Exkluzívny rozhovor so slovenským producentom Dušanom Vančom (druhá časť)

Prinášame vám druhú časť rozhovoru s Dušanom Vančom, ktorý produkuje hudbu pod umeleckým menom Foolk. V tejto časti sa dozviete viac o tom, ako sa Foolk dostal k tvorbe hudby, čo si myslí o slovenskej hudobnej scéne, o jeho skladbe, ktorú vysielalo BBC a o mnohom ďalšom. Prvú časť interview nájdete tu.

Pamätáš si na tvoje prvé stretnutie s hudbou? Napríklad tvoj prvý obľúbený album?

Pamätám si to veľmi dobre, pretože u mňa bola hudba už od malička súčasťou života. Keď som mal 1112 rokov, začala ma fascinovať elektronika, a keďže to bola doba rádií, jediný spôsob, ako som sa k nej mohol dostať, bolo počúvať rádiá. Počúval som napríklad novovzniknuté FM4 či rádio Ragtime, hoci to výrazne menej. Cez rádio som sa dostal aj k prvej elektronike ako Leftfield, The Prodigy. Klasika, cez ktorú prešli asi všetci neskorší producenti. Ale nebolo to len o elektronike. Naši počúvali to, čo bol v 70-tych rokoch pop, skrátka hudba išla cezo mňa vždy, aj keď pasívne.

Postupne som začal zbierať obľúbencov na CD-čkách, lebo platne boli na tom presne opačne ako dnes. Boli slušným retro nosičom a len málo z toho, čo ma bavilo, vychádzalo aj na vinyle – ak nerátam klubové singlové dvanásťpalce. Tak mám kompletnú diskografiu, napríklad The Prodigy, The Chemical Brothers, Howie B a podobne, vrátane singlov a EP. Doma mám asi tonu CD-čiek a dnes už neviem, čo s nimi (smiech).

Poďme k tvojej hudbe a produkovaní. Kedy si začal tvoriť elektronickú hudbu?

No, bolo to už dávno (smiech). Najprv to bolo len hranie sa s Fruity Loops, možno okolo roku 2002-2003. Mal som 24 a na elektroniku je to vraj neskorý štart, ale počítače v tej dobe toho až tak veľa nezvládli a hardvérové krabičky boli pre mňa nedostupné. Dnes si dvanásťročná mládež môže stiahnuť softvér, loopy, pohrať sa na tablete a za rok-dva sa dostane na slušný level. Musím však povedať, že začať s hudbou neskôr znamená aj viac skúseností a oveľa viac napočúvaného, takže vesmír je v tomto smere v rovnováhe. Prvý release mi vyšiel v roku 2004, kedy som oslovoval zahraničné netlabels. Podarilo sa mi osloviť v Nemecku vydavateľstvo Node Records, neviem, či ešte vôbec fungujú, ale pristúpili vtedy k vydaniu veľmi seriózne. Myslím, že to bol berlínsky label, poslali mi zmluvu na podpis, brali to vážnejšie než vážne. Bola to malá EP Something like Jazz, a potom som sa veľmi pozvoľne dostal k slovenskému Deadred Records, kde mi neskôr vyšiel album.

Hrával si v mladosti aj na nejaký hudobný nástroj?

Nemám klasické hudobné vzdelanie. Hoci, priznávam, že som chvíľu chodil na ZUŠ-ku na klavír, ale len veľmi krátky čas. Skôr som samouk. Snažím sa premýšľať nad hudbou technicky a veľmi rešpektujem niekoho, kto vie zahrať. Ale nie je to podmienka pre tvorbu hudby.

Pôsobil si ako riaditeľ rádia, iste sa aj teraz pohybuješ v súčasnej hudbe a trendoch. Čerpáš inšpiráciu práve od súčasných a moderných producentov, alebo aj zo staršej hudby?

Na prvých nahrávkach je veľmi cítiť jazz, ktorý som veľmi počúval. Môj problém je, že ja sám vo svojej hudbe nevidím nejaký zreteľný rukopis či jednoznačnú koncepčnosť a ani úlomky vysokého umenia. Nikdy mi však o koncepčnosť ani nešlo. Tá sa vyčerpá, aj trend sa vyčerpá, aj zvuk sa vyčerpá. Takzvaná móda v hudbe a v elektronike obzvlášť. Zostáva len autor – ako hodnota, osobnosť alebo charizma. On je tým magnetom, pre ktorý ľudia počúvajú hudbu bez ohľadu na žáner či trend.

Moja hudba je možno náročnejšia, viac technická, postavená na kreatívnom samplingu, menej ľúbivá a tiež menej harmonická. Taká menej pre dievčatá (smiech). Snažím sa do nej však vložiť kus seba. Ten kód Dušana Vanča tam je, aj keď som si dlho myslel, že nevidím rukopis. Preto chcem kódovať seba do všetkého, čo urobím, je pre mňa dôležité znieť ako FOOLK, nie ako beatmakers z LA, lebo špinavý beat je súčasná zvuková móda. Čím som starší, tým viac módu v tvorbe ignorujem, resp. učím sa ju ignorovať, ale nestrácať novátorstvo.

Aký je tvoj vzťah k jazzovej hudbe? Patrí medzi zdroj inšpirácie aj v tvojej vlastnej hudbe?

