Už po šiestykrát sa bratislavská Nová Cvernovka zaplnila hudbou. Koncertný a konferenčný program festivalu Sharpe zaplnil priestory od predčasne rozkvitnutého parku až po chladné pivnice v podzemí. Chodbami kultúrneho centra na Račianskej sa premlelo niekoľko stoviek ľudí a v jednotlivých miestnostiach vystúpilo viac ako 50 interpretov. Sharpe tentokrát dorazil s pozadím každodennej rutiny posledných týždňov, ktorá obsahuje neustále vrstvenie sa deziluzívnych správ o snahe SNSky zdevastovať slovenskú kultúru. Vymenovávať jednotlivé body, o ktorých sa momentálne zvádza boj o zachovaní úplne základných hodnôt netreba. Slnkom zaliata záhrada Novej Cvernovky a nadšenie v tvárach návštevníkov, ale je podobne liečivé, ako stretávanie sa na protestoch.
Otvárací štvrtkový večer so slovenskou trapovou all-stars láka i tých, ktorí doteraz na stále rýchlejšie rútiaci sa vlak nestihli nasadnúť (ak taký niekto vôbec je). Dôvodov na to si zakričať je každým dňom viac a dokladom je i po okraj naplnený Club Cverna absorbovaný do rapovej show, kde priestor dostávajú prevažne kooperačné tracky i niekoľko klasík. Gauč a vlastný bar na pódiu je veľmi cool. Nabitá show takisto. Nadväzujúce španielske duo Dame Area svojim excentrickým setom stavia na pulzujúcej energii v sále a štvrtkový večer zavŕši ďaleko za štartovaciou čiarou. Úvodný večer ako náplasť i bokombrady vypálené do sietnice.
Dame Area. Foto: Simona Hulínová
Pravý showcaseový formát začína až o deň neskôr, ešte predtým, ako sa na siedmich pódiách predstaví rôznorodá zmes hudobníkov sa v Novej Cvernovke rozbieha i konferenčný program s vrcholom, ktorý predstavuje rozhovor s kultovým rádiovým moderátorom a DJom Kevinom Coleom z KEXP, ktorého zenový hlas a skromná aura v nejakom bode sprevádzala v slúchadlách a na virálnych live sessions na Youtube viacerých z návštevníkov. Samotný rozhovor je, ale vedený ubíjajúcou dotazníkovou formou. Po otázkach “Aký je tvoj najväčší úspech?“ a “Kde sa vidíš o pár rokov?“ čakám už len na otázku “Aká je tvoja obľúbená farba?“. Kevin Cole to svojim špecifickým hlasom a osobitnou energiou čiastočne zachraňuje, snaží sa vytvoriť priestor i pre pár zaujímavých historiek z kariérnych začiatkov i nespočetných live sessions. Historka o olizovaní tváre frontmanom kapely Shame trochu pozdvihne dynamiku diskusie – presne to chceme počuť! I mimo Kevina Colea sa Sharpu každoročne darí naplniť konferenčný program viacerými výstupmi, ktoré lákajú. Od praktických panelov až po dôležité mená objavujúce sa nenápadne v lineupe (napríklad kurátor festivalu CTM a DJ Michail Stangl, ktorého panel som pravdaže zmeškal) (pozn.red.: Rozhovor s Michailom Stanglom sme publikovali tu).
Piatkový koncertný program začína so západom slnka a veľmi úprimným a sebavedomým indie folkom od skupiny Ida the Young, ktorí donútia vstať početné publikum i napriek tomu, že park pod Palmou nepadol do úplnej tmy a stále sa prelieva v pološeru. So záverečnou indie hitovkou Mr.Pie s chytľavým groovom sa presúvam na jedného z osobných headlinerov programu – libanonskú speváčku a architektku Mayssu Jalad. Jej konceptuálny album Marjaa: The Battle Of The Hotels odvážne prezentuje i skrz živé vystúpenie formou dlhých objasňujúcich rozpráv medzi piesňami. Jej slová i hlas majú váhu a spoločne s nenápadným, ale účinným setupom kláves, bicích a gitary návštevníkom sugestívne pred očami maľuje traumatickú etapu libanonskej histórie s presahom do dneška. To celé ponorené do kontrastnej modrej a červenej, najnudnejšej farebnej palety, ktorá, ale v danom kontexte naberá úplne iný rozmer.
