O 7:00 sme sa mali stretnúť s Viktorom pri otáčacej Kafkovej hlave na Národní tříde v Prahe. Miesto toho som skončil v Libeřských lahůdkach, kde som si dal dva chlebíčky a kávu. Viktor meškal, tak si stihol kúpiť len rožky, ktoré potom zjedol s paprikovým humusom v autobuse. Z hlavnej stanice sme prestúpili na priamy spoj na letisko, odkiaľ nám o hodinu odlietal spoj do Haagu. Perfektné načasovanie, žiadny stres a celkom pokojná atmosféra na pražskom letisku. Kúpili sme si vodu a v rade na náš gate sme stretli Vaška z Heartnoize Promotion, ktorý s nami išiel na Rewire. Na festival išiel oficiálne ako novinár za Fullmoon, tak som sa ho opýtal či ide písať report, ale povedal, že ide len ako náhrada za redaktorku (čo potom bude následne vysvetľovať v press centre). Vašek je však skúsený hudobný promotér, booker a organizátor. Po príchode nám dal užitočné rady, keďže bol v Holandsku už niekoľkokrát.
Prístali sme v Amsterdame a Vaškovi sa chcelo ísť rovno na vlak do Haagu, keďže Amsterdam nemal rád a stále nám hovoril, že je to len turistické mesto plné opitých Britov. My s Viktorom sme tu po prvýkrát, tak sme si nemohli nechať ujsť krátku prechádzku mestom. Viktor dostal od kamoša tip na najlepší coffeeshop, kde sme rovno zamierili. Potom sme dali rýchly kebab a cesta do Haagu (Stedeljik Museum sme kvôli 20€ vstupu smutne preskočili). Výhoda Holandska je, ako efektívne sú prepojené mestá vlakovou dopravou, ktorá jazdí takmer nonstop. Cestu vo vlaku som zas prespal. Viktor pozeral na mobile seriál Mr. Robot s Rami Malekom.
Haag je tretie najväčšie mesto v Holandsku s pol milióna obyvateľmi. Je to v podstate administratívne hlavné mesto s parlamentom, sídlom vlády aj monarchu. Pozrite si erb mesta. Keby sa narodím tu, tak sa Swine Daily musí určite volať Stork („bocian“) Daily. Rewire je typ festivalu, ktorý na Slovensku ani v Česku nenájdeme. Najbližšie mi pripomínal možno katovický Tauron Nowa Muzyka. 11. ročník festivalu mal mimoriadne nabitý svetový lineup, ktorý pozostával z rekordného počtu svetových premiér a špeciálnych predstavení, ktoré vznikli exkluzívne pre festival. Neskôr sme usúdili a dedukovali, že takýto festival je možný aj pre prepracovanú a premyslenú infraštruktúru, ktorá je vybudovaná medzi holandskými mestami. Haag má síce pol milióna obyvateľov, no aglomerácia s okolitým Amsterdamom či Rotterdamom má až 7 a pol milióna ľudí. Z takéhoto počtu obyvateľov sa nájde rozhodne väčšie množstvo fanúšikov progresívnej alternatívnej hudby ako u nás.
Po ubytovaní na Airbnb sme zamierili do press centra pre festivalové pásky. Vybavili sme ich bezproblémovo (čo nebýva bežné) a zamierili sme na prvý koncert festivalu – Ryoji Ikeda & Les Percissopms de Strasbourg. Keď sme si sadli v obrovskej koncertnej hale Amare, bolo hrobové ticho. Na stage bolo asi 40 činelov a do V-éčka rozostavení perkusionisti, ktorí všetci hrali plstenými timpánovými paličkami. Vytvárali tak súvislú stenu činelového šumu. Live ambient. Museli sme prísť na úplný koniec, koncert totiž skončil presne 5 minút po tom, čo sme sa usadili.
