často nedostáva, zostáva v určitom uzavretom kruhu módnych kontaktov. Málokto ide na módnu show tak ako ide napríklad na výstavu do galérie.

M: Áno, to je pravda ale na druhú stranu sú tam ľudia, ktorí to chcú predať ale širšia verejnosť sa tam bojí ísť pozrieť. A my sa snažíme práve dostať k širšej verejnosti a ukázať jej, že sme pre ňu otvorení.

J: To je vlastne naša stratégia, dostať sa aj do úplného mainstreamu a cieľovej skupiny mladých ľudí, ktorým môžeme predať niečo nové. Máme cieľ zájsť naozaj ďaleko- napríklad aj do časopisov ako je Bravo Girl alebo Popcorn, pretože chceme tie dievčatá osloviť  a ukázať im našu ideu.

M: Pretože nikdy nevieš. Môže si to prečítať 13 ročné dievča, ktoré nevie akú má sexualitu a môže ju to ovplyvniť. A odkiaľ by sa k tomu dostala?

J: Máme skúsenosť, že veľa našich modelov urobilo pokroky a zmeny vo svojom živote. Prišli napríklad s niečím, čo ich dlho trápilo pred rodinu a vykomunikovali si to a zrazu sa im v určitých sférach zmenil život. Toto sa nám naozaj stalo niekoľkokrát. Takže naša agentúra má dopady na konkrétne životy, čo nás baví najviac. A najviac nás to posúva ďalej.

Docieľujete to pocitom komunity?

M: Jasné. Pre nich sú dôležité aj vzťahy medzi sebou navzájom. My s Jakubom fungujeme skôr ako takí spojovatelia.

V koncepte módy, tak ako ju vnímate vy je pri módnych shows pravdepodobne dôležitý vplyv iných umení- hudba, architektúra, výtvarné umenie… Ako s týmito špecifikami pracujete?

J: Pokiaľ je to naša iniciatíva tak si veľmi pozorne vyberáme už miesto kde to bude, určujeme kto je naša cieľová skupina, ako to budeme propagovať. To všetko hrá dôležitú úlohu. Celé je to prepojené s konceptom tej performance. Niekedy sa stane, že máme performance na základe toho, že si nás vybral klient. Vždy je to inak ale keď je to naša iniciatíva tak tomu celkovému jednotnému konceptu prikladáme veľký význam.

M: Vždy v podstate máme spoločnú víziu, od ktorej sa odrážame a vyvíjame to. Hlavne vďaka PXS.

J: on má veľkú tvorivú úlohu. On je tá tvorivá hlava agentúry. Pozná trendsetting z celého sveta, je v obraze.

M:  On je taký náš mentor v tomto smere. A z tých jeho informácií my potom tvoríme. A je to naozaj všetko. Cez maľbu, hudbu, knihy…

IMG_8112     IMG_8053

V rámci inšpirácie ste silno ovplyvnení zahraničím? 

M: Určite. Preto by sme tam chceli získať konexie.

Pracujú vaši modelovia aj v zahraničí?

J: áno, v rámci Európy ale snažíme sa to rozšíriť. Mať našich nonmodels v rôznych krajinách.

M: Je to ale náročné, pretože nemáme kontakty, nepoznáme tých ľudí v zahraničí takže pre nás je to objavovanie kontaktov, ľudí, všetkého.

J: áno, my naozaj nemáme  skoro žiadne skúsenosti. Máme okolo seba ľudí, ktorí ich majú. S nimi konzultujeme ale my sme si neprežili ten high fashion industry a berieme to ako výhodu, že prichádzame ako nováčikovia a vidíme to úplne inak ten módny svet a môžeme to týmto spôsobom komentovať a stavať sa k tomu systému kriticky.

A česká lokálnosť?

J: Snažíme sa prispôsobovať castingy lokálnosti. Myslím si, že podobných agentúr ako sme my je vo svete už veľa ale v rámci presahu do umenia a komunity sme vo svete naozaj jedineční ale zároveň vieme, že sme z Česka a máme to zázemie, z ktorého by sme istým spôsobom mali vychádzať a tomu prispôsobujeme aj ten casting.  Chceme nastavovať zrkadlo spoločnosti práve tým výberom. Teraz by sme chceli nacastovať viac rómskych ľudí a toho lokálneho, čo tu naozaj je. Aby sme mohli ukázať  Česko a jeho demografiu.

IMG_8265

Čo je výhodou byť česky lokálny?

J: Na to stále prichádzame. Nie sme zem, ktorá má nejakú svoju unikátnu tvár, špeciálnu vizualitu. Sme stred Európy, kde sa korene hľadajú ťažko. A je to veľká otázka v umení. Rieši to veľa umelcov čo je vlastne tá česká identita? Sú to kroje? Jedlo? A čo sa týka krásy tak máme určitý prototyp českého dievčaťa a českého chlapca ale my to nechceme úplne rešpektovať. Chceli by sme českú identitu manifestovať v detailoch. Radšej si vyberieme nejaký archetyp človeka, ktorý sa práve v českej spoločnosti rieši a my ho prijmeme. Preto máme veľa ľudí, ktorí nie sú akceptovaní v spoločnosti. Chceme s nimi pracovať a ukázať to ako sa s nimi dá pracovať.

M: Alebo tá identita je vlastne v tom mixe. V tom, že tu identita nie je. Nezaraditeľnosť, to je naša identita.

Máte v rámci českej /slovenskej scény nejakého módneho návrhara, ktorý je podľa vás najviac svetový a progresívny? Alebo aspoň má potenciál taký byť?

M: Ja mám teraz favoritku Dominiku KozákovúJan Černý, LAFORMELA… Asi tá Dominika, pretože ona si ide dosť po svojom. Je veľmi fresh.

J: Je to ťažké. Môžem povedať niekoľko návrhárov, ktorí sú dobrí ale nemám jednu osobu, ktorá by bola naozaj, že vau!

Text: Klára Mamojková + New Aliens / Foto: Mária Karľaková, Swine Daily

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *