Pod krátkym pseudonymom EGA (Enhanced Graphics Adapter) sa skrýva modulárny objaviteľ, producent elektronickej hudby, študent zvukovej skladby na VŠMU a milovník syntezátorov Peter Kudlička.
Ako hovorí sám Peter, nevšednú a originálnu hudbu vyhľadáva už od detstva, ako dočiahol na pianíno svojej starej mamy. Keď nastúpil do školy otravoval rodičov tak dlho až kým nedostal detské Casio SA-20 a hneď si ho zamiloval. Na vysokej škole dospel k presvedčeniu, že ultimátny nástroj neexistuje, tak si ho navrhol sám. Na sublabeli Exitabu Proto Sites mu vyšlo EP Northward.
Kedy si sa rozhodol, že ideš tvoriť hudbu. Už zo začiatku to boli syntezátory?
U starkej bolo od nepamäti pianíno a odkedy som bol dosť vysoký, aby som dosiahol na klaviatúru, nedal som mu pokoj. Kým som nastúpil do prvej triedy, vedel som zahrať okolo 40 ľudoviek a kolied, takže logicky ma hneď prihlásili aj na ZUŠ-ku. Tam som ale dlho nevydržal, lebo ma nebavilo učiť sa čítať notový zápis, všetko som hrával len podľa sluchu a tváril som sa, že to čítam z partitúry. Syntezátormi som bol absolútne fascinovaný od útleho detstva, keďže otec vtedy počúval Jean-Michel Jarrea, Mika Oldfielda, Erasure, či Banket. Tak dlho som otravoval, až som dostal malé detské Casio SA-20. Na ďalší level som sa posunul niekedy v prvej polovici 90. rokov, kedy mi strýko z USA na narodeniny poslal zvukovú kartu a bohvie odkiaľ sa mi podarilo zohnať Fast Tracker II. Na svoj prvý skutočný synth som si musel počkať ešte nejakých 10 rokov, kým som začal zarábať. Rýchly spád to nabralo po tom, ako som sa presťahoval do Bratislavy a nastúpil do ateliéru zvukovej skladby na VŠMU. Takmer všetky peniaze som investoval do gearu, neustále som niečo predával a nakupoval, až som dospel k presvedčeniu, že ultimátny nástroj neexistuje, jedine, že by som si ho navrhol sám. A presne o tom je modulár. Vedomé rozhodnutie v zmysle „idem tvoriť hudbu“ si nepamätám, vždy vo mne bola silná potreba vyludzovať zvuky a tóny. A takmer od začiatku ma hnala dopredu spomínaná fascinácia elektronickou hudbou a snaha objavovať niečo nové a dosiaľ neslýchané.
Vysvetli prosím ťa tvoj proces tvorby. Aké komplikované je vytvoriť skladbu s elektronickým modulárom, ktorá znie, aspoň pre mňa, ako sofistikovaný autentický soundtrack k sci-fi filmu? Navyše, tvoja nahrávka Northward znie ako úplne súvislý celok, ktorý drží pohromade. Ako sa ti to celé podarilo?
Proces tvorby sa rôzni od skladby k skladbe. Niekedy si za nástroje sadám s úplne konkrétnym riffom, ktorý ma prenasleduje celý deň, inokedy mám napríklad chuť vyskúšať aplikovať nejaký matematický postup na rytmiku. Často sa skrátka len tak hrám, usmerňujem náhodu a keď mám pocit, že to začína byť zaujímavé, nahrám si to. To tvorí možno tak 30% tvorivého procesu, zvyšok je o hodinách odsedených pri aranži, pri nekonečných drobných úpravách jednotlivých nástrojov, ladení, skúšaní, mazaní, atď… Pravdupovediac, dokončiť skladbu tak, aby som s ňou bol spokojný, považujem za veľmi vzácny úkaz, ku ktorému vedie namáhavá a kľukatá cesta.
Modulár na prvý pohľad vyzerá asi dosť hrozivo. V skutočnosti je to ale veľmi hands-on nástroj. Všetky parametre mám po ruke a hlavne, čokoľvek môžem ovládať čímkoľvek. Keď mám pocit, že filter na kopáku je nejaký mŕtvy, mám nekonečne veľa možností, ako ho rozhýbať, na cutoff pripojím LFO, na rezonanciu kvantizovaný šum a zrazu z toho začne liezť nečakane živý beat, ktorý sa donekonečna jemne variuje. Nehovoriac o tom, že analógová podstata tohto nástroja mu nielen dáva nádherný plný zvuk, ale robí z neho aj tak trochu nepredvídateľnú takmer živú entitu. Dostať z neho fascinujúci nový zvuk je pre mňa ďaleko jednoduchšie a zábavnejšie, ako z akéhokoľvek softwaru, alebo klasického synťáku.
