Od 6. marca si priaznivci slovenského výtvarného umenia môžu prísť do Slovenskej národnej galérie pozrieť novú výstavu, kde je hlavnou témou alkoholizmus či pre umelcov aj takzvaná tekutá múza.
Modernisticky vzaté sú dejiny umenia prehliadkou -izmov, nedávno SNG predstavovala slovenskú verziu impresionizmu (Košická moderna a jej kontext o ktorej sme písali tu). Našu kultúru však tvoria a jej obraz spoluurčujú aj iné, menej výtvarné a skôr zahanbujúce -izmy, ako napríklad alkoholizmus. Práve alkohol ako špecifický sklon a (ne)kultúrny faktor, ako múza i neduh je témou v novej, podstate ikonograficky poňatej, výstavy.
„Tekutá múza, štruktúrovaná samotným materiálom do menších tematických celkov, predstaví alkoholizmus (teda našu závislosť od alkoholu) ako silne ambivalentný kultúrny fenomén. Uvidíme a predstavíme si – na materiáli pokrývajúcom posledné storočie – „chľast“ ako slasť či princíp tvorby, ale aj ako depresiu a sociálnu depriváciu.“ Môžeme sa dočítať na stránke SNG.
Tibor Huszár – Cigáni. XI., 1977 – 1978, SNG Bratislava
Podrobnejšie o výstave Tekutá múza
Slováci, kedysi národ fatálne ohrozený „pálenčeným morom“, sú v posledných rokoch – zdá sa – predovšetkým vinári. Zvlášť po roku 1989 sa kultúra vína, odjakživa inšpirujúca básnikov „kultivuje“, jeho znalecká a zberateľská báza sa rozrastá.
Znalcov umenia je na Slovensku stále málo, znalcov vína stále viac. V širšom horizonte kultúry možno dnes pozorovať akési všeobecné „ovínenie“ a vlastne i „ochmelenie“: demokratizácia znalectva, vinárske televízne seriály, vínne cesty a festivaly, vlastné pivá a ich limitované edície, experimentálne pivovary…
Karol Ondreička – Čert vo fľaši, 1947 – 1948, SNG Bratislava
Nápojová gastronómia pritom obsadila i pole vizuálnej kultúry a v istom zmysle i záujmové pole umenia. Pijeme viac ako kedykoľvek predtým, hoci „kultúrnejšie“. Stačí sa prejsť centrom hlavného mesta: väčšinu prevádzok tvoria krčmy. Puby v mestách i na dedinách zarábajú najlepšie, vracajú samosprávam najviac peňazí. Slováci sú skrátka konzumný národ, tak prečo im aj v Slovenskej národnej galérii (prostredníctvom „vznešeného“ umenia) neponúknuť to, čo ich identitu tak pekne zrkadlí? A keďže kultúra by mala klásť otázky, my sa pýtame: je možné vizualizovať alkoholizmus? Podchytiť a zrekonštruovať jeho „domáce špecifiká“ na vizuálnom materiáli? V umení? Pijú muži a ženy inak a sprostredkuje nám o tom nejakú skúsenosť vizuálne umenie? Je krčma vo všetkých médiách rovnako fotogenická? Zaujíma alkohol umelcov? V akom zmysle? Je alkohol témou, alebo (skôr) intoxikačným prostriedkom tvorby našich umelcov? Eventuálne aj umelkýň? Obohacuje tvorivosť? Alebo ju skôr hatí? Akým spôsobom? Je predstava umelca-bohéma a alkoholika v našom prostredí skôr klišé? Existujú diela pranierujúce alkoholizmus?
Výstava Tekutá múza bude v priestoroch SNG od 6.4. do 31.5.
Zdroj: TS Slovenskej národnej galérie Úvodný obraz: Jaroslav Augusta – Sedliak, 1911, GMB Bratislava
Pridaj komentár