Ryoji Ikeda & Les Percissopms de Strasbourg
Veľmi som sa tešil na Jameszoo, ktorý mal ako ďalší v programe vystúpiť v divadle Theater aan het Spui spolu s jeho skupinou Blind Group (basa, bicie, klávesy). Vo svetovej premiére tak predstavili nové EP Blind, ktoré vyjde na Flying Lotusovom labeli Brainfeeder. Usadili sme sa presne na začiatok koncertu, pred nami na divadelných doskách sedeli štyria oproti sebe umiestnení hudobníci. Všade okolo nich boli na pódiu prepletené káble, klávesy, efekty a v strede stál starý klavír. Vyzeralo to ako kapelná skúška alebo šialený hudobný workshop. Absolútne premyslená zvuková smršť. Agresívny zrýchlený hip-hop skombinovaný s free jazzom, art rockom a s prvkami blues. Kapela mala skvelý groove a ľudom v obecenstve sa nedalo nekývať do rytmu. Zapísal som si jedinú poznámku z koncertu – „Deep purple na speede“. Asi najmä pre retro znejúci zvuk kláves Hammond. Jameszoo a Blind Group boli fantasticky zohratí a akonáhle som sa snažil sústrediť na zložité harmónie a spojenie bubeníkovho atypického rytmu s basgitaristom, mozog mi to nevedel spracovať. A tak som sa nechal unášať šialeným vírom hyperaktívnej hudby. Chápem, prečo sa Jameszoo páči Flying Lotusovi. Energický začiatok festivalu.
Kvôli Jameszoo som bohužiaľ nestihol moderného nórskeho saxofonistu Bendik Giskeho, ktorý si o pár hodín ku mne prisadol medzi čakaním na koncerty a až neskôr mi došlo, kto to bol. Slovenské publikum ho však môže uvidieť na Pohode. V tej istej venue nás však čakal ďalší koncert. Ziúr v spolupráci s James Ginzburgom (Emptyset) predstavili spoločný experimentálny popový projekt Myxomy. Muzikálový, miestami naschvál divný spev Ziúr, striedala jej hra na gitaru či bubny. Celý stage sa kompletne vznášal v dyme, z ktorého sa vynárali objekty, na ktorých sa premietali vizuály zo živého VJingu od Theresy Baumgarten. Ak som bol po koncerte Jameszoo ohúrený, po tomto koncerte som nevedel, čo sa práve udialo. Unikátna, originálna a fantazijne-bizarná show. Po prvých dvoch koncertoch mám teda z Rewire výborný pocit a s Viktorom sa tešíme ako sa večer bude vyvíjať.
MYSLMA & Ismael OK – ale mierne uspávajúce po 4 pesničkách. Išli sme si zafajčiť, kúpiť si niečo na pitie. Dnes už kultový The Bug nesklamal a zavalil celý Rewire svojimi valivými ťažkotonážnymi basovými zvukmi. Producenta mala sprevádzať aj speváčka Dis Fig, ktorá bohužiaľ neprišla. Na stage ale ľudí hypovali raperi Flowdan a Manga Saint Hilare. Kenský producent a DJ Slikback na záver (skvelá dramaturgia) ponúkol cez stream extrémne vyeskalovanie celého dňa (nedostal víza do Holandska). Jeho set sa nedá opísať jedným slovom. Je to brutálna zmes agresívneho noisu, experimentálnych tvrdých elektronických beatov, techna, metalu, všetko v jednom. Set bol navyše doprevádzaný halucinogénnymi vizuálmi. Nasledovala ešte úmorná 30-40 minútová cesta domov.
Myslma & Ismael. Foto by Pieter Kers
Krásny spánok v priestrannom Airbnb. Toto milujem na mestských festivaloch, nemusíte stáť rady na špinavé Toi Toi-ky, spať v nepohodlných stanoch, všetko máte krásne k dispozícii v centre mesta. V sobotu som ešte uprednostnil poobedňajšiu siestu pred Meredith Monk, ktorá na Rewire vystúpila vokálnou skupinou a projektom: „Cellular Songs: Concert Version“, na čo som práve nemal náladu. Vynechal som aj denný DJ set aya v miestnom trendy vinyl shope, do ktorého sme zavítali ďalší deň.
V sobotu som miesto toho začal vo veľkom haagskom kostole (Grote Kerk) s Eartheater. Tá predstavila viacmennej akustickú verziu najnovšieho albumu Phoenix: Flames Are Dew Upon My Skin. Pod červeno nasvieteným orgánom bola so speváčkou na pódiu aj harfistka, huslisti a violončelistky. Eartheater prišla v tradične extravagantnom červenom kostýme a na úvod si nechala fúkať lak na nechtoch od diváčky pod pódiom. Celý koncert medzi pesničkami žartovala, popíjala šampanské a hovorila rôzne vtipy na štýl, že či sa nachádza v Škandinávii (“Like whatever, right”). Viktor hovoril, že bola určite opitá a Vaškovi to prišlo dementné. Podľa mňa, ako fanúšika Eartheater to bola aspoň dobrá show, so skvelou atmosférou.
