O Gorillaz a The Cure víte. A pokud se na vyprodaný landsmanšaft všech škvorů ve Slovenské republice chystáte, určitě chcete doporučení dvou nerdů z osy Lietavská Svinná – Praha. Tak tady ho máte. Pohoda 8. a 9. – 11. 7. 2026, Letisko Trenčín.
Ema L: Meowlau. Lauru Jaškovou jsem viděla poprvé na Moody Moon Noize roku 2024, tehdy ve společnosti Valentíny Vlkové (tvoří spolu duo Meowlau x Val). Hrála na baskytaru s nohou v gipsu, hendikepu se obě holky smály. A vystřídaly za koncert – nebo mi to aspoň v tu chvíli tak přišlo – celý vějíř stylů, žánrů a frázování. Letos už jen jako Meowlau vydala první sólovou desku Kvety s příjemným postpunkovým zvukem a introspektivními, deníkovými texty (u mě plusové body za to, že ne v angličtině), připodobnitelnými k české Plusminusnule, jen mnohem syrovější a bez afektu. Ve srovnání s předchozí, energií nabitou Lauřinou tvorbou je album plné jednoduchých minimalistických harmonií v instrumentálu – přímý kontrast se silnými emocemi zpěvu.
Luisa Almaguer. Ay, tú sabes matarme o no matarme. Vieja trans se vrací z Ciudad de México na Pohodu po loňském vystoupení s Africa Express Damona Albarna jako narychlo spíchnutý supl za Massive Attack, a byla to právě ona, kdo dodal vokál ke coveru „Teardrop“. Ať je to Luisina domovina, v níž je kulturně daný vztah ke smrti z evropského pohledu nepředstavitelně všední, hrůzostrašnej debut Mataronomatar z roku 2019 nebo ještě hrůzostrašnější samozřejmost, se kterou v rozhovoru pro Fullmoon zmiňuje, že se nachází na samém konci průměrné naděje dožití mexických trans žen, Luisa Almaguer jako by chodila i zpívala obklopená fatálností. Její vlastní tvorba má s deskou Africa Express společného pramálo, najdete na ní spíš emotivní folk zrazu přecházející do shoegazu a až filmově dramatických kytarových riffů. Z Luisy každopádně plynou současně křehkost, síla a hrozně dobrá muzika. Předzvěst život měnícího koncertu.
Sofia Kourtesis: Chtěli jsme jít na někoho jinýho. Na obludně špatné turínské štaci festivalu C2C (čti s agresivníma severníma Italama a úplně vypnutýma lidma na podlaze v rozích, kterým zdravotnická služba beze stresu kontroluje životní funkce, zato bez tekoucí vody nebo záchoda, na který by se dalo jít, aniž byste pak potřebovali minutku mindfulnessu) jsme chtěli jít na někoho jinýho a měli asi půl hodiny volna. Nemůžu už si vzpomenout, co to bylo. Rozhodli jsme se vyplnit čas tím, že budeme v klidu z povzdálí sledovat nějakou Sofiu Kourtesis. Už jsme neodešli. Sofia přišla, rozeskákala a nakazila. Najednou jsem se ocitla asi tři metry od pódia. S P. zpíváme refrén, který jsme se naučili před deseti vteřinami. B. asi dvacet minut opakovala, že už ale opravdu půjde na to, co jsme měli v plánu vidět původně. A my jí odpovídali: no jasně, ale já odsaď nemůžu odejít, tohle je přesně to, co jsem potřeboval.
Ne tak často se vidí člověka tak šťastného, jako je ona na stagi. Ještě méně často se to tomu člověku dá věřit natolik, co jí. A úplně nejméně často se podaří otrávenou Češku a pozérskýho Čecha nadchnout pro hudbu, která je tak prvoplánově pozitivní (a přesto s duší a propracovaná) jako tahle.
Krištof B: Presne tak, Gorillaz, The Cure a The Prodigy poznáme a samozrejme sa na nich tešíme. Veľa ľudí však väčšinou nemá čas (a chuť) prelistovať si kompletný program Pohody a potom sa nás kamaráti pýtajú, či nemáme nejaké tipy. Tak poďme na to.
Denzel Curry je určite známe a pomerne globálne meno, no najmä v rapovej komunite. So svojou divokou energiou by však na Pohode mohol zaujať aj ne-rapových znalcov. Posledný čas sa Curry vezie na produktívnej vlne a vydáva skvelé single, videoklipy a spolupráce. So spriateľnenými raperkami TiaCorine, Bktherula a rapermi A$AP Ferg a Key Nyata založil novú skupinu The Scythe. Crew a ich debutový album Strictly 4 the Scythe sú inšpirované Memphiským rapom 90. rokov a skupinami ako Three 6 Mafia. V súčasnom stave rapových noviniek to znie osviežujúco. Treba vidieť naživo.
O Hildur Guðnadóttir ste počuť nemuseli, ale jej soundtrack ste pravdepodobne počuli, ak ste videli filmy a seriály ako Černobyl, Joker, Sicario: Day of the Soldado, Tár, Hedda či niektoré iné. Za tieto získala Oscara, Golden Globe, Grammy a mnoho ďalších svetových ocenení. Minulý rok vydala na Deutsche Grammophon sólový album Where to From, ktorý vypočuť si od začiatku do konca je intenzívny a magický zážitok. Je to jeden z tých albumov, na ktoré musíte mať ideálne rozpoloženie a prostredie na počúvanie. Ale vstúpiť do tohto imaginárneho sveta sa naozaj oplatí. Podobne ako pri Jorge Luis Borgesových poviedkach či obrazoch M.C. Eschera, Hildur vytvára svoj vlastný svet s vlastným jazykom a vlastnými emóciami. Pri počúvaní albumu je cítiť silnú temnú, niekedy až grotesknú, snovú a celkovo zvláštno mrazivú atmosféru, podobnú napríklad filmom Davida Lyncha. Na Pohode vystúpi s 30-členným orchestrom (!)
A keďže k môjmu tretiemu odporúčanému umelcovi – Action Bronson – napísal náš kamarát Milan G. celý článok, dovolím si ho pripojiť tu. Tu je krátka citácia od Milana:
“Bronsonove skladby nie sú žánrovo prevratné – ale o to viac sú slobodné. Jeho rap často pripomína uvoľnenú konverzáciu. Namiesto tlačenia na pútavosť len rozpráva – uveriteľne, uvoľnene, akoby ste sedeli na pláži s Negroni v ruke a debatovali o ničom. Jeho túžba hovoriť často až vyfabulované naratívy je cítiť vo všetkých jeho tvorivých formách, kedy len počúvame príbehy človeka, ktorého pútavosť presahuje obsah.”
✤
Text: Ema + Krištof / Cover foto of Luisa Almaguer by: Ignacio Ponce / Sledujte Pohodu aj na Instagrame
Pridaj komentár