No dobre. Island si môže dovoliť už naozaj všetko. Aj techno. Kiasmos, to je kombinácia klasických tónov Ólafura Arnaldsa a príjemných beatov Janusa Rasmussena. Na toto elektronické duo, ktoré príde zahrať cez leto aj na Bažant Pohodu, sme sa pozreli bližšie.
Slovenskému publiku je omnoho známejší práve Ólafur, ktorý v strednej Európe vystupuje v pomerne častých intervaloch. Už len málokto by veril, že kedysi hrával na bicie v hardcorovej kapele. Časom sa dostal ku komponovaní klasickej hudby, vyhral prestížnu BAFTA cenu za soundtrack k britskému seriálu Broadchurch a momentálne pracuje na dvoch projektoch. Jeden z nich je spolupráca s nemeckou huslistkou a pianistkou Alice Sara Ott na Chopin projekte. Druhým zoskupením, na ktorý si posvietime viac, je práve Kiasmos.
Janus Rasmussen je známy ako “mastermind” z electro-popového zoskúpenia Bloodgroup. Zoskúpenie je známe najmä pre svoje skvelé live vystúpenia a má za sebou počin Dry Land, jeden z najlepších albumov roku 2009 na Islande.
Kiasmos sú pomerne mladé duo, ktoré hráva oficiálne pod svojím menom len od roku 2014. Vznikli v roku 2009, no odvtedy nemali dostatočný čas na to, aby si spolu sadli a niečo vytvorili. Kiasmos má za sebou vydanie vinylov s názvami Thrown, Kiasmos a Looped, pričom ich oficiálny album nesie názov Kiasmos.
Pri nahrávaní posledného albumu boli väčšinou použité nahrávky z akustických nástrojov s množstvom syntetizátorov, bicích a nahrávky Oliho piana.
„Tak sme sa stretli, vypili nejaký ten gin, tonic a bolo z toho techno.“ – Janus Rasmussen
Celý eponymný debut bol koncipovaný, napísaný a zaznamenaný počas šiestich týždňov. Obsahoval osem trackov, ktoré sa vyznačujú orientáciou na detail, skvelým zvukom a celkovým, pôsobivým výkonom.
„Projekt Kiasmos existuje približne od roku 2009, no kvôli našim ostatným projektom sme nikdy nemali skutočne čas si sadnúť a vytvoriť spolu skladby, ktoré sme vždy chceli. Keď sme si tento rok (2014, pozn. autora) konečne našli čas a sadli si na vytvorenie nového albumu, boli sme prekvapení, čo z toho vzniklo. Už dávno sme chceli vyskúšať rôzne nové zvuky a kombinácie. Výsledok je o niečo hlbší a emocionálnejší, než sme očakávali, ale to je krása, ktorá spočíva v tvorbe albumu. Nikdy nevieš, čo z toho nakoniec vznikne,“ hovorí Janus Rasmussen pre Gold Flake Paint.
Ólafur pri porovnaní klasickej hudby, ktorú komponoval doteraz, a elektronickej hudby, hovorí: „Moju hudbu píšem na počítači. Sotva by som to zvládol bez toho, pretože mnoho z mojich skladieb je orchestrálnych. Musím ich napísať tak, aby ich niekto potom mohol aj zahrať. Znamená to, že nie som hudobník? Skladatelia elektronickej hudby robia to isté, píšu hudbu na počítači a potom to počítač zahrá.“
Svoju hudbu komponuje podobne s klasickými nástrojmi. „Klasická hudba musí byť nataktovaná, čo je vlastne podobný proces ako s elektronickou hudbou.“
A ako Kiasmos opisuje proces tvorby jednotlivých piesní? „V hudbe, ako je táto, vo väčšine prípadov neprichádza koncept pred tvorbou skladby,“ hovorí Arnalds. „Koncept prichádza neskôr a je výsledkom toho, čo počujete. Je to výsledok toho, čo začujete, keď počúvate skladbu opätovne. Dokonca aj v mojej vlastnej hudbe, ktorá je veľmi konceptuálna, v počiatočnom bode komponovania to vždy začína ako dobrá hudba a koncept prichádza neskôr. Začínaš si spájať jednotlivé časti skladby a začínaš si kreovať umelecké dielo a hudobný videoklip. Nikdy nezačíname pri komponovaní s myšlienkou „Jou! Tak tento raz si nahrajme niečo, čo bude znieť ako červená! Aj keď myslieť týmto štýlom občas funguje.“
Ólafur sám priznáva, že pri tvorbe hudby do filmov neprežíva takú slobodu pri komponovaní ako pri tvorbe v Kiasmos. „Pri filmoch máte vopred aspoň nejakú predstavu, ako by hudba mala vyzerať, aby zapadla do témy vo filme. No pri Kiasmos si môžeš písať hudbu len tak. Nehovorím, že je to lepšie alebo horšie. Je to len iný prístup a zažívam pri tom obrovskú slobodu. Nechávam sa hudbou unášať akokoľvek ďaleko sa to len dá.“
Kiasmos tvoria pod hlavičkou vydavateľstva Erased Tapes, ktoré zastrešuje aj umelcov, ako je Nils Frahm, ukrajinský pianista Lubomyr Melnyk alebo A winged victory for the sullen. Najnovší album s názvom Looped predstavia na tohtoročnej Pohode v Trenčíne. Pozrite si krátky dokument o ich koncerte v Londýne.
Zdroj: http://www.goldflakepaint.co.uk
Foto: http://www.erasedtapes.com
Autor: Verana
Pridaj komentár