Košický kreatívny kolektív STROJ predstavuje: Edgar & Ota

Za kolektívom STROJ (Instagram) stojí Nikolas Bernáth, Samuel Velebný a Tibor Czitó. Spolu sa starajú napríklad aj o galériu VUNU v Košiciach. Hneď na prvom stretnutí s Nikolasom sme si padli do reči a naplánovali sme spoluprácu s našim blogom. Keďže Swine Daily, rovnako aj STROJ-u ide najmä o podporu a zviditeľnenie umelcov a navyše náš vkus sa do veľkej miery prepája, rozhodli sme sa o túto prirodzenú spoluprácu. 

Nikolas Bernáth o zoskupení hovorí: “To, čo nazývame STROJ je unikátnym príkladom zrodu a rastu nezávislej kultúry zdola. Považujeme sa však za živý organizmus, nie sú to už len budovy, ale najmä ľudia, ktorí v nich dennodenne pracujú. Podobný systém ateliérov a kultúrnych priestoroch nájdeš na Slovensku jedine v (Novej) Cvernovke, ktorú pozdravujeme!”

Čo je to Edgar a Ota?

Alex: Založili sme to asi pred rokom, ale stále sa bavíme o tom, čo to vlastne je. Nechceme tvoriť podľa nejakého jednotného programu či zamerania, každý pracujeme hlavne na vlastných sériách, ale ja v tom rada hľadám aj nejaký súvislý zmysel. Okrem toho tlačíme ziny aj grafiky, ktoré vydávame pod menom Edgar a Ota a ešte máme spoločný Instagram (smiech), ktorý obaja využívame na prezentáciu našej práce.

Tomáš: Je to vlastne projekt, ktorý ešte nie je úplne uzavretý, pretože nemáme ani sami jasno v tom, čo presne budeme robiť a či sa na niečo zameriame.

Je to projekt dvoch individualít zlúčených do jedného štúdia, do jedného projektu. Aký je ale rozdiel medzi vami dvoma, ako sa vnímate, v čom vaše individuality vnímate ako rozdielne?

Tomáš: Veľa ľudí nám hovorilo, že robíme  podobné veci a my sme sa rozhodli začať robiť spoločné veci, nie len podobné. A vlastne, až keď sme sa o to začali pokúšať, zistili sme , v rámci vytvorenia jedného spoločného diela, ako napríklad spoločnej maľby alebo ilustrácie, že to nie je až také jednoduché a chce to čas. Teraz však máme v pláne hneď niekoľko spoločných projektov a rozpracovaných diel.

Edgar a Ota je label alebo štúdio, môže to byť v podstate teraz tento priestor, v ktorom sme. Label to môže byť aj v tom zmysle, že chceme vydávať autorské publikácie, ktoré sú tlačené našou tlačiarňou, risografom a veľa iných aktivít kolektívneho charakteru, ktoré stále dávame dokopy.

Alex: V čom sme odlišní? Podľa mňa v strašne veľa veciach. Keď sa o niečom bavíme, hoci máme podobný vkus, veľakrát  nesúhlasíme. Tomášova práca je  jednoduchá a čistá a moja príbehová a trochu komplikovanejšia. Ale v podstate, aj keď je tých vyslovene spoločných vecí zatiaľ len málo, naša tvorba na seba vizuálne nadväzuje. Je to aj tým, že sa ovplyvňujeme, keďže vedľa seba pracujeme každý deň a veľa sa o svojich veciach rozprávame.

Lotz trio (1 of 1)

To nás privádza k technickej otázke, že ste obaja líznutí pozadím maľby, ktorá je v princípe väčších rozmerov, ale zároveň významná časť vašej produkcie pozostáva zo subtílnejšej grafiky. Takže, ako vnímate túto dualitu alebo kde to začalo? Predpokladám, že skôr pri maľbe a ak mám pravdu, čo vás viedlo k hľadaniu toho protipólu subtílnejších grafických výstupov? Alebo to vyplynulo prirodzene skúšaním, ktoré je dennou rutinou každého umelca?

