Nultý ročník festivalu klubovej scény Halp v Moravanoch nad Váhom spojil výtvarné umenie a klubovú hudbu. Organizátor festivalu Boris Vitázek v rozhovore so Soňou Mikulášovou, ktorú sme vyslali na festival, prezradil kto za festivalom stojí a kam chcú smerovať ďalšie ročníky.
Ako hodnotíš nultý ročník festivalu?
BV: Čo sa týka technickej stránky festivalu, v prvom rade ma potešil fakt super zvuk. Na vonkajšom aj club stage-i som prakticky nemal výhrady. Málokedy sa mi stane, že je po tejto zvukovej stránke všetko super. Za to patrí vďaka nášmu zvukárovi Kerovi. Pokiaľ ide o svetlo – vonkajší stage, v minimalistickom podaní od Jožiho Caba, bol veľmi fajn. Nechceli sme ísť do niečoho príliš komplexného, vzhľadom na to, že vonku sa hralo do 23:00. Na spodnom stage-i sa Robertovi Farkašovi alias Sedemminút, podarilo vyčarovať niečo, čo bolo omnoho vyššie ako siahal náš budget.
Vlado Višňovský prišiel s impulzom festival robiť a chopil sa pozície riaditeľa festivalu. Vďaka jeho spolupráci s kaštieľom Veľké Moravany a veľkej podpory, ktorú nám kaštieľ poskytol, sa HALP vôbec mohol udiať. Pretlačiť sa s úplne novým festivalom, ktorý si volí cestu menej známych umelcov, hneď na začiatku sezóny, kde sa tesne míňame s oveľa väčšími a etablovanými festivalmi, nie je úplne najľahšia cesta. Robili sme však všetko tak, ako sme chceli a retrospektívne by som asi nerobil iné rozhodnutia.
Ľudia ako grafické štúdio Tom and Jerry a Matty Morava, ktorí nám robil PR, na tomto projekte robili lebo chceli a myslím, že boli tiež zvedaví, čo sa dá v rámci kaštieľa spraviť.
Tak isto gastro malo paralelný lineup popri hudobných vystúpeniach, kde Kimchi Queen, Axel Burger a Šmak doniesli super jedlo za viac než prijateľné ceny. Je to tiež taký underground jedla, ktorý ukazuje, že na festivale netreba jesť predraženú cigánsku.
Ste teda spokojní s celkovým výsledkom festivalu?
BV: Všetko bolo super, až na návštevnosť. Bol som fakt prekvapený, čo všetko sme stihli spraviť. Web od Maya Horkoviča vyzeral, akoby toto bol už minimálne tretí ročník festivalu.
Myslím, že každý, kto o festivale mal vedieť o ňom vedel, no nie veľa ľudí spravilo rozhodnutie prísť.
Vystúpenia boli podľa mňa všetky super, vedel som koho a prečo bookujem. Všetci podali super výkon, nič iné som ani nečakal. Eventy poznám z pozície vystupujúceho aj organizátora, viem čo znamenajú dobré podmienky pre umelcov. Pre ich výstup sa snažím zaistiť vždy čo najviac pohodlný zážitok.
Plánujete teda pokračovanie o rok?
BV: Prvý ročník je asi veľmi prezentačný. Zavolal som veľmi široký záber DJ-ov a ľudí zo scény, ktorí ma už teraz presviedčajú aby festival pokračoval, no musíme ešte trochu nechať „spadnúť prach“ a uvidíme, čo ďalší rok. Bol by som určite rád, ak by sme pokračovali. Myslím, že všetko bude záležať od veľkosti podpory, ktorá sa nám podarí dosiahnuť.
Plánujete rozšíriť počet stage-ov, resp. vidíš možnosti indoorového rozšírenia nočného programu?
BV: Počet stage-ov by mal zostať približne rovnaký – Park, Bufet a Club. Stage, ktorý bol tento rok plánovaný, ale nakoniec sa nezrealizoval bol Ambient stage. Práve v noci by som chcel mať v parku ešte miesto, kde sa bude dať celú noc ležať a počúvať live ambientné vystúpenia. Toto uchová v parku pokoj a zároveň poskytne ľuďom alternatívu k tanečnej hudbe.
Vieš si predstaviť, kam by si chcel festival posunúť po dramaturgickej stránke?
BV: Menej DJ-ov, viac live acts a menej umelcov celkovo. Tento rok bolo zapojených okolo 30 umelcov, chcel by som to dostať tak na 24 max. Chcem aby lineup poskytoval ešte trochu väčšie kontrasty medzi popom a experimentálnou scénou. Projekty, čo existujú niekde na rozhraní týchto prístupov, sú podľa mňa najzaujímavejšie. Vystúpenie Antonie XM je práve typ projektu, ktorý je dosť underground, no viem, že zaujme široké spektrum ľudí, ak mu dajú šancu.
Festival chceme uchovať v podobnej útlej atmosfére, nemáme väčšiu kapacitu ako 200 – 300 ľudí. Chceme, aby sa festival ľuďom spájal s komfortom, tichým parkom plného tieňu, kde si môžu vybrať medzi spánkom alebo nespaním celý festival a pri tom sa tieto dve skupiny nebudú rušiť.
Bol by som veľmi rád, keby bol festival viac prepojený s výstavou Artrooms Moravany. Tá sa deje paralelne počas festivalu v kaštieli. Viem si predstaviť, keby hudobníci viac interagovali s umením a zakomponovali tému výstavy do svojich vystúpení. Tento rok je téma výstavy “Ako v sne”. Výstava je prístupná celé leto, až do septembra.
Rád by som tiež bookol viac zahraničných mien, už teraz mám nejaké typy. Rád by som tiež držal v Clube líniu, čo kombinuje Jungle a Techno. Taktiež plánujeme počas roka príležitostne robiť akcie pod značkou festivalu, aby sme sa neozvali až pri otvorení proma na ďalší ročník.
–
Text: Soňa Mikulášová
Pridaj komentár