Pokračovali sme každý vlastnou cestou. Viktor chcel vidieť duo Tarta Relena: “čo som rozhodne neľutoval. Bol to určite jeden z najlepších koncertov, ktorý som kedy videl – vidieť dve – na prvý pohľad hanblivé hudobníčky spájať gruzínsky folk s modernými elektronickými prvkami porovnateľnými k Arce naživo bolo surreálne. Koncert sa odohral v menšom kostole, ktorý bol skvelo osvetlený. Na dievčatách bolo vidieť, že si ho užívali minimálne rovnako ako obecenstvo. Na konci dostali standing ovation.”
Ja som utekal do The Grey Space in the Middle na juhokórejských bela. bela (oni) je skvelý producent, ktorý so svojím albumom Guidelines (Éditions Appærent) prišiel na celkom unikátne a inovatívne spojenie tradičnej kórejskej nongak hudby s experimentálnym tvrdým klubovým zvukom. (“So I first asked myself, what’s the quintessential western instrument now, and it was a computer. Why not play Korean traditional music but on a computer as a form of entertainment in the most western establishment, a club,” prezradil nám v rozhovore). Práve kvôli bela sme sa dostali na Rewire. Festival totižto viackrát zdieľal náš obsiahly rozhovor s umelcom, ktorý sme publikovali ešte pred zverejnením jeho vystúpenia na Rewire. Festivalu sme poďakovali za zdieľanie a spýtali sme sa, či nám dajú press akreditácie za pokrytie festivalu a oni okamžite súhlasili. Všeobecne, sme pozitívne prekvapení z obojstranného nadšenia a chuti spolupracovať so zahraničnými kolektívmi, vydavateľstvami, či podujatiami. Niekedy je to jednoduchšie ako u nás na Slovensku či Česku, kde je alternatívna scéna veľmi malá.
Vystúpenie v klaustrofobicky malom podzemnom priestore bolo absolútne fantastické. bela, oblečený v tenkom ružovom tričku prišiel a spustil priamo na čas svoju prvú skladbu na skromne nasvietenom notebooku na modro. Inak bol celý priestor ponorený v skoro úplnej tme. Keď začali jeho tvrdé beaty v zaujímavých nepravidelných rytmoch, ľudia sa okamžite začali húpať. Potom bela zobral do rúk malú knižku a mikrofón, ktorého koniec svietil ako baterka a začal z knižky recitovať (alebo skôr kričať) metalovým growlovým štýlom a výrazne zefektovaným hlasom. bela teraz vyzeral ako mýtický démon a celá scéna bola brutálna, ako z hororového filmu. Veľmi intenzívne. Kým je tento album na slúchadlách pomerne náročnejšie počúvanie, na živo to fungovalo dokonale.
Nestihol som sa ani zoznámiť po koncerte s belom, pretože som bežal priamo na koncert Jaimie Branch. Na vystúpenie tejto newyorskej trumpetistiky som sa tešil asi najviac. Kamarát mi pustil jej najnovší album len pred pár mesiacmi a odvtedy som tvorbu Jaimie počúval takmer nonstop. Fly Or Die je skvelou nahrávkou, ktorá je akoby robená na živý koncert a nie na domáce počúvanie. Voľné, až hip-hopové tempo, jednoduché, no chytľavé melódie, kreatívne bicie a výrazná basgitara. Koncert bol úplne dokonalý. Kapela často improvizovala a skladby z albumu voľne pretvárala podľa toho, ako sa im práve chcelo. Všetko do seba však perfektne zapadalo. Výborný koncert a asi jeden z najživších a najdynamickejších jazzových vystúpení, aké som zatiaľ videl (a to rátam Petra Brötzmanna).
Anna von Hausswolff ma až tak nezaujímala, aj keď Vašek z Heartnoize Promotion ma presviedčal, že ide o skvelý zážitok. Kvôli Jaimie Branch som nestihol ani nórsku speváčku a skladateľku Jenny Hval (čo mi vôbec nevadilo). Dali sme si nočnú zastávku v Burger Kingu, kde sme načerpali energiu na ďalšie koncerty. Pred nami boli už iba prvotriedne párty DJ sety. Evian Christ nám všetkým odpálil dekel, a to som nemusel byť ani na MDMA, ako väčšina miestnych návštevníkov. Čakal som dobrý set, ale v spojení s pestrofarebnými výraznými vizuálmi, ktoré vypaľovali epické nebeské svetlo z Eviana a absolútne EDM, trancom ovplyvnené bangre robili zo show skvelú zábavu. Evian výborne narábal s dynamikou setu a stále menil gradujúcu atmosféru s veľkými tanečnými hitmi. Určite jeden z highlightov Rewire.