Som veľmi rád, že na Teba Northward pôsobí ako soundtrack k sci-fi filmu, lebo presne to bol môj úmysel. To, že to celé drží pohromade je ale malý zázrak aj pre mňa, lebo EP vznikalo takmer 2 roky a materiál aj použité postupy boli veľmi nehomogénne. Napríklad titulná skladba je z 99% Ableton, plug-iny a sample, na druhú stranu, Wintermute takmer celý vyliezol z moduláru. Obrovskú zásluhu na tom, že to pôsobí ako kompaktný celok má nepochybne Jonáš Gruska, ktorý EP mastroval.
“Dokončiť skladbu tak, aby som s ňou bol spokojný, považujem za veľmi vzácny úkaz, ku ktorému vedie namáhavá a kľukatá cesta.”
Počúvaš svoju vlastnú hudbu vo voľnom čase?
Často, ale hlavne tie nedokončené veci. A občas sa vraciam k svojmu „trackeristickému“ obdobiu, kedy som mal najlepšie nápady. Aspoň si to rád myslím.
Sú nejakí hudobní producenti, ktorí ťa ovplyvňujú a na ktorých aj odkazuješ priamo v tvojej hudbe?
Priamo neodkazujem na nikoho, dokonca som sa počas tých dvoch rokov dosť vyhýbal aktuálnej elektronickej hudbe. Ale, samozrejme, rozhodne ma ovplyvnilo strašne veľa hudby. Zoznam toho, čo milujem, by mal asi niekoľko strán, tak skúsim byť stručný. V teenagerských časoch to boli hlavne Future Sound of London, GusGus, Dežo Ursiny, či Boards of Canada, neskôr takmer všetko, čo bežalo na Viva Zwei, hlavne nemecká elektronika a hip-hop. Časom k tomu pribudol jazz, psychedelický rock a vážna hudba. Na VŠMU som sa bližšie zoznámil s modernou a postmodernou a v tom období ma hlboko zasiahla aj, na lokálne pomery veľmi živá a pestrá bratislavská experimentálna scéna. Aktuálne v mojich playlistoch na Spotify nájdeš všetko možné, od Sufjana Stevensa, Joanny Newsom a Bibio, cez Bacha, Rachmaninova, Reicha, Rileyho, Bowieho, až po Juliana Neta, Aless, Tame Impala, Flying Lotus, Deaf Center, Shuttle358, Jamesa Blakea, ale aj Fleet Foxes a Nicka Cavea. Mám aj veľa popových guilty pleasures, ale tie si nechám pre seba (úsmev).
Tvoja najnovšia nahrávka Northward, je akoby úplne bez beatov, sú to “len” melodické zvukové plochy, prípadne iné zvukové efekty. Bral si toto ako výzvu? Elektronická hudba bez beatov?
Skôr som bol presýtený z tej záplavy beatovej hudby. Väčšinou ma to ťahá opačným smerom, ako sa zrovna uberá aktuálne hudobné dianie. Zároveň to bolo obdobie, kedy som sa viac zoznamoval s modulárom a ďaleko viac ma fascinovalo polyrytmické organické pukanie, ako 808-čkové beaty tučne saturované reel-to-reel magnetofónom. Ale nejaké beaty sa tam predsalen dajú nájsť, len to nie sú zrovna 4/4 groovy. A rozhodne by som ich do budúcnosti nevylučoval.
Ako vnímaš spoluprácu s Exitabom, resp. s Proto Sites? Si so všetkým spokojný?
Absolútne. Juraj Hoppan je okrem iného aj výborný dramaturg, čím veľmi pomohol EP-čku. Keby to bolo len na mne, zrejme by to bol 20-trackový eklektický virvar.
Čo znamená tvoj pseudonym EGA?
Enhanced Graphics Adapter. Je to grafická karta z druhej polovice 80. rokov. Spomínaš si na sériu hier Commander Keen? Typická EGA.
S akými producentmi alebo hudobníkmi by si chcel spolupracovať?
Z domácej scény už dlhšie pokukujem po Jožkovi Rezníkovi z Walter Schnitzelsson a po Veronike Seppovej a.k.a. Tante Elze. Asi som dieťa šťasteny, ale zhodou okolností sa s nimi stretnem na RBMA BassCampe v Prahe a je teda veľká pravdepodobnosť, že sa z toho niečo vyvŕbi. Veľmi rád by som po dlhej dobe dal niečo dokopy aj s brnenským Tatratankom, s ktorým sme spolu vyrastali a mali prvé kapely. Z tých nereálnejších ma to najviac ťahá k akustickým hudobníkom a spevákom. Strašne sa mi páči hlas aj prejav Juraja Benetina z Korben Dallas a určite by som nepohrdol ani Finkom, Joannou Newsom, alebo Thomom Yorkeom. A keď budem veľký, kúpim si symfonický orchester.
Vypočujte/kúpte si EP Northward – http://exitab.exitmusic.org/album/northward-ep-ps001 Kompletný SoundCloud EGA nájdete tu – https://soundcloud.com/ega
Otázky: Krištof Budke Foto: Red Bull Music Academy Praha, Proto Sites
Pridaj komentár