Facing Enemies, Melting Opposites, alebo hľadanie krásna v Karlin Studios (report)

V stredu 21. 2. 2018 prebehla v Karlin Studios vernisáž maďarskej umelkyne Zsófie Keresztes, ktorá v Prahe opäť predstavila svoje objekty. Výstava potrvá až do 15. apríla 2018.

O Karlin Studios sme na Swine Daily už písali, a to v súvislosti s vysťahovaním tohto projektu z bývalej haly ČKD v srdci Karlína. Karlin Studios našli priestor pre svoje ďalšie pôsobenie opäť v Karlíne a udomácnili sa v bývalých kasárňach neďaleko Florencu a zdieľajú priestor s projektom Kasárna Karlín. Kasárne a vnútroblok je na 3 roky požičaný tímu okolo „kultúrneho developera“ Matěja Velka, kde svoju činnosť zahájili na začiatku leta 2017.

IMG_3773

Po vybehnutí schodov sa dostanete do galérie, ktorá má svoju malú predsieň, niečo na štýl obývačkového priestoru, z ktorého sa dostanete do dvoch menších miestností, a na konci je, prekvapivo veľká, hlavná výstavná hala s objektami Zsófie Keresztes.

Ja osobne umenie vnímam ako akýsi neverbálny dialóg medzi maľbou/sochou/svetelnou inštaláciou/aktérom performance a pozorovateľom, divákom. Táto „komunikácia“ samozrejme prebiehala, ale nie v súlade s textom kurátora, Domenica de Chirico, ktorý sa ťažko číta a ešte ťažšie sa mu rozumie, pokiaľ návštevník nemá hlbšie umelecké vzdelanie.

Skúsim to v krátkosti zhrnúť alebo aspoň priblížiť, čo som z textu vyrozumela: Na tejto výstave je pojem fikcia chápaný v inom zmysle, ako sa bežne používa, teda ako niečo, čo je vytvárané, ale nevychádza priamo z reality. Je to skôr niečo, čo môže tvoriť akúsi ozvenu skutočného, prípadne jeho premietnutie. Podľa kurátora práce tejto umelkyne balansujú na hrane medzi virtuálnou realitou a paradigmou konkrétnej skutočnosti, pričom tento prístup má svoje korene v súčasnej ére technológií. Týmto spôsobom vytvára Zsófia Keresztes dojem reality s využitím niekoľkých interpretácii krásy.

IMG_3763

Po prečítaní koncepcie výstavy som si vytvorila domnienku ako pristupovať k tomu, čo uvidím, ale pri prechádzaní sa medzi týmito nesmierne zaujímavými nefiguratívnymi objektami sa táto predstava vzpierala. Pocitovo som vnímala akési hľadanie a interpretovanie krásy, ale v úplne iných, omnoho jednoduchších konotáciách bez presahu do virtuálnej, premietnutej alebo akejkoľvek inej reality. Možno som tým ochudobnila samú seba, ale verím v to, že dielo Zsófie Keresztes má divákovi-laikovi omnoho bližšie ako kurátorský text naznačuje.

Samotné objekty sú anatomicky oku veľmi lahodiace, s mozaikovou povrchovou úpravou v pastelových farbách ružovej a modrej, a pôsobia veľmi “páčivo” už od prvého pohľadu. Počet objektov na celkom veľký priestor nebolo mnoho, asi 7 až 8. To sa stalo veľkou výhodou, pretože každý jeden bol dominantou priestoru a všetky objekty vyznievajú autonómne a zároveň existujú vo vzájomnej súčinnosti. Možno aj preto je výstava veľmi fotogenická a divák sa cíti saturovane. To ukazuje, že minimálne jedna interpretácia krásna bola umelkyňou použitá naozaj dobre.

IMG_3796

Súbežne s vernisážou boli prezentované ďalšie dva projekty, jeden, ešte nedokončený, je vizualizácia pripravená dvojicou, ktorá si hovorí core.pan. Druhý bol projekt-štúdia Marie Proshkowskej, ktorá sa zaoberá anorexiou a v tejto téme má aj insiderský pohľad, pretože sama trpela poruchou príjmu potravy. V malej miestnosti boli vystavené na jednej stene profesionálne fotografie nepríjemne chudých ženských tiel, na druhej stene rôzne recepty na prípravu jedál a oproti nej autorka sama, krásna a v spodnom prádle. Je prirodzené, že takáto silná telesnosť nemusí byť každému príjemná, ale na mňa mala Maria Proshkowska a jej projekt veľmi silný emocionálny vplyv, ktorý ešte stále rezonuje.

vernisáž: 21.2, 18:00
výstava: 22. 2. – 15. 4. 2018
kurátor: Domenico de Chirico

This slideshow requires JavaScript.

Text: Jana Královičová / Foto: Mária Karľaková

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *