Rozhovor s Pištom Královičom aka FVLCRVM
Pišta Královič je frontman kapely NVMERI (Ex Uniques), ktorý sa aktuálne venuje aj svojmu DJ setu FVLCRVM. Začínal hrou na gitare v kostole a ako teenager si zamiloval syntezátory. Začal robiť DJ-ing a produkovať si vlastné tracky. Povolaním je grafický dizajnér.

Rozhovor s Pištom sme spravili ešte počas jeho koncertu v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie v októbri 2014 kde vystúpili aj Fallgrapp. Článok bol pôvodne publikovaný v študentskom magazíne Okružník (ktorý má taktiež na starosti šéfredaktor Swine Daily).

Pamätáš sa na tvoj prvý kontakt s hudbou? Prvý album, ktorý sa ti páčil?

No, určite to začalo ešte nahrávaním pesničiek z rádia na kazety. Ale ktorá bola prvá, to si presne nepamätám. Ale zase, spomenul som si na svoj prvý kontakt s DJ-ingom a to bolo práve tu v Žiline a na Stanici pred siedmimi rokmi. A to bolo celkom zaujímavé…

Ty si spieval aj v detskom kresťanskom zbore?

To nebol detský zbor. To bola viacmenej taká kapela. Tam, kde som hrával, v kostole, to bol normálne band a tam som sa vlastne naučil hrať na gitaru. Tam som ani nespieval, iba hral.

Kedy to bolo?

Asi v trinástich. A hral som tam myslím do devätnástich.

10341623_635421633205334_7428911140344649785_n

A bral si to čisto tak, že sa naučíš hrať na gitare alebo to pre teba malo nejaký hlbší, duchovný význam?

No, určite, vtedy to malo pre mňa… Síce ťažko teraz zhodnotiť, či by som tam bez hudby nejako pôsobil. Ale určite to bolo úprimné, nebolo to len tak, aby som si zahral.

A kedy si hudbu začal tvoriť?

No, zopár songov som robil už v tej kapele, to som mal tak 16,17. A ešte s bratom som hrával… a vlastne pomáhal som všetkým možným kresťanským projektom, čo sa dalo (smiech) v Košiciach. Takže to boli úplné začiatky, ale tak, že by som spravil celý kompletný song, to až keď som mal prvý počítač, asi v 18-tich.

Neskôr si začal objavovať synťáky. Čo ťa prilákalo k elektronickej hudbe?

Nuž, ja som počúval úplne klasické veci ako The Prodigy, Chaos a podobné veci – to som bol na základke. A potom dlho nič, s elektronikou som sa nestretával. A potom mi jeden kamoš napálil strašne dlhé DVD-čko s množstvom hudby. A tam bola aj výberovka škandinávskeho new-jazzu alebo niečo také. To sa mi veľmi zapáčilo a odvtedy som sa začal o túto scénu zaujímať viac.

Na FB stránke Nvmeri sa píše čosi ako: „Keď mal 21, Pišta cestoval z mesta do mesta s osobnostnou krízou za cieľom nájsť novú hudbu s inými ľuďmi a objaviť čosi veľkolepé…” Ako to vtedy bolo?

Pre mňa to bolo také precitnutie z toho kresťanského sveta, kde som fungoval. Jednoducho, musel som si to celé nejako utriediť, a tým, že to celé súviselo s hudbou, tak som mal pocit, že som nevedel, kde začať. Lebo väčšina z tých ľudí, s ktorými som hral, bola z tejto sféry a tam je veľmi malý prienik do iných skupín. Nazval by som to takou sekulárnou sférou, čo sa u nás brala ako niečo, kde sú hrozne malé spolupráce celkovo medzi ľudmi. No a tým, že som skončil so všetkými tými kapelami, nevedel som, čo ďalej. Tak som sa odsťahoval z Košíc sem do Žiliny a tu som založil The Uniques s chalanmi, čo už v Uniques ani nehrajú, ale to bol taký môj impulz.

10364146_807307562613914_5619941254844238562_n

To mi nahrávaš na ďalšiu otázku, že ako vznikli Uniques…

To bola vlastne odpoveď na to, že ma hrozne začala baviť taká technická hudba, jazz, fusion, funk a takéto veci. A hrozne ma začala baviť taká tá surovosť britskej hudby, kde sa mi páčila ta rebélia, ktorá z toho kričala… a celkovo ma veľmi premkol ten zvuk. To bol okolo roku 2007 a bol to akoby návrat new wave-ových a indie rockových vecí. A to boli kapely, ktoré dnes tuším už ani neexistujú, napríklad White Rose Movement, These New Puritans a,samozrejme, potom aj Justice – Cross, to bol veľmi prelomový album.

A Uniques sú nejakým skĺbením tohto všetkého…

Hej, presne. A chalani, čo sme to založili sme mali pozadie v tom kresťanskom a technickom, takže pre nás bolo veľmi osviežujúce hrať niečo iné.

S Uniques ste okrem Pohody a Grape-u vystúpili aj na festivale Waves v Rakúsku, Eurosonic v Holandsku, cítili ste sa už ako veľká kapela?

