Tunisko-Dánska skladateľka a umelkyňa Mia Ghabarou (alias 100) vydala svoj debutový hudobný projekt s názvom JIHAD. Vychádzajúc zo svojho pozadia vizuálnej umelkyni, performerky a skladateľky, ktorá má za sebou mnoho inštalácii a multi-disciplinárnych projektov, môžeme čakať určite originálnu zmes žánrov.
Mia vytvára skladby, ktoré sa dajú hrať v kluboch, koncertných halách, či v galériách. Balansuje niekde na pomedzí. Nedá sa priblížiť do jednej kategórie. Ešte kým sa dostaneme ku samotnému EP, trochu kontextu. Mia spolupracovala, alebo sa vyskytla na projektoch vydavateľstiev ako je Haunter Records (IT), dánske Posh Isolation, Kornmod, či NTS Radio. Počas Milan Design Week Björk otvárala svoj DJ set práve skladbou „a lot of ANGELS„, na ktorej spieva umelkyňa. Track bol súčasťou albumu, ktorý vyšiel na islandskom Smekkleysa.
Podľa mňa je zaujímavé, predtým ako sa pustíme do počúvania EP, pozrieť si inštalácie, ktoré Mia pripravovala. Približuje nám to kontext tvorby Ghabarou.
Z inštalácie Mellem Himlen og Haven Pt. 1.
Z inštalácie Valencia
Prvá skladba sa volá „RED FLAGS“. Smutno romantické piano na začiatku vytvára pôdu pre Blade-type vokál, ktorý o chvíľku nastúpi. Celkovo spev na tejto skladbe, aj na EP-ečku pripomína štýl umelcov z Drain Gangu. Ich estetiku smutno digitálnej ľúbostnej balady. Okrem, napríklad štýlu spevu/rapu Thaiboy Digital, tu počuť určite aj tradičnú popovú schému. Akurát na rozdiel od raperov z Drain Gangu mi tu príde Mia trochu viac mdlá, akási malátna, čo ale mohol byť zámer speváčky.
Koniec koncov, na Bandcampe sa v popise projektu píše: „Jihad is an exploration of the psychology of desire, loss, self-alienation.“
So snovým syntezátorom druhej skladby „HOT BOY HEAVEN“ sa ponárame hlbšie do speváčkinho smútku alebo pocitu seba odcudzenia. „Keep breathe in and out“ opakuje sa v upokojujúcej mantre. V druhej časti skladby sa už rysuje akosi razantnejšie a jasnejšie umelkynin zvukový svet. S narastajúcou intezitou dronových plôch, graduje aj emócia. Dostávame sa do vrcholu projektu.
Pri tretej skladbe „NEW DAY“, premýšľam, akoby mohla Mia producentsky prispieť popovým speváčkam, ako napríklad Lane Del Rey. Mohli by vytvoriť veľmi zaujímavú fúziu, podobne ako Trent Reznor a Atticus Ross vytvorili pre Halsey na albume If I Can’t Have Love, I Want Power. „NEW DAY“ dokonca organovým syntezátorom a spevom aj pripomína hudbu Lany Del Rey. Podľa mňa by sa tvorba 100 Lane páčila, či?
Páči sa mi noisový koniec tretej skladby a začiatok štvrtej, „WHY DO YOU PRETEND THAT YOU CAN’T STAY“. S jemným použitím sláčikov, kombináciou piana, auto-tune modulovaného hlasu, vytvára Ghabarou pomerne pútavú atmosféru. Ale niečo mi tu chýba. Stále mi to príde trošku mdlé, akoby sa pri speve úpenlivo držala nejakých mantinelov. Inštrumentálna stránka je očividne umelkyninou silnou stránkou. Je to počuť. Navyše, celý album si Mia zložila, produkovala, aj zmixovala sama. Kontrast medzi akustickým a digitálnym je jej doménou a chcel by som počuť viac. Možno dlhšie inštrumentálne kompozície.
Celkovo je JIHAD originálnym pokusom. Ide o pútavú, hoci jemne nedokončenú víziu, talentovanej multi-disciplinárnej umelkyne, ktorá sľubuje do budúcnosti ešte hlbšie a kompozične odvážnejšie diela. Budeme ju rozhodne sledovať a odporúčame aj vám.
–
Text: Krištof Budke / Sledujte 100 na Instagrame / Album do redakcie Swine Daily poslali FOMO PR
Pridaj komentár