Jazz má v mojej tvorbe stále svoje miesto, počúvam veľa jazzu. Momentálne ale napríklad počúvam hudbu z 80-tych a 90-tych rokov, veľa rockových vecí ako Clash, Elo, Modern Talking či Blur. To však neznamená, že začnem robiť hudbu ako Blur (smiech). Vždy si z konkrétnej hudby vyberiem niečo pre seba a následne to prekódujem do svojej reči.

Sleduješ Brainfeeder label?

Jasné.

Čo povieš na nového Kamasiho Washingtona?

Výborný album! Počul som to vlastne ešte pred oficiálnym releasom cez NPR, ktorí celý album streamovali.

„Jednoducho, ak tvoríš hudbu len do šuflíka, tak to nemá zmysel.“

Aký máš názor na slovenskú elektronickú scénu, máme tu veľa mladých, talentovaných producentov?

Viac-menej každé dva roky sa objaví nové meno, ktoré je nejakým spôsobom zaujímavé a vždy to má ten istý postup: hrávajú ho na Rádiu_FM, zrazu je okolo neho veľký hype, potom si zahrá na Pohode, na Grape, a potom už nikde. Nevravím to v zlom a nie je to doslova tak, ale každý zázrak trvá na Slovensku pár dní. Preto osobne vždy ocením vytrvalosť a hľadanie svojho zvuku, nie kópiu. Našťastie sa mladým kolegom darí postupne dostávať aj za hranice, čo považujem za začiatok ozajstnej hudobnej kariéry. Je pritom veľmi dôležité zvládnuť aj osobný marketing. Keď je dobrá iba hudba a robí sa len do šuflíka, je to škoda. V prudko komerčne orientovanej dobe, keď je pretlak hudby, pretlak vnemov, sa marketingu nedá vyhnúť. Tým nemyslím iba postnúť track na Facebook (smiech).

FOOLK, foto: Katarina Acelova

Ktoré sú podľa teba najzaujímavejšie vydavateľstvá u nás doma a ktoré zahraničné sleduješ?

Hudobnú scénu sledujem z globálneho hľadiska, snažím sa sledovať všetko nové, čo prichádza. Neorientujem sa len na konkrétny žáner alebo label. Rovnako ako ma naposledy zaujali noví Tame Impala, tak isto ma zaujal Kamasi Washington z Brainfeederu. Na Spotify napríklad vytváram vlastné playlisty zo skladieb, ktoré ma najnovšie zaujali. Čo nové ma zaujme, dávam aj do sporadických farebných mixov cez svoj Mixcloud kanál.

Foolkove playlisty s najnovšou hudbou, ktorá ho momentálne zaujala, si môžete vypočuť – tu.

Z domácich vydavateľstiev sledujem všetky, ktoré tu máme, sú tuším štyri či päť (smiech). Môj domáci Deadred Records, Exitab, Mäss, Gergaz, Slnko Records či Hevhetiu. A tiež aj nový Tabačka Records.

Ako sa podarilo to, že tvoja skladba bola odpriemerovaná na BBC?

Kombinácia šťastia a asi správneho načasovania (úsmev). Bez akýchkoľvek kontaktov som poslal svoju nahrávku do BBC a asi som stihol akurát niekoho, kto išiel vypnúť počítač a prečítal si posledný e-mail a aj naň klikol (smiech). Moju nahrávku si vypočuli a dostal som sa do lokálneho vysielania BBC. Pesnička sa im tak zapáčila, že so mnou spravili rozhovor cez telefón. Môj myslím prvý rozhovor pre britské médium. Ozval sa aj Huw Stephens z BBC Radio 1, ale tam sa skladba nakoniec neobjavila.

Foto: Stanislava Karellova

Zaujímalo by ma, ako vznikajú tvoje skladby. Ako by si popísal tvoj kreatívny proces?

Pred pár rokmi to bolo dosť živelné, vždy keď prišla inšpirácia, tak som si ju zapísal do softvéru, a potom som na nej ďalej robil. Druhý prípad sa stane, ak je celý proces jeden veľký nával energie, ako napríklad pesnička „Oak Tree“, ktorá bola kompletne hotová asi za trištvrte hodinu od úplného základu. Nahral som hudbu, poslal som to Sabine (speváčke na skladbe „Oak Tree“, pozn. aut.) a na druhý deň bol hneď aj vokál. Na disku mám veľa rozrobeného, vyše 40 songov, niektoré majú aj rok-dva. Niektoré hodím do koša, k niektorým sa zase vrátim. Teraz sa nad skladbami snažím viac rozmýšľať. Väčšinou to vyzerá tak, že si sadnem za počítač a klavír a celú noc na hudbe pracujem. Disciplína a metodika, ako dospieť k cieľu, nie živelnosť.

Aké sú tvoje momentálne plány, kedy sa môžeme tešiť na nový album? Zverejnil si už nejaké veci…

Na SoundCloude občas testujem reakcie, hoci teraz je úplne prázdny. Aktuálne ale je moja tvorba utlmená a dávam si pauzu. Všetko, čo som vytvoril, žije svojím životom na streamingových službách, no nové skladby budú zrejme neplánovaným prekvapením. A keďže o prekvapení sa nemá dopredu hovoriť, nepoviem kedy, ako, kde a či vôbec. To je život (úsmev).

Foolka môžete sledovať na jeho SoundCloude či oficiálnej stránke.

Otázky: Krištof Budke Úvodná foto: Stanislava Karellova

This article has 1 comment

  1. Pingback: Dušan Vančo aka Foolk je späť. Vyjde mu EP Automatic Hapiness - Swine DailySwine Daily

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *