Kolektív Hviezdne noci, ktorý pôvodne spravoval kultúrne centrum Ladovňa a festival Hviezdne noci, sa v roku 2025 začal transformovať na nezávislý promotérsky kolektív bez stáleho miesta. Ladovňu tím opustil, na chvíľu ju nahradil nový tím a od konca roka je toto bytčianske kultúrne centrum bohužiaľ už zatvorené natrvalo.
To však ani zďaleka nespomalilo pevne zomknutý tím Hviezdnych nocí. V roku 2025 zorganizovali 10 podujatí po viacerých mestách a začiatok roka 2026 odštartovali takisto silno. Toto posunutie z jedného miesta v Bytči, do Bratislavy, Žiliny, či Banskej Bystrice umožnilo kolektívu rozšíriť svoje aktivity a ponúknuť hudobným fanúšikom rôzne zážitky s rôznymi atmosférami. Cez experimentálne klubové počiny (v spolupráci s bratislavským FAQ v klube Subdeck) cez alternatívny poľský jazz (Kosmonauci v kaviarni Výklad), cez folklórne večery (u strún v Rómerovom dome), až po indie rock, punk či rap.
Tím za festivalom Hviezdne noci na Stanici Žilina-Záriečie, 2025
Ja som mal možnosť po návrate na Slovensko navštíviť Stanicu Žilina-Záriečie, kde 6.2. Hviezdne noci organizovali medzinárodný trojkoncert. Slovenskí Vojdi, kapela Nemeček z Chorvátska (ktorí, bohužiaľ, pre chorobu neprišli) a iránsko-fínske duo Gnäw. Každý z umelcov pracuje s hlukom, ktorý kombinuje buď s tradičnými folklórnymi nástrojmi, ambientnou elektronikou, či komplikovanými gitarovými riffmi.
Program Hviezdnych nocí vždy obdivujem, pretože ak nejde o slovenské projekty, zahraničné mená, ktoré bookuje dramaturg Rišo, takmer vždy nepoznám a veľmi rád sa nechám prekvapiť. Za tú dobu, čo navštevujem festival, alebo Ladovňu však viem, že pôjde o originálny a unikátny hudobný zážitok, ktorý slovenský poslucháč nemá šancu nikde inde vidieť. V posledných rokoch sa dramaturgia kultúrnych centier na Slovensku posúva zo starostlivého objavovania nového, do ostrieľaných projektov, ktoré „fungujú“. Aj preto je práca Riša a Hviezdnych nocí o to cennejšia a veľmi si ju ako hudobný fanúšik cením.
Okrem netradičnej hudobnej dramaturgie, patrí k čaru týchto eventov aj rodinno-priateľská domácka atmosféra, ktorú Hviezdne noci ponúkajú. Kristína, Karolína, Adam a Rišo tvoria core tím, ku ktorému sa pridávajú dobrovoľníci, osvetľovači či zvukári a tvoria tak dobre zomknutý tím a eventom dodávajú výbornú, pokojnú atmosféru. Za tie roky práce v kultúre sú to samozrejme profesionáli a všetko robia kvalitne a s úsmevom na tvári, takže viete, že všetko bude fungovať ako po masle.
Stretnutie hudobných labelov
Dvojica Gnäw vystupovala v piatok 6.2. v podkrovnej sále S1 ako prvá. Už dlhší čas som nebol na ambientnom koncerte, alebo DJ sete, tak som sa na nich veľmi tešil. A zážitok bol ešte lepší, než som očakával. Na slúchadlách, večernou cestou autobusom, ich hudba výborne ladí s melancholickým počasím, no naživo s výborným svetelným dizajnom a mohutnejším zvukom zapôsobí na zmysly ešte efektívnejšie. Hakalisto a Ghasemi hrali na niekoľkých tradičných iránskych a fínskych strunových nástrojoch, ako je setar, santoor, či kantele. Minimalistickou hrou automaticky vyvolávajú pocit šamanského rituálu, alebo psychedelického „tripu“. K týmto starobylým nástrojom vás zavalia hypnotickými repetitívnymi plochami a tlmenou, temnou basgitarou, ktorá znie ako zo zvučky noir filmu. V prvej polke vystúpenia na dvojicu dopadali z vrchu modré lúče svetla, s akýmsi efektom z dymostroja, takže to pripomínalo lámanie sa svetla na vodnej hladine. Výborne to dokresľovalo atmosféru hudby. V tomto momente sa vždy na Stanici Záriečie zastavím nad kreatívnou prácou osvetľovačov, ktorí vždy dokážu prichystať nejakú novú scénu. Koncert Gnäw bol jednoducho liečivý, dávam 10 z 10.
Gnäw. Foto: Felix Gouin
Po krátkej pauze na bare, sa opäť zaplnilo podkrovie Stanice. Predtým ako vošli Vojdi na pódium si nechali pustiť známu opernú skladbu „Nessun dorma“, ktorú preslávil Luciano Pavarotti. V záverečnej eskalácii skladby vtrhli Vojdi na pódium. Všetci sa smiali, bol to komický, no efektívny nástup. Kapela aspoň od prvého momentu navnadila na to, v akej nálade sa bude uberať koncert.
