V nedeľu na obed som sa zobudila s horúčkou. A predsa – bola som vďačná. Za tie dva dni predtým, ku ktorým sa v myšlienkach neustále vraciam. Tento report som sa rozhodla napísať ako denníkový záznam z môjho prežitia festivalu, ktorý na našej domácej scéne nemá obdoby. Tohtoročné Creepy Teepee bolo moje prvé, a aj keď som kvôli chorobe musela posledný deň predčasne vypnúť, odchádzam s hlavou plnou silných spomienok.
Do Kutnej Hory sme vyrazili skoro ráno v piatok, o šiestej. Po približne piatich hodinách sme dorazili na hotel – žiaľ, nie práve v ideálnej lokalite. V prírode pri rozhľadni, ďaleko od centra. Zháňanie taxíkov bol samostatný boj – v sobotu ráno sme napríklad čakali viac než hodinu, kým sa nám vôbec podarilo dostať na hotel. Do budúcna už ostávam poučená a ubytovanie si rezervujem vopred, ideálne čo najbližšie k priestorom kláštora sv. Voršily, kde sa vonkajšia časť festivalu posledné roky odohráva.
Práve táto lokalita – ukrytá v historickom centre bývalého kráľovského mesta, dodáva festivalu ešte silnejší charakter. Medzi gotickými kostolmi a stredovekými uličkami má všetko osobitý nádych tajomna. Creepy Teepee tu nepôsobí ako narušenie, ale skôr ako prirodzené predĺženie tejto atmosféry. Príde mi, že nielen samotný areál kláštora, ale celá scenéria mesta je v nádhernom súlade s podstatou festivalu.
Po tom, ako som si vyzdvihla pásku s nápisom Free Palestine som prvý krát vstupovala do festivalového areálu, kde práve hrala Baby Jane. Vďaka nej som sa cítila akoby som vchádzala do snového sveta. Piatkový večer v sebe niesol odkaz na legendárny PC Music label. Večer počas dažďa vystupoval Casey MQ, ktorý so sebou priniesol záplavu modrej nostalgie a zraniteľnosti. Čas sa spomalil. To však len dovtedy, kým sa na pódiu nezjavila Cortisa Star, ktorá úplne zmenila energiu večera. Rozhýbala celé publikum, ktoré ak nerapovalo s ňou tak minimálne tancovalo. V neskorších hodinách sme sa presunuli už len do vnútorných priestorov, kde som si spievala spolu s Ultra Caro a neskôr tancovala na úžasnú selekciu od Umru. Ten sa rozhodol zahrať svoj nedávny release Poplife s underscores práve keď som sa rozhodla odísť na cigaretu – ktorá skončila celá na zemi.
Sobota bola silnejšia, hlučnejšia. Práve sa stmievalo a Kamixlo vo svojom sete zahral Death Forever, track, ktorý ma spoločne s Bladee-om. V tom momente sa pre mňa všetko o niečo viac rozžiarilo. Potom prišla Alice Longyu Gao – multitalentovaná kráľovna. Jej explozívna energia a moment, keď zaspievala Crush od 2hollisa, s davom spievajúcim slovo za slovom so mnou ostanú ešte dlho.
Milovala som jej interakciu s publikom a nemôžem zabudnúť ani na hlášku: “the normies just don’t get it”.
Posledným menom na vonkajšom stage-i bol smokedope2016. Celý set som s ním spievala, užívala som si každý moment. Určite to bol jeden z highlightov, aj keď so sebou nepriniesol Nokia Angela na svoj verse v Sleep (áno, dúfala som v to.) Petal Supply bola ďalším pokračovaním odkazu na PC Music. Bol to rozhodne euforický zážitok. Nakoniec ešte Shadow Wizard Money Gang – môj záver soboty, ktorý ma úplne odrovnal. Ako sme o piatej ráno sedeli na obrubníku a čakali na taxík, hovorila som si, aká som vďačná že som konečne uprostred tohto všetkého, zatiaľ čo okolo mňa práve prechádzali vystupujúci umelci z iných dní. “Je to trochu ako sen, z ktorého sa mi nechce prebudiť,” hovorím nahlas kamarátke.
V nedeľu som už cítila, že niečo nie je v poriadku. Napriek tomu som ešte stihla Annu Lunu, ktorá mala nádherné vystúpenie. V jednom momente jej niekto z publika podal kyticu lúčnych kvetov – krásny moment, ktorý sa úplne hodil k jej citlivej performance. Potom som už musela odísť. Ležala som na izbe, pila čaj a smútila.
Festival vznikol v roku 2009 ako nezávislý projekt A.M.180 collective. Od začiatku išlo o inú víziu, o komunitu, experiment, hudbu, ktorá posúva a priestor, ktorý umožňuje bytie bez očakávaní. Môžem potvrdiť, že Creepko je naozaj miestom, kde môžeš byť čímkoľvek a nikomu to nepríde zvláštne (teda zrejme až na skupinku miestnych, ktorí na nás pred bránami festivalu kričali, že sme emo). Nikdy som na jednom mieste nevidela toľko nádherných ľudí pokope (a toľko swagu). Z Creepy Teepee si nesiem pocit spojenia. S hudbou, so sebou aj s inými, s nádejou. Pocit solidarity – že aj keď je svet vonku plný násilia a bolesti, môžeme sa tu na chvíľu zhromaždiť a vyjadriť náš smútok v jednom veľkom imaginárnom objatí.
O rok sa vrátim znova. Nabudúce už lepšie pripravená, napríklad s iným ubytovaním. Aj keď je veľa vecí, ktoré som nestihla, neľutujem ako to prebiehalo. Odchádzam teda chorá no skrz to šťastná.
Viac o Creepy Teepee 2025 na webstránke alebo Instagrame festivalu. ⋆.˘͈ᵕ˘͈
━━
Text: Saša
Pridaj komentár