Tomáš: Určite by som nepovedal že väčšiu alebo významnejšiu časť tvorby tvorí grafika, nedá sa asi ani povedať že to je maľba. Prelieva sa to v nepravidelných intervaloch od média k médiu a momentálne zaberá práca na objektoch najviac času, aspoň u mňa. Čo sa týka maľby, ide o to, že tie menšie diela sa jednoduchšie vytvárajú, ale stále to je iba nejaká predpríprava a rád nahrádzam maľbu v malom formáte rýchlejšími grafickými médiami. Momentálne som si dosť obľúbil prácu s temperou a papierom. Mám však rád väčšie realizácie, ktoré sú priestorovo a fyzicky viac náročné . Zatiaľ ale nie som tak nastavený, že by som to mohol robiť stále, je tam mnoho obmedzení.

Alex: Pri tej grafike to je tak, že neriešime veľmi úžitkovú stránku veci. Čím ďalej, tým viac sa chceme zamerať na autorské ziny, ktoré úzko súvisia trebárs s maliarskou sériou.  Keď budeme organizovať výstavu, či už my dvaja alebo v spolupráci s niekým, tak vytvoríme zin k tej výstave, alebo niečo podobné. Naša grafická tvorba veľmi súvisí s maľbou, ktorá je tým, čo študujeme a čo robíme, v poslednej dobe však čoraz viac zachádzame aj do iných médií.

Tomáš, ty si spomenul, že máš rád veľké realizácie a sú známe aj tvoje najväčšie muralistické realizácie, čo je vo svete maliarov pomerne ojedinelé. Na Slovensku sú možnosti o to menšie, o koľko je menšie Slovensko. Láka Ťa predstava prehlbovania svojej muralistickej tvorby a tým pádom života na ceste za veľkými stenami? Keď hľadíš do budúcnosti v tomto kontexte muralistických diel, čo v nej vidíš?

Tomáš: Keď ide o muralistické záležitosti, tak tie už riešim veľmi ojedinele, možno 1 alebo 2 diela za rok ak na to mám naozaj chuť. Možno v tom ďalej ani nechcem pokračovať, práve kvôli tomu, ako sa to na Slovensku celé vyvíja a čo od toho očakáva divák alebo poskytovateľ plochy. Sú 2 veľké festivaly v Košiciach a v Bratislave a aj tie veci, ktoré vzniknú, v rámci môjho vnímania hodnotím kladne veľmi ojedinele.

Máš tým na mysli, že je to stále líznuté nejakým grafitovým svetom a pre akademického chlapca je to znechucujúce?

(Smiech)

Tomáš: Áno

Nechceš práve tam vraziť klin svojho rukopisu a zmeniť to k lepšiemu? Alebo načo by si to aj robil?

Tomáš: Ide vlastne aj o technické pozadie veci, lebo sa mi často krát nechce na tej muralistickej maľbe pracovať. Možno z nejakej lenivosti alebo … neviem. Mal som obdobia, kedy som robil za rok desiatky stien, ktoré boli takého bežného formátu, občasne aj väčšie veci, ktoré som rád realizoval. Teraz sa už radšej venujem maľbe alebo objektu tu, v tomto priestore a nie v exteriéri.

Alex, ty si časť štúdií strávila v zahraničí, v Poľsku a v Maďarsku a máš teda možnosť porovnať tieto svety. S tým súvisí otázka, či Ťa neláka kariéra trávená v cudzine. Alebo je Tvojím snom rozvíjať všetky projekty práve tu?

Alex: Čo sa týka školy, jednoznačne som bola spokojnejšia v zahraničí. Nie len čo sa týka vybavenia, lebo to pre maliara podľa mňa nie je až také podstatné, ale komunikácia s učiteľmi a celková atmosféra bola iná. U nás mám pocit, že je to také zaspaté a tam bolo vidieť, že ľudia fakt chceli robiť. Ešte rozmýšľam aj o magisterskom štúdiu a zatiaľ však nie som rozhodnutá kedy a kde. Už sme sa aj s Tomášom rozprávali o tom, že by  pre nás možno bolo fajn na čas žiť niekde v zahraničí, ale plány do ďalekej budúcnosti sú zatiaľ žiť tu, na Slovensku. Takže z toho vychádza – na čas odísť a potom sa vrátiť.

Na prerobenú Strojárenskú (smiech).

Ďakujeme za rozhovor. Dúfam, že ste si ho užili.

Rozhovor + video + foto: Pre Swine Daily pripravil STROJ (Nikolas Bernáth, Samuel Velebný, Tibor Czitó) Foto: Tibor Czitó

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *