Metrík na hodnotenie festivalov je možné zvoliť niekoľko. Mnohých by to ťahalo pozerať sa na veľké mená, ktoré každý rok prilákajú tisícky návštevníkov na festivaly po celej Európe.
„Za mňa je táto metrika nielen nudná, ale taktiež veľa nevypovedá. Veľké mená možno predávajú lístky, no nerobia festival. Festival nie je iba headline show – konečný dojem tvoria práve malé veci, ktoré, ak sa vyskladajú správne, môžu mať ohromný dopad. Pohoda Festival to už dlhodobo chápe, a preto by som sa rád pozrel na skvelé dramaturgické rozhodnutia, ktoré tento festival urobil pri bookovaní hudobného programu na rok 2025,“ píše náš redaktor a promotér Milan. Pozrite si jeho výber odporúčaní nižšie ⤵
Geordie Greep
Práve vďaka festivalu Pohoda som mal možnosť vidieť naživo Black Midi, ktorých dlhodobo obdivujem. Ich rozpad ma o to viac zaskočil, no debutový album Geordieho mi pomohol sa cez to preniesť – bol to taký môj „rebound album“. Samozrejme, to by nefungovalo, keby nebol rovnako fenomenálny ako vyššie spomínaná kapela. Konceptuálne tento album nezasahoval až tak do sveta experimentu, ako skôr vytváral svoju vlastnú kabaretnú realitu.
Album The New Sound vtiahne poslucháča do príbehu, z ktorého nás dostane až nežné sinatrovské finále. Naratív, ktorý nám je kreslený, je hmatateľný, ale zároveň príjemne nekonkrétny. Rovnako ako show Black Midi pred pár rokmi, nečakám od Geordieho nič iné ako úžasné predstavenie.
Maruja
Túto kapelu som objavil asi pred rokom a milujem, že mi tento zvuk skrížil cestu. Ich hudba nie je punk a určite nie je jazz. Je raw, no zároveň vie byť jemná a trefná. Všechuť je presne to, čo ma zaujalo na prvé vypočutie a čo ma pri nej už dlhodobo drží. Mnohí mali to šťastie vidieť ich v klube Pink Whale minulý december a ľutujem každého, kto tam nebol. Na začínajúcu kapelu má Maruja veľmi presnú predstavu o tom, kým chce byť, a to sa snaží stelesňovať – či už v hudbe, alebo v kluboch.
DEADLETTER
Minulý rok som si všimol, že sa okolo mňa začalo objavovať až príliš veľa rockových kapiel s výrazným saxofónom. DEADLETTER bola práve tá kapela, ktorá ma na tento trend upozornila (a Maruja v tomto smere tiež nie je výnimkou). Vo svete, kde je všetko príliš seriózne, je DEADLETTER pravým opakom – ľahká, zábavná, nenáročná, ale zároveň vôbec nie plytká. Žiaľ, ešte som nemal to šťastie vidieť ich naživo. Aj keď od ich show neočakávam prehnanú energiu, nepochybujem, že bude plná emócií.
Ugly
Už teraz si spievam „Iiiii see a windy skyyyyy.“ Táto britská skupina je všetko, len nie škaredá. Je nádherná a počúvanie ich skladieb je ako osobný koncert len pre mňa. Produkcia ich pesničiek nie je komplikovaná, no je mierená presne tam, kam má. Niekedy stačí málo, ak je to na správnom mieste – a Ugly tie správne miesta poznajú a smerujú presne k nim.
Jpegmafia
Damn Peggy. Veľmi ma potešilo vidieť môjho obľúbeného veterána na line-upe tohto festivalu. Fakt, že budem môcť jeho show vidieť naživo, je splneným prianím. Pred Pohodou by si mal každý povinne pozrieť „JPEGMAFIA | Pitchfork Music Festival 2019 | Full Set.“ Odkedy som tento záznam videl, túžim zažiť jeho energiu naživo. Príliš veľa energie na meter štvorcový. Mená ako Jpegmafia dokazujú, že rap nie je len jednotvárny žáner bez budúcnosti, ale hudobná forma, ktorá dokáže komunikovať na všetky svetové strany.
Určite si tento rok pôjdem užiť show Queens of the Stone Age a ASAP Ferga, no práve tieto malé kapely vo mne zanechajú dojmy, na ktoré si opäť rád spomeniem. Line-up na tento rok vyzerá byť do veľkej miery skompletizovaný. Ak však pribudne ešte niečo, budú to práve malé kapely – a ja sa už teraz teším.
✦ Text: Milan Gajtko / Viac informácii o festivale Pohoda 2025 na webstránke ✦
Pridaj komentár