Tento večer som videl kapelu prvýkrát, tak som bol zvedavý. Z toho mála čo som počul a čítal o prešovskej kapele, som si predstavoval akýchsi nasledovníkov Chiki liki tu-a. Ale hudobná komplikovanosť, akýsi rýchly math-prog-rock, prevyšoval humorné momenty. Ďalší kľúčový element bol saxofonista, ktorý je novým prírastkom kapely. Dokopy vytvorili s energickým bubeníkom a frenetickými riffmi perfektnú smršť surrealistického rocku. Vojdi nepatria medzi kapely, ktoré by som vyhľadával, no ich technické zručnosti a originalita sa nedali poprieť. Koncert som absolvoval samozrejme s ochranou uší.
Vojdi. Foto: Felix Gouin
Swine Daily: Dnešný koncert a zajtrajší s Fvck_Kvltom patrí do nejakej väčšej série? Ešte nadväzuje na koncerty z minulého roka?
Richard Michalík: Áno, to spadá do série Hviezdne noci presents, alebo “Hviezdne noci prezentujú“. Sú to v podstate naše koncerty, ktoré robíme mimo festivalu. Predtým sme mali vlastný priestor v Bytči, Ladovňu, kde sme robili koncerty počas roka popri práci na každoročnom festivale. Tým, že sme z tých priestorov odišli, tak teraz túto aktivitu zastupujú koncerty už nielen tam, ale po celom Slovensku, ktoré séria Hviezdne noci presents zastrešuje. Je to rozdelené tak, že časť eventov stále robíme v Bytči s prístupnejšou dramaturgiou a tie ostatné, kde voláme prevažne zahraničných interpretov a interpretky robíme rôzne po Slovensku.
Swine Daily: Táto konkrétna séria je podporovaná z grantov FPU, správne? Vieš si predstaviť, že by ste koncerty organizovali v rovnakej miere aj bez tejto podpory?
Richard Michalík: Vôbec. Škrt podpory od FPU je pre nás do veľkej miery deštruktívny. Bytča je v podstate príliš malé mesto na to, aby sme tam uživili dokonca aj také mená ako Berlin Manson. Keby koncert rovnakej kapely robíme v Žiline, tak si vieme zarobiť aj bez grantu. Určite sa to dá, ale v Bytči bez podpory nemajú šancu zarobiť si na seba ani väčší interpreti. Potrebuješ grant ak nechceš dramaturgiu obmedziť na lokálne kapely ochotné hrať za cestovné náklady. Koncerty s odvážnejšou dramaturgiou a interpretmi, ktoré väčšinové publikum nepozná bez grantovej podpory ekonomicky nefungujú. Museli by sme navýšiť cenu lístka o desiatky eur alebo zmeniť model odmeňovania, na ktorý by interpreti zo zahraničia len veľmi ťažko pristúpili.
Swine Daily: Jasné. A zmenilo sa vám niečo od toho, ako ste robili najprv festival a teraz robíte koncerty po rôznych mestách? Zmenilo sa niečo výrazne na tom, alebo vám to umožnilo práve viac experimentovať? Či sa niečo zmenilo na tej dramaturgii, alebo na celkovom prístupe ku koncertom?
Richard Michalík: Dramaturgia série sa od festivalu až tak nelíši. Festival má stále nejakú časť dramaturgie, ktorá je prístupnejšia, stále sa tam objavujú mená z česko-slovenskej scény, ktoré nie sú úplne neznáme. Séria Hviezdne noci presents predstavuje skôr neopozerané mená. Ale iné je to hlavne v tom, že si ako usporiadateľ flexibilnejší. Nemáš jeden termín, vieš viac reagovať na turné kapiel a lepšie sa prispôsobiť. A hlavne vieš nadviazať spolupráce s inými, čo ma na tom najviac baví. Takmer všetko okrem koncertov v Bytči je spolupráca s inými platformami, priestormi a pod. – či už je to koncertný večer Soundpakt s vydavateľstvami mappa a Warm Winters, folklórny večer u strún v Romérovom Dome alebo klubová noc so sériou FAQ na Subdecku. Snažíme sa to robiť cestou spolupráce.
Swine Daily: Prísť robiť koncerty sem na Stanicu Žilina-Záriečie bolo pre vás asi najbližšia cesta, po Bytči, však?
Richard Michalík: Rozhodnutie preniesť časť našich aktivít do Žiliny prišlo potom, keď sme sa rozhodli presať robiť festival v Bytči. Ľudia zo Stanice a Novej synagógy nám pomáhali už aj dávno predtým. Do ich priestorov sme chodili, ešte keď v Bytči poriadne nič nebolo, tak to bol taký automatický krok, že keď nie v Bytči, tak poďme to spraviť tu.