Joj, my sme sa nikdy necítili ako veľká kapela. Akože cítili sme, že máme od tých ľudí podporu, za to sme vďační. Ale to, že ideme raz hrať do zahraničia alebo máme turné, neznamená, že sme veľká kapela. Máme za sebou dva-tri albumy s EP-čkom, ale ja mám pocit, že sme stále na začiatku.

Všimol som si tvoj profil na Béhance, ty sa živíš ako grafický dizajnér?

Áno, ja som dizajnér, ale ten profil som neaktualizoval strašne dlho (smiech). Tým sa živím, to som začal robiť vlastne hneď, ako som dostal prvý počítač. A keďže som nemal internet, jediné, čo mi ostávalo, bolo naučiť sa robiť vo všetkých grafických a hudobných programoch; a to ma strašne bavilo. Podľa mňa dobrá rada, ako začať, odporúčam.

Aký máš názor na súčasnú slovenskú alternatívnu scénu? Páčia sa ti nejaké kapely?

No, určite sa mi páči… Musím povedať, že nie je veľa songov, do ktorých by som bol úplne zaľúbený. V podstate aj zo sveta mám veľmi málo albumov, ktoré sa mi vyslovene celé páčia… Dokonca neviem, či aj náš je taký (smiech), že by som si ho stále púšťal. Ale snáď k tomu spejeme. Avšak, zlepšilo sa to veľmi. Aspoň odvtedy, ako som sa prisťahoval do Bratislavy, tak tá kvalita sa určite zlepšila, ale určite je stále čo zlepšovať.

Ja si myslím, že vzniká veľmi veľa týchto kapiel, mladých chalanov, ktorí chcú mať moderný zvuk, majú imidž a všetko, ale pritom nie sú ničím originálni. Skôr je to nejaké napodobňovanie…

Hej, to je pravda. Ale myslím si, že to je zatiaľ tá bezpečnejšia cesta hrať sa na niečo, čo je. Lebo my nie sme krajina, ktorá má nejaký strašný background, aj keď určite by ma Daniel Baláž presvedčoval o opaku, že v 80.-90. rokoch tu vznikli strašne super veci. Ale ja mám pocit, že to bola skôr len nejaká odnož toho, čo vo svete už vznikalo. A niečo úplne originálne a svojské, aj keď všetko je svojím spôsobom originálne, alebo zvuk, ktorý by bol úplne prelomový, som nepočul.

A nejaká konkrétna kapela domáca, ktorá sa ti páči?

Fuu, to radšej nebudem menovať, asi ani nie.

Ako by si popísal tvorivý proces FVLCRVM, čo ťa inšpiruje?

No, posledný štvrťrok som počúval hrozne veľa klubovej hudby, až mi to začína liezť na nervy. A teším sa z toho, že sa dostávam späť k živej hudbe… A vzniká to vždy inak. Niekedy mám v hlave beat, tak si ho nahrám do telefónu, že: „bf bf,“ aby som vedel, že ako to ide. A niekedy proste len skúšam hocičo. Najľahšie sa mi robí remix, kedy sa vlastne mám od čoho odraziť. V tomto mám problém začať od piky, od nuly.

Pri tvojich songoch používaš sample z inej hudby, či si všetko robíš sám?

No všetky synťáky a tieto zvuky si vyrábam sám, ale tie vokálové, no to nemám ešte vlastné (smiech).

Však v kapelách si aj spieval, tak je tam z čoho čerpať…

(Smiech). Hej, ale momentálne sa mi viac páčia ženské vokály ako mužské – do tejto hudby. Zase v živej hudby sa mi oveľa viac páčia mužské. Ale tak je to rôzne, niekedy je to iba nejaký baseline a z toho robím.

Ktorému projektu sa venuješ najviac a aké máš plány?

No, musím sa priznať, že viac som sa venoval FVLCRVM, ale iba kvôli tomu, že som dostal ponuky na nejaké remixy a hraní bolo na túto jeseň viac ako s NVMERI. Ale s NVMERI sme nezaostali a robíme nový singel a na budúci rok by sme chceli vydať album, aj keď to už nechceme sľubovať. A momentálne sme v zaujímavej fáze, že vôbec nevieme, že aký žáner budeme hrať, ale z toho sa ja veľmi teším, že sa nebudeme opakovať.

Čo by si chcel odkázať mladým začínajúcim kapelám, alebo DJ-om?

No, chcel by som vás pozvať do Bratislavy (smiech). Myslím si, že veľmi dôležitá je komunita, to som zistil, bohužiaľ, až po veľmi dlhej dobe. V Berlíne to bolo oveľa jednoduchšie, tam sa stretneš s hocikým hocikde, ani nevieš ako. A po posledných Basecampoch, stretnutiach čo robíme v Bratislave, sme sa stretli asi siedmi, ôsmi producenti a robili sme spolu tracky medzi sebou. Tá atmosféra bola taká silná, že vznikali veci, ktoré ma veľmi príjemne prekvapili. To bolo pre mňa ťažké, keď som bol napríklad v Žiline sám. Dá sa to robiť aj tak, ale keď nemáš komunitu a publikum, je to veľmi ťažké.

Vypočujte si Pištu Královiča a jeho DJ set FVLCRVM na Soundcloude.

Otázky: Krištof Budke a Peter “Šleso” Šlesár

Foto: Archív Pištu Královiča/ Nvmeri. Úvodná fotka: Elena Aya Bountouraki

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *