Náš druhý ročník OFF Festivalu v Katoviciach je za nami. Od piatku do nedele (5.-7.8.) sa v nádhernom areáli zelenej Doliny Trzech Stawów stretli fanúšikovia dobrej hudby všetkých žánrov. Po roku sme mali rovnako pocit, že väčšina návštevníkov bola jednoznačne z Poľska – slovenčinu sme nepočuli nikde, češtinu len u jednej skupinky. Problém však vôbec nie je v cene alebo vo vzdialenosti. Festival je podstatne lacnejší ako Pohoda a zo Žiliny sú Katovice len niečo vyše dvoch hodín autom (naši kamaráti z Varšavy cestovali tri hodiny).
Festival vyhral v minulosti ocenenie za najlepší stredne veľký festival v Európe a aj s tohtoročným programom ponúkol skvelých interpretov naprieč jazzom, hip-hopom, metalom, rockom, shoegazom, elektronikou či technom. Dramaturgia OFFu, za ktorú je zodpovedný umelecký riaditeľ (a nielen v Poľsku uznávaná osobnosť) – Artur Rojek, je unikátna po viacerých stránkach. Na festivale v peknej upravenej doline nájdete najnovšie mená, hudobné legendy, ktoré stále potvrdzujú svoju dôležitosť, obskurných menej známych interpretov, ale najmä umelcov, ktorí majú čo povedať.
▼ Fotoreport nájdete na konci článku ▼
Hneď od prvého koncertu, ktorý sme videli (excentrický outsider Willis Earl Beal), nás vystupujúci zaujali svojím posolstvom a vystupovaním. Každý hovoril svoje názory, o čo mu ide v hudbe, ktoré problémy ho vo svete trápia a čo pre to treba robiť. Nešlo len o politickú angažovanosť ale o témy všetkých druhov. Speváčka Jenny Hval začala svoje vystúpenie recitovaním prejavu o probléme obťažovania a znásilneniach na festivaloch.
Hudobnú rozmanitosť si prišli každoročne vychutnať najmä Poliaci, ktorí hudbu naozaj počúvajú, oni sem neprišli len na párty. Preto vždy môžeme vidieť také oslavné ohlasy umelcov z celého sveta. Jediná nešťastná vec bolo tento rok veľké množstvo zrušených headlinerov; konkrétne GZA, následne aj jeho náhrada Wiley, Anohni, The Kills aj Zomby.
Medzi naše najsilnejšie vystúpenia určite patrili:
Britské duo Sleaford Mods nás dostalo svojou minimalistickou energiou, punkovými beatmi, basovými samplami, no predovšetkým vokálnym prejavom rappera/speváka Jasona Williamsona. Ten s flašou piva v ruke chrlil svoje slová do mikrofónu a ironicky poskakoval po pódiu. Po koncerte nám v hlave znelo len nasrané „Fuck off!“ s britským prízvukom.
Prvá polovica švédskeho rapera Yung Lean-a stála za to. Nemohli sme si nechať ujsť show tohto mladého fenoménu, ktorý nasledujú najmä detskí fanúšikovia po celom svete. Stage v stane sa okamžite zaplnil 16-19 ročnými fanúšikmi v čiernych Nike šiltovkách. Yung Lean s časťou svojej Sad Boys crew – kompletne zahalený vo fialovo-modrej hmle, vidieť sú len ich čierne obrysy, autotune, všetci faded. Svet sám pre seba. Odbehli sme sa pozrieť na Devendru Banhart-a na hlavný stage, no jeho show s celou kapelou pôsobila nesebavedomo a nezáživne.
Keď som sa vrátil na Yung Leana, tretina fanúšikov už bola preč, energia z koncertu a celkový hype vyprchali.
Islam Chipsy. Casio klávesy a dvaja bubeníci. Káhirská tanečná šialenosť, ktorá strhla celý festival. Toto egyptské trio na OFFe vystúpilo ešte v ten deň druhýkrát, na miesto zrušeného koncertu Anohni. Omar Souleyman, teraz Islam Chipsy – Európa má asi na arabské tanečné zoskupenia slabosť.
Saxofonista a spevák Orlando Julius vystúpil s kapelou The Heliocentrics. V „Scene Eksperimentalnej“ sme videli tento rok asi najlepšie vystúpenia. Skvelá pestrá afro-jazzová hudba. Niet čo dodať, treba vidieť naživo.
Pantha Du Prince je projekt nemeckého umelca, ktorý sa snaží posúvať hranice elektronickej hudby. Vo svojom projekte „Triad“, ktorý predstavil na OFFe si pozval nórskeho bubeníka Bendika Hovik Kjeldsberga a Scotta Mou (Panda Bear).
S premyslenou scénografiou, decentným nasvietením a výmenou taojmných másk išlo o skvelý audio vizuálny zážitok. Navyše po koncertoch neúnavného hlasného rocku od Beach Slang, Mudhoney a techno brutálu 67,5 minute projekt šlo o balzam na uši.
Ata Kak – asi najlepšie vystúpenie festivalu. Tohto bizarného afrického speváka, sme si vytipovali už pred festivalom a nevedeli čo čakať.
Vyšlo to a jeho zmes vtipného disco-funku, tanečných beatov a rýchleho spevu „O ba ba ba-da-me, ba ba da me, o ba ba…“ roztancovala celú Scenu Eksperimentalnu. Ľudia skákali tak intenzívne, že sa ohýbali drevené dosky pódia!
Skvelá laserová show a príjemná tanečná islandská elektronika v podaní Ólafura Arnaldsa a Janusa Rasmussena – Kiasmos, bola zárukou kvalitného vystúpenia. Kiasmos sme videli už na Pohode, no na OFFe predviedli ešte epickejší záver festivalu. Poklona.
O definitívny koniec poľského festivalu sa postaralo hip-hopové trio z Brooklynu – Flatbush Zombies. Napriek skvelému a zábavnému vystúpeniu to trio nemalo ľahké a museli sa poriadne snažiť, aby nakoniec roztancovali celé obecenstvo.
Po pár songoch a výzve na obrovský moshpit to však šlo samo a keď pustili hymnu „Smells Like Teen Spirit“, dav teenegarov jednohlasne skandoval každé slovo. Zombies hrali skladby zo svojho najnovšieho albumu 3001: A Laced Odyssey a neodpustili si ani najväčší hit „Palm Trees“. Spokojnosť, môže sa ísť domov.
Pozrite si kompletný fotoreport od našej fotografky Verany Dobal:
–
Foto: Verana Dobal Text: Krištof Budke
Pridaj komentár