Swine Daily: Ako sa pozeráš na vašu cieľovku, na vašich fanúšikov? Myslíš, že ste si ich už nejako vychovali? Presne, že dneska bolo celkom veľa ľudí na pomerne neznámom projekte Gnäw… Vnímaš, že vaši fanúšikovia už prídu na čokoľvek, čo urobíte, alebo sú to vždy noví ľudia?
Richard Michalík: Neviem, či sme v takom postavení, že nám ľudia veria do takej miery, že prídu na hocičo, ale určite to na nejakých ľudí funguje. Viem si predstaviť, že keby tieto koncerty, ktoré sme dnes robili, nerobíme pod značkou Hviezdnych nocí, tak príde podľa mňa o polovicu menej ľudí. Určite to už má nejaký dopad. Ale zase to nie je úplne automatické. Nie sme Pohoda alebo nejaké viac zavedené promotérske platformy. Stále bojujeme o každého diváka.
Swine Daily: Ale snažíte sa nejako dlhodobo budovať nejaký jeden štýl…
Richard Michalík: Áno, áno, tá dramaturgia sa snaží sledovať nejaký určitý smer. Či už je to pri podujatiach v Bratislave alebo priamo v našom domovskom meste. V Bytči už máme svoju komunitu, ale tak to bolo už dávno predtým. V tej Bratislave je to o niečo ťažšie, tam sme stále noví – preto tie spolupráce.
Swine Daily: Takže máš nejaké nové budovanie teraz z bytčiansko-žilinskej komunity teraz v Bratislave? To je váš nový cieľ?
Richard Michalík: Žilinu máme určite viac podchytenú ako Bratislavu. Tam sa snažíme robiť koncerty cez rôznych partnerov, lebo tí vedia osloviť publikum možno o niečo lepšie ako my.
Swine Daily: A potom možno v nejakej budúcnosti po tej Bratislave možno zase hlavne nejaké iné mestá? Aj v Česku, v Poľsku možno? Máte nejaké takéto plány, či je to možno ešte ďaleká budúcnosť?
Richard Michalík: To je asi príliš ďaleko, teraz nás čaká trochu spánku. V poslednej dobe sme to mali naozaj vyhrotené. Popri tom, čo máme všetci full-time joby, tak sme robili strašne veľa koncertov. Tak teraz uvidíme, nesnažíme sa tento rok žiadať o financovanie od FPU. Čiže ak sa niečo objaví, tak niečo spravíme, ale bude to skôr len niečo nahodilé. Potrebujeme si oddýchnuť.
Swine Daily: Koľko ľudí je vo vašom tíme, ktorí sa podieľali na tejto sérii posledný rok?
Richard Michalík: Úplný core tím sme štyria. To platí aj pre posledný rok. Z toho ja robím väčšinu dramaturgie a čiastočne produkciu. Tina celý projekt zastršuje ako projektová manažérka. Adam robí grafiku a komunikáciu, Kaja guest servis a administratívu. Taktiež sa venuje dobrovoľníkom. Pravdaže nám, ale pomáhajú aj ďalší ľudia. Záleží od veľkosti daného eventu. Máme úzky kruh kamarátov, partnerov, technikov, s ktorými radi spolupracujeme.
Jonáš Gruska v Novej cvernovke, Hviezdne noci
Swine Daily: Tá dramaturgia, to je vlastne stále nejaký kontinuálny proces, že furt si zapisuješ nejaké nové nápady na koncerty… aj čítaš nejaké magazíny, pozeráš hudobné novinky?
Richard Michalík: Určite áno, síce to robíme všetci popri zamestnaní, tak stále to je práca a aj booking je aktívny celoročný proces. Záleží, už aj ja cítim únavu z toho všetkého, som naozaj prestimulovaný. Tým, že si musím rozvrhnúť čas medzi iné povinnosti sa k počúvaniu hudbu dostávam v určitých blokoch, kedy sa zasypem hudbou. Niekedy je toho tak veľa, že akoby všetko išlo pomimo mňa. Kapacitne nezvládam vnímať. Počúvam, ale nič nepočujem.
Swine Daily: Chápem. Že sa to stáva viac každodennou prácou a to ťa vyčerpáva. Je to v tom, že vlastne ťažké v tom vydržať, keď máš aj iné povinnosti a stále si chceš udržať ten prehľad. Aby si mal nonstop to isté nadšenie. Do toho niekedy môže padnúť vhod dať si pauzu od toho celého.
Richard Michalík: Preto aj ja stále viac premýšlam, či neskúsiť robiť niečo iné. Robiť koncerty, stretávať ľudí a všetko okolo toho mám, ale asi príliš rád. Celá komunita, ľudia a proces robenia eventov mi dal naozaj veľa a je ťažké sa od niečoho takého odtrhnúť.
–
Text: Krištof Budke / Sledujte Hviezdne noci na Instagrame či Facebooku
Pridaj komentár