Po dvoch veľmi citlivých vystúpeniach na regeneráciu doplatia ukrajinskí Hyphen Dash i írska “Grimes“ Æ MAK. Skutočne zasiahne až naostrený koncert španielskeho dua Los Sara Fontan, ktoré v dvojici (husle a bicie) na pódiu vytvára neustálu dynamickú hlukovú masu hodnú celého bigbandu. Množstvo efektov, farebných perkusií, polyrytmov, hravých zvukových prskaviek a romantických odbočiek. Intenzívny zážitok prefiltrovaný cez gitarovú aparatúru voľajúci po nových imagináciách – zvukových i všetkých iných. Highlightom z neskorších hodín je určite Zaffer 9. Intenzita ich živých vystúpení sa stále zvyšuje, ale zároveň dokáže zablúdiť i do sónických krajín pripomínajúcich magickú krajinu Eartheater. Rezavé synthy, brutalistné basy a procesované vokály spolu s paľbou stroboskopov a subwoofermi pri nohách prinášajú viac zmyslový zážitok.
Zaffer 9
Prvým highlightom sobotného programu je západ slnka nad Vinohradmi. Neskoré jarné svetlo presvitajúce skrz vínové poháre ľudí v parku akceleruje chuť na víno ešte o trochu viac. Na koncertný program v interiéroch Cvernovky sa odbieha o niečo ťažšie. Chorvátske trio ŽEN v Clube Cverna tlačí z žánrových úložísk shoeagazu a post-rocku, čo to dá. Veľmi fajn skupina. Rovnako ako poľská “Nihiloxica“ ako niekto trefne počas večera označil (nepamätám si kto) superskupinu ||ALA|MEDA||. Ich inštrumentálny mix chytľavých latinsko-americký a afrických rytmov a pestrých žánrových koláží sa, ale dynamike a rozsahu Los Sara Fontan nepriblížil. Príčinou bolo i osobné nastavenie po vystúpení singer-songwriterky DAŠI, ktorej nový setup s účasťou Toyota Vangelisa priniesol viacero silných momentov. V dream-popovej škatuľke DAŠA už dávno nie je. Presahy smerom k hyperpopu sú prítomné stále viac. Dôraz na ostrejšiu produkciu takisto. Celková dynamika spevu a aranžmánov stále viac pripomína Caroline Polachek!? Dašin hlas, ale stojí silno i sám o sebe a v určitých momentoch prináša zimomriavky. Porovnávať s Erikou Rein nebudem. Stihol som len záverečnú pieseň, ale s Jonatánaom Pastirčákom (Isama Zing) za mašinkami znel záver koncertu veľmi sľubne.
Pre osobné otrávenie z opakujúceho sa post-punkového zvuku, ktorý na Sharpe dostáva priestor vo viacerých slotoch radšej zostávam pri bare a nesmelo blúdim. Popri gitarových zoskupeniach a neoriginálnom pope naopak zahreje organický set Juleka Ploskeho. Nepredvídateľná fluidná cesta sónickými bažinami a novobjavenými svetmi hravo vytrhne z letargie a nakopne smerom k festivalovému finále. Zo záveru programu pestrosťou prekvapí české hyperpopové duo Blue Uandi a zároveň svoj status jednej z najlepších československých kapiel posledného desaťročia potvrdí Manon Meurt s novými skladbami z albumu Unravel i staršími dream-popovými klasikami. S Manon Meurt vždy na istotu!
Los Sara Fontan
Mayssa Jalad
Udržať si bdelosť pri viac, ako 50tich vystupujúcich je nemožné a problémov s showcase festivalovým formátom je viacero. Niekedy je ťažké, vlastne takmer nemožné, zahnať fakt, že na pódiach vystupujú talentovaní umelci ako komodity v komplexnom balíčku svojich osobných bôlov vykričaných skrz hudbu do sveta. Rozplývať sa nad krutou trhovou realitou showcase festivalov asi nemá už v danej etape zmysel. Napriek tomu sa Sharpe čistej škatuľke showcaseového festivalu svojou úprimnou organizátorskou vášňou a osobitou atmosférou vymyká. Empatia a hrejivosť je cítiť takmer v každom kúte Novej Cvernovky a chlad predaja a pravidiel hudobného priemyslu takmer necítiť. Či už je to na schodoch do Cvernovky, v presvetlenom parku, pivniciach alebo priestoroch baru – silná hudba a ľudia sú tí, na čom počas Sharpu záleží. Sharpe je naozaj krásny festival.
–
Text: Richard Michalík / Foto: Simona Hulínová
Pridaj komentár