Rovnako ako samotný slovenský festival, na ktorom tento umelec vystúpi už toto leto, aj Action Bronson je multižánrový fenomén. Umelec, foodie, kultúrna osobnosť, ktorej vplyv a pestrosť aktivít neraz presahujú jeho hudobnú tvorbu – práve tú, pre ktorú sa o ňom vôbec vieme rozprávať.
Na úvod malý disclaimer – tento článok nie je analytická esej o jeho hudbe. Skôr ide o osobný cestopis mojej skúsenosti s Bronsonom ako všadeprítomným javom počas rokov chronického internetovania. Tento umelec je krásnym príkladom toho, ako meno raz známe vie jednoducho preniknúť do mnohých sfér. Samozrejme, Bronson nie je len postavička, jeho svojskosť je práve tým, čo ho robí atraktívnym pre tak rôznorodú audience.
Naraziť na jeho hudbu nie je vôbec náročné – aj napriek tomu, že sa žánrovo neprispôsobuje ku žiadnemu z dominantných foriem (foriem, nie žánrom). Pre mnohých cesta jeho objavenia mohla byť ikonický NPR Tiny Desk koncert, no pre mňa to však bola jeho spolupráca s menami, ktoré som intenzívne sledoval počas mojich „rapových rokov“. Hlavne s producentom The Alchemist – jeho dlhoročným priateľom (aspoň podľa internetového naratívu). The Alchemist, držiteľ niekoľkých Grammy nominácií, je známy tým, že do periódy digitálnej produkcie prináša beatmaking techniky typické pre klasické obdobie hip-hopu – sampling, práca s MPC a hravosť, ktorá v Bronsonových trackoch ožíva cez využívanie jazzových a soulových trackov/hudobných referencií.
Samplovanie je neoddeliteľná súčasť Bronsonovej tvorby. Podobne ako je 90s rap post-modernou referenciou na familiárne soulové a jazzové časy, Bronson nás výberom samplovaných trackov prenáša práve do Európy. Kontinentu, ktorý mu je kultúrne aj gastronomicky blízky. Tieto sample podčiarkujú Bronsonov štýl, ktorý sa plynule pretína s kulinárstvom, cestovaním a vizuálnym storytellingom. Podobne ako Tylerov album “Call Me If You Get Lost“, u Bronsona cítiť slnko, 80s, talianske pláže, pohodu pri dobrom jedle a fľaši vína. Jeho tvorba je bohémska, miestami nenápadná, no presne to ju robí pútavou.
Bronsonove skladby nie sú žánrovo prevratné – ale o to viac sú slobodné. Jeho rap často pripomína uvoľnenú konverzáciu. Namiesto tlačenia na pútavosť len rozpráva – uveriteľne, uvoľnene, akoby ste sedeli na pláži s Negroni v ruke a debatovali o ničom. Jeho túžba hovoriť často až vyfabulované naratívy je cítiť vo všetkých jeho tvorivých formách, kedy len počúvame príbehy človeka, ktorého pútavosť presahuje obsah.
Jeho autentický vibe však presahuje aj hudbu, ako som už spomínal, a prerastá do online priestoru – najmä do meme kultúry a Twitteru (odmietam to volať X). Bronsonove texty sú často neuchopiteľné – ako myšlienka, ktorá vám napadne, ale ešte nemala čas dozrieť do slov. A práve táto bezprostrednosť z nich robí niečo záujmuhodné. Z tejto jeho kvality vznikol internetový fenomén Accidental Bronson – zbierka tweetov, ktoré síce nenapísal, no znejú ako keby áno.
Príklad: “The Chinese ketamine had me caramelizing some onions for 12 hours.”
Nie je to jeho citát, ale presne vystihuje jeho štýl. V jednej vete máte kulinársku referenciu, absurdnú situáciu a hovorový tón bez jasnej štruktúry – presne to, čo robí Bronsona Bronsonom.
A keď už hovoríme o varení – práve to je moja najobľúbenejšia stránka jeho osobnosti. Bronson je pravdepodobne vyučený kuchár a v kuchyni strávil poriadny kus života, profesionálne aj amatérsky, no v jeho prípade to je úplne jedno. Lásku k jedlu cítiť všade – v názvoch albumov (Lamb Over Rice), v lyrics, aj v jeho YouTube sérii “Fuck, That’s Delicious„. Ja osobne zbožňujem trilógiu epizód z Francúzska, kde sa potuluje po parížskych bistrách, pijúc naturálne vína a rozprávajúc o jedle s takou vášňou, že ho úplne zabudnete zaradiť ako rapera. Vlastne mi ani nejde ani tak o to jedlo. Počúvam rozprávanie niekoho, koho spôsob tvorenia naratívov ma fascinuje (zároveň obsah už trochu menej). Nie som foodie, ale pri sledovaní jeho videí alebo počúvaní hudby cítim, že v jeho prípade ide o intenzívny pôžitok, emóciu, ktorú na mňa dokáže preniesť – a to je niečo, čo mi často chýba. Zastaviť sa, vnímať chute, zvuky, náladu. Bronson to všetko prepája vo forme, ktorá pôsobí úplne prirodzene. Ja to osobne neviem, práve preto na to mám jeho.
Na záver musím spomenúť už len legendárnu mini-sériu Ancient Aliens, ktorú hostoval. On, The Alchemist, zopár kamošov – všetci posadení pred greenscreen, sledujú seriál na Discovery Channel o UFOs, koncept celkom priamočiary, no ako indikuje moja analýza predtým, veľmi pútavý no tak trochu prázdny. Všetko samozrejme robia nakúrení. Práve tu vyniká najviac jeho schopnosť transformovať každú myšlienku do slov – podotýkam, nie úplne dobre a zmysluplne, no veľmi zábavne. Hlavne keď je to všetko v kontexte vesmírnych mužíkov.
Jeho koncert bude pravdepodobne trochu goofy, určite veľmi zvláštny. Ale o to viac sa teším, že uvidím tohto ‘mysliteľa’ v priamom prenose – pretože keď je jeho hlava napojená priamo na ústa, nemôže to dopadnúť inak než výnimočne.
✦ Text: Milan Gajtko / Viac informácií o festivale Pohoda 2025 na webstránke ✦
Pridaj komentár