Pražský label Genot Centre (za ktorým stoja Ondřej Lasák & Wim Dehaen), ktorý konzistentne vydáva kvalitnú nahrávku za nahrávkou, vydal 17.3. nový album Dawafer od egyptského producenta QOW (Omar El Sadek), ktorý aktuálne žije v Prahe. Osobne ide medzi jeden z mojich najobľúbenejších projektov od Genot Centre za poslednú dobu.

Keď som sa prvýkrát započúval do skladieb z EP Dawafer, hneď mi napadlo, že táto hudba mi pripomína niečo medzi Iglooghostom ktorý si zobral LSD a začal robiť ambient, a Flying Lotusom, ktorý odišiel na rok do Káhiry. Nedá sa rozpoznať kedy pesnička začína a kedy končí. Aj tento aspekt vytvára jeden ucelený hudobný zážitok. Preto si odporúčam EP vypočuť od začiatku do konca.

Omar El Sadek vytvoril majstrovsky plynulú tekutú (neviem prečo sa toto prídavné meno používa pri hudbe, ale nič trefnejšie mi nenapadá) elektroniku, s inovatívnymi zvukami. Verím, že veľa zvukov si vytvoril producent sám.

Keď pozorne počúvate album od QOW, je to ako pozerať sa na surrealistické umenie (ako prvé mi napadnú maľby „The Tilled Field“ od Miróa a „Encore et toujours“ od Yves Tanguy, zobrazený nižšie). Dielo môžete donekonečna skúmať, nazerať naňho z rôznych uhlov, a stále nájdete niečo nové. A navyše každý v ňom uvidí niečo iné, a taká je aj abstraktná elektronika egyptského producenta.

EP navyše sprevádza brilantný cover od Jiřího Macků, študenta Ateliéru grafického dizajnu 304 na UMPRUM, výborne dopĺňa toto ucelené dielo.

Hneď úvodná skladba „Morr“ nás uvádza do imaginárneho surrealistického sveta producenta. Pulzujúce boptnajúce zvuky robotickej elektroniky pripomínajú nejakú dystopickú krajinu posiatu pieskom (viď maľby Yvesa Tanguya). „Bano“ nás postupne s narastajúcim tempom vťahuje hlbšie do umelcovho sveta. Všimnite si ako dobre dokáže QOW vytvoriť pocit plynúceho príbehu.

„Dawafer“ je už, aspoň pre mnňa osobne, pripomienkou Iglooghosta. V polovici tracku (1:18) je z ničoho nič počuť útržok z lokálneho arabského rádia (??) – dokonalý element. V tomto momente som si istý, že nič podobné som ešte nepočul. Na konci tracku prechádza producent znovu do nahraného audia rozhovoru, ako keby z arabskej svadby.

„Dosny“ začína modulovaným zvukom ženského vokálu a skladba postupne graduje do, až trochu nepríjemnej syntezátorovej pasáže, ktorá začne pripomínať štartujúci motorový stroj, alebo zbíjačku. Zvuky zaniknú, ako by šlo len o sen.

Omar El Sadek na projekte kombinuje niekoľko hudobných foriem od ambientu, trip-hopu, industrialu, field-recordingu, až po techno či bass music. O to však nejde. Umelec dokázal vytvoriť súvislý a pestrý hudobný príbeh, ktorý je originálny a nepodobá sa na nič iné. Pre niekoho môže ísť o mierne náročnejšie počúvanie, ale ak ste fanúšikom aktivít Genot Centre, Dawafer si rozhodne zamilujete.

Final rating: 4.5/5

Prečítajte si aj recenziu Natalie Kaincovej debutového albumu Fragility of Context od Olivera Torra, či postrehy Kevina Loo na nový projekt od Slowthai.

Text: Krištof Budke

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *