Súčasťou európskeho turné, ktoré sa zameriavalo najmä na nový album Collect hudobného dua 18+, bol aj minulotýždňový koncert v brnianskom klube Fléda. Dvojica vizuálnych umelcov Justin Swinburne a Samia Mirza pôsobiacich striedavo na európskej a americkej výtvarnej scéne začala svoju hudobnú kariéru troma anonymnými mixtapeami – M1xtape, Mixta2e, a Mixtap3, a to už v roku 2011.
V tej dobe išlo zatiaľ “len“ o školský projekt (obaja členovia zoskupenia sa stretli na prestížnej umeleckej škole School of the Art Institute of Chicago), ktorý sa vyznačoval textami s výrazne osobným a necenzurovaným sexuálnym podtextom. Koncept anonymity pokračoval aj v ich ďalšej tvorbe, kde spolu s novými nahrávkami vyšli aj videoklipy v estetike post internetových avatarov, opäť reflektujúce súkromné výpovede textov v konfrontácii so stvárnením virtuálnej identity ako niečoho neosobného.
Téma súkromia a vzťahov pre 18+ zohráva kľúčovú úlohu v ich tvorbe, čo sa prejavuje aj v albumoch Trust (2014) a Collect (2016), ktoré vyšli pod labelom Houndstooth spojeným s londýnskym klubom Fabric.
Pod záštitou tohto vydavateľstva sa 18+ dostali do širšieho povedomia, ktoré bolo odštartované singlom-hitom „Crow“ (2014). Oba albumy zahŕňajú skladby aj z minulých hudobných kompilácií a vytvárajú tak svojrázne umelecky vymedzené spojenie toho najlepšieho.
Koncert odohraný minulú sobotu sa niesol vo všetkých spomínaných kvalitách tohto audiovizuálneho dua. Introvertný a veľmi subtílny prejav oboch hudobníkov bol sústredený hlavne na ich spev a osobnú účasť ako takú. Tá bola neustále zahaľovaná pod projekcie videoklipov presne nasadených na jednotlivé skladby. Akoby 18+ dávali najavo, že podstatou predstavenia nie je ich fyzické zastúpenie na javisku ale ich prítomnosť spojená s digitálnym prepojením, ktoré zohrávalo výraznú vizuálnu podstatu celého koncertu.
Práve samotné projekcie boli dôležitou súčasťou tohto viac ako hodinového koncertu. Častý princíp koláže a zhromažďovania viacerých vizuálnych vrstiev, ktorý bol vo videách uplatňovaný, vytváral esteticky pútavý výzor pódia, po ktorom sa veľmi prirodzene a nenútene pohybovali dve osoby snažiace sa na seba čo najmenej upozorňovať.
V hudobnom prevedení dominovali väčšinou jednoduché a jasné beaty, variované s rôznymi samplami digitálnych zvukov, odkazujúcich práve na médium Internetu, spoločných konverzácii cez Skype a digitálnych spomienok či odkazov na súkromný život.
Flegmatický hlasový prejav Justina striedal melodický spev Samie, ktorý pri každej skladbe naberal na novej, rozdielnej kvalite. Diverzita v hudbe 18+ však nevládla len v hlasovom prevedení ale aj v celkovom jej spracovaní. Každá skladba inak pracovala s prvkami R&B, rapu či elektroniky, ktoré v rôznych pomeroch využívala a variovala. Práve preto je zoskupenie 18+ ťažké zaradiť pod nejaký špecifický pojem, škatuľku, ktorá by obsiahla ich tvorbu.
Prítomnosť sporu medzi osobným a verejným bola cítiť počas celého koncertu. Publikum po niekoľkých najviac známych hitoch, kedy sa nálada nachvíľu zmenila, sa aj tak znovu pri ďalšej skladbe vracalo do svojej introvertnej nálady, a každý izolovane vnímal atmosféru pomaly sa rozplývajúcej hudby.
Spontánnosť a extrovertnosť textov vyhrotenej do svojej absolútnej úprimnosti striedal veľmi kontrolovaný, no zároveň uvoľnený ľudský prejav hudobníkov 18+, ktorí sa neprezentovali ako hviezdy večera, nevystupovali ako isté vykonštruované alter-egá (ako to u veľa hudobníkov býva zvykom) ale naopak fungovali ako súčasť istého audiovizuálneho konceptu s vlastným zameraním a profesionálnym spracovaním.
Viac o 18+ sa dozvieš na webe >> Justin Swinburn a >> Samia Mirza alebo Twitteri.
–
Text: Klára Mamojková Foto: Mizuki Nakeshu
Pridaj komentár