Počas setu Eviana Christa v budove s dvoma klubmi PAARD, sme nahliadli na druhú scénu, kde hrala Nkisi. Vydržali sme tak 30 sekúnd lebo bola úplná plnka, nedalo sa tam vôbec dýchať. Nkisi strúhala svoje klasické temné techno brutály. Po nej sme si však vychutnali nesmierne vyswagovaný set chicagskej Jana Rush, ktorá hrala takmer 100% footwork a veľa z jej vlastných trackov a editov. Po sete som hneď rozmýšľal, že musím zapojiť viac podobných trackov do vlastných DJ setov. Od 04:00 do 05:00 bol záverečný set soboty v podaní TSVI, skvelého producenta modernej klubovej tanečnej elektroniky a šéfa labelu Nervous Horizon. Ten ma síce mierne sklamal, keď hral viac priamočiare techno veci, ale aj tak prvotriedny DJ set. Zatancovali sme a valili sme na bicykloch domov nočným prázdnym Haagom. Našťastie ešte nesvitalo.
Jana Rush a TSVI spoločne na stage. Foto by Pierre Zylstra
To čo nás čakalo ráno v nedeľu bolo najbolestnejším momentom celého zájazdu. Mierne som sa toho aj obával, keď Vašek povedal, že v nedeľu budeme musieť opustiť Airbnb asi skoro doobeda. Ráno si dal Vašek preto budík aby napísal prenajímateľovi bytu. Ten mu odpísal, že nemôžeme ostať dlhšie ako 11:00, lebo byt potom prídu upratať. 11:00. Na byt sme prišli asi o piatej ráno… Totálne peklo. Stihli sme si dať sprchu, upratať a na ostrom slnku na ulici sme rozmýšľali, čo ďalej. Išli sme si po bicykle a vyrazili ako zombie na raňajky do centra. Celý deň bol samozrejme boj a prebiehal vo fázach = polospánok na ambientných koncertoch >> refresh s kávou alebo sladkým nápojom či jedlom >> ambientný koncert >> a tak ďalej. Celý program posledného dňa Rewire bol skôr upokojujúci a pomalší. Nekonali sa žiadne agresívne klubové DJ sety. Experimentálny ansámbel v podaní producenta Oceanic & Ensemble Klang vystúpili v modernej koncertnej hale s predstavením A Sonically Open City. Zaujímavý experiment založený na field recordingu a netradičných zvukoch, v spojení s umením dadaizmu či Musique Concrète. Toto predstavenie vzniklo počas roku 2021, kedy hudobníci nahrávali zvuky mesta, ludí a prírody. Výsledok je hotová óda pre Haag.
Veľmi úctyhodným zakončením festivalu bol aj luxusný koncert tradičného indonézskeho gamelanového orchestra Dewa Alit & Gamelan Salukat. Predstavenie v historickej budove Koninklijke Shouwburg, ktorá patrí pod národné divadlo Het Nationale Theatre. Koncert gamelanu predstavil indonézsky ambasádor, ktorý lámanou zlou angličtinou na konci svojho úvodu pozval všetkých do Indonézie. Milé.
Po 5 eurovom milkshaku z Five Guys sme si dali ešte zopár koncertov a finálna Grouper o deviatej večer nás už totálne ukameňovala. Ak chce interpret docieliť uspanie publika, speváčka a dreampop-ambientná gitaristka to dokázala od prvej minúty vystúpenia vo veľkej sále klubu PAARD. Šum, čiernobiele zrnité vizuály a ambientné plochy reverbovej gitary vytvárali snové prostredie.
Po koncerte sme už zamierili na vlakovú stanicu Den Haag Central, smer Amsterdam. Ondrej s Christophom nás vrelo ubytovali vo svojom priestrannom byte nad jednou z riek, ktoré pretekajú mestom. Ráno vstávame o 5:00 a 5:15 nám ide malý trajekt na stanicu. O 7:15 letíme naspäť do Prahy. Ďakujeme Rewire, vrelo odporúčame!
–
Text: Krištof Budke + Viktor Jenčuš
